Alchemilka žltozelená

Napísané , autor:

Alchemilka žltozelená – Alchemilla xanthochlora Rothm
česky: Kontryhel žlutozelený
anglicky: Alchemilla
nemecky: Frauenmantel
francúzsky: L’Alchémille, Pied-de-lion

Ľudové názvy: alchemilka lúčna, kontriheľ, rosnička, suknička, hviezdoš, kondolík, ťapkaňa, husia nôžka, divý muškát, ženský plášť.

Alchemilka obsahuje triesloviny (až 8% – dôležitá je prítomnosť katechinových trieslovín, tanín), horčiny, silicu, flavonoidy (kempferolové a kvercetinové glykozidy), flavóny, izoflavóny, fytosteroly (sitosterol, spinasterol), kyselinu salicylovú, organické kyseliny a hydrolyzovateľné gallotaniny a ellagotaniny.

Tejto rastlinke prikladali veľký význam už stredoveký alchimisti a hľadači „kameňa mudrcov“ a zlata, ktorí zberali kvapky rosy z jej listov tzv. nebeskú rosu.

Alchemilka žltozelená – Alchemilla xanthochlora

Táto liečivá rastlinka mala široké uplatnenie v ľudovom liečitelstve. Používala sa vnútorne aj zvonka na mnoho chorôb.

Vnútorne: pri kataroch dýchacieho systému a pľúcnej tuberkulóze, pri hnačkách a črevných kataroch, zlom trávení a nadúvaní, na žalúdočné vredy, cukrovku, pri vodnatelnosti, na choroby pečene a obličiek, na zápal močového mechúra, pri krvácaní a na posilnenie maternice a silnej menštruácii.
Zvonku na umývanie zle hojacich sa rán, na ekzémy a vredy, na kloktanie pri zápale ústnej dutiny a výplach pri krvácaní z nosa a výtokoch.

Alchemilka mladý rastúci lístok

Dodnes sa zápar používa pri hnačkách a na mnohé ženské problémy. Pri silnej menštruácii v druhej polovici cyklu, na posilnenie maternice pri tažkostiach otehotnieť, na potlačenie príznakov klimaktéria, po pôrode na stiahnutie maternice a tvorbu kvalitného mlieka ai. Taktiež je súčasťou čajových zmesí pri redukčných diétach. Po extrakcii zubov sa pri alergii na kamilky odporúča vyplachovať ústa záparom z alchemilky. Alchemilky pôsobí zvieravo tj sťahujúco a pôsobí veľmi rýchlo.

Alchemilka s kvapkami vody na listoch

Publikované v A

Štiav lúčny

Napísané , autor:

Štiav lúčny (kyslý)
Rumex acetosa
Šťovík kyselý (kyseláč luční)

Vytrvalá, dvojdomá, 30 až 100 cm vysoká bylina. Byľ priama.
Listy podlhovasté, strelovité, celokrajné, prízemné dlho stopkaté, horné krátko stopkaté alebo sediace, objímavé strelovitými cípami.
Kvety malé, jednopohlavné, krovky 3,5 až 5 mm dlhé, zelené alebo do červena naakumulované, usporiadané na úzkych a riedkych latách. Kvitne od mája až do júla.
Štiav patrí v našej flóre k najväčším producentom peľu: jedna rastlina vyprodukuje počas kvitnutia až 400 miliónov peľových zŕn.

Zbiera sa list (Folium Rumicis acetosae), menej často podzemok (Rhizoma Rumicis acetosae), oboje v období apríla až mája.
Obsahuje kyselinu šťaveľovú, šťaveľan (vďaka týmto látkam chutí kyslo), antrachinónové deriváty, organické kyseliny, vitamín C, oxalát draselný, flavónové glykozidy, minerálne látky.

Štiav je dnes pokladaný za drogu zastaralú, v súčasnosti sa užíva prevažne len zvonka vo forme kašovitých obkladov na rôzne kožné defekty alebo vo forme kloktadlo pri aftách v ústach. Kašovité obklady sa osvedčili aj pri niektorých formách psoriázy (prikladajú sa denne na dobu 20 až 25 minút).
Vnútorne sa drogy užíva len zriedka, lebo prítomná kyselina šťaveľová sa v organizme zlučuje s vápnikom v nerozpustný oxalát vápenatý, ktorý sa môže usadzovať v močových cestách vo forme kamienkov (a okrem toho je týmto spôsobom z organizmu odčerpávaný vápnik). Pri konzumácii väčšieho množstva môže droga pôsobiť aj toxicky podobne ako kyslička obyčajná ktorá sa aj v liečiteľstve niekedy používa rovnako ako šťaveľ.

Zápar z kvitnúcich vňatí sa osvedčil pri hnačkách spojených s napínaním na zvracanie.

Predtým sa mladé listy štiavu používali ako zelenina alebo do polievok či šalátov.

Štiav-lúčny-kyslý-Rumex-acetosa

Publikované v S

Cesnak

Napísané , autor:

Rod cesnak (lat. Allium) má viac ako 1200 druhov, ktoré sa prevažne vyskytujú v miernom pásme severnej pologule. Sú tu zastúpené prekrásne kvety ale aj liečivé rastliny a poľnohospodárske plodiny.

V kulinárstve sa využívajú tieto rastliny:

Publikované v C

Echinacea

Napísané , autor:

V súčasnosti je uznáváných 9 druhov rodu Echinacea:

  • Echinacea angustifolia = Echinacea úzkolistá Narrow-leaf Coneflower
  • Echinacea atrorubens – Topeka Purple Coneflower
  • Echinacea laevigata – Smooth Coneflower, Smooth Purple Coneflower
  • Echinacea pallida = Echinacea bledá – Pale Purple Coneflower
  • Echinacea paradoxa =Echinacea nápadná – žlté lupienky – Yellow Coneflower, Bush’s Purple Coneflower
  • Echinacea purpurea = Echinacea purpurová (česky: Třapatka nachová) – Purple Coneflower, Eastern Purple Coneflower
  • Echinacea sanguinea = Echinacea krvavá– Sanguine purple Coneflower
  • Echinacea simulata – Wavyleaf Purple Coneflower
  • Echinacea tennesseensis – Tennessee Coneflower

Echinacea paradoxa - nápadná

Echinacea je trvalka so silným koreňom, z ktorého vyrastá vzpriamená, drsná, pevná stonka, dorastajúca do výšky 1m. Z jej pomerne mohutného kolovitého koreňa vyrastá rozkonárená stonka s vajcovito kopijovitými listami. Echinacea sa u nás pestuje v záhradách a parkoch ako okrasná rastlina.

Echinacea -Echinacea

Liečivé účinky : aktivizátor imunitného systému.

Kokarda – kvet podobný Echinacei

Pestovanie:
Echinacea je celkom nenáročná rastlina, vyhovuje jej hlinito-piesočnatá pôda, ktorá je dostatočne zásobená humusom a vlahou, na a slnečnom stanovisku.

Rozmnožuje sa semenami ale aj vegetatívne delením trsov a koreňovými odrezkami na jar alebo na jeseň. Semená je lepšie predpestovať na priesady v skleníku alebo parenisku. Vonku vysádzať keď má rastlina aspoň 5 pravých listov a je nad 10C. Rastlina na jednom mieste vydrží 5-6rokov. Pred zimou treba rastliny v chladných oblastiach prihrnúť zeminu a priložiť vetvičkami.

Pestuje sa v niekoľkých odrodách, ktoré sa líšia farbou kvetov:

  • purpurové jazykovité kvety
  • oranžové rúrkovité
  • ružové jazykovité
  • hnedé rúrkovité
  • biele jazykovité
  • žlté rúrkovité

V okrasných záhradách sa pestuje s príbuznými druhmi, ktoré sú však spravidla jednoročné napr. Echinacea úzkolistá (Echinacea angustifolia D.C.) a Echinacea pallida a niektoré ďalšie aj žlto kvitnúce. Tieto dve majú podobné liečivé účinky.

Publikované v E

Dráč Thunbergov

Napísané , autor:

Popis : dráč je do stopäťdesiat centimetrov vysoký, opadavý a hustý ker. Je veľmi nenáročný, na jeseň jasnočervenými listami. Plody sú červené. Na konárikoch ma tenké ostne, ktoré bránia prechodu cez živý plot.

Dráč Thunbergov
Publikované v D

Deväťsil lekársky

Napísané , autor:

Pôvod :

Popis : trváca rastlina, rozšírená v celej Európe a rastie na vlhkých miestach, na brechoch potokov a riek.

Liečivé účinky : na liečebné účely sa väčšinou zbierajú podzemky, slúži na liečbu horných dýchacích ciest (kašeľ, zachrípnutie). Zbierajú sa aj listy s podobným účinkom. Čaj z deväťsila lekárskeho sa osvedčil aj pri astme, dne a reumatizme.

Deväťsil lekársky, list

Publikované v D

Ďatelina lúčna

Napísané , autor:

Ďatelina lúčna, Trifolium pratense

Popis : trváca bylina s plazivým podzemkom. Kvety sú guľovité s priemerom 2-4 cm a majú sýto ružovú farbu.

Liečivé účinky : pri kataroch priedušiek, kašli a zachrípnutí

Ďatelina lúčna
Publikované v D

Chren dedinský

Napísané , autor:

Chren dedinský, Armoracia rusticana

Pôvod : východná Európa a západna Ázia

Popis : chren je bylina s veľkými listami, s drobnými bielymi kvetmi. Dorastá do výšky 1,5 metra a pestuje sa predovšetkým pre svoj veľký biely kužeľovitý koreň, ktorý sa používa ako korenina.

Liečivé účinky : pri prechladnutí a chrípke, na reumatické bolesti a pri zažívacích problémoch.

Kvet chrenu dedinského
Publikované v C

Čiernohlávok obyčajný

Napísané , autor:

Čiernohlávok obyčajný
Prunella vulgaris
Čiernohlávok obyčajný je drobná, trváca bylinka. Vyháňa z plazivého, rozkonáreného podzemku vystúpavé, 1-2 dm vysoké osi, ktoré sú porastené stopkatymi, podlhovasto vajcovitými listami. Kvety na koncoch osí vytvárajú guľovitý klas.
Každý kvet sedí v pazuche širokého listeňa a celé súkvetie je podopreté dvoma vrcholovými listami.
Kvety majú dvojpyskovy kalich, dvojpyskovitú fialovú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plod tvoria štyri tvrdky. Čiernohlávok obyčajný kvitne v letných mesiacoch. Rastie v lesoch, v priekopách i hocikde na medziach.
Zbiera sa čiernohlávková vňať (Herba prunellae), a to v čase kvitnutia byliny. Má horkú chuť a obsahuje triesloviny, silicu, živicu, horčinu a trocha éterického oleja. Droga má proti hnačke pôsobiace a zvieravé účinky. Používa sa ako kloktadlo.
Čiernohlávok bol kedysi uznávaným ľudovým liekom, používal sa proti zápalom hrdla.

Čiernohlávok obyčajný
Publikované v C

Náprstník vlnatý

Napísané , autor:

Náprstník vlnatý
Digitalis lanata
Náprstník vlnatý  je mohutná, až 1 m vysoká, dvojročná, jedovatá bylina, ktorá v prvom roku vytvára bohatú ružicu prízemných listov a v druhom roku vyháňa priamu, plstnatú os. Prízemné listy sú až 25 cm dlhé, podlhovasté, celistvokrajové s výraznou  nervatúrou.
Osové listy sú menšie, sediace a plstnato-vlnaté.
Úhľadné kvety sú zoskupené do strapca a sedia v pazuchách listov. Majú päťzubú, rúrkovitú, bledookrovú, vnútri hnedo mriežkovanú, dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plod je tobolka.
Náprstník vlnatý kvitne v júni a v júli.
Pochádza z Balkánu. U nás sa začína pestovat ako liečivá rastlina, rovnako účinná ako predchádzajúci náprstník červený. Pestuje sa zo semien alebo priamym výsevom na pole, alebo predpestovaním v parenisku.
Zbiera sa list. Od leta do jesene sa oberajú najlepšie, zdravé listy z jednoročných ružíc. Listy dvojročných rastlín sa začínajú odrezávať krátko pred rozkvitnutím rastlín.
Droga tiež obsahuje glykozidy, ktoré upravujú činnosť srdca a jej použitie je rovnaké ako u náprstníka červeného.
Obidva náprstníky patria medzi naše najvzácnejšie liečivé rastliny.
Obidva glykozidy jedovatého náprstníka vlnatého sú však stálejšie a ľahšie sa získavajú, a preto nachádzajú väčšie uplatnenie v terapeutickej praxi.

Náprstník vlnatý
Publikované v N