Kocúrnik

Kocúrnik
(hluchavkovité)

Pod názvom kocúrnik alebo šanta sa treba rozlíšiť liečivku (Nepeta cataria L.) od okrasnej trvalky (Nepeta racemosa/mussinii). Rodové meno rastliny (nepeta) je zrejme odvodené od talianskeho mesta Nepete, v ktorého okolí sa kocúrnik kedysi hojne pestoval. Rastlina je pôvodom z Európy a niektorých častí Ázie.

Kocúrnik obyčajný
Šanta kočičí
Nepeta cataria L.

Jedná sa o 30 až 90cm vysokú trvalku rastúcu v trsoch. Stonka je priama štvorhranná vetvená s hustou krátkou plsťou. Listy sú srdiečkovitého tvaru, vrúbkované pílkovité. Malé kvety rozkvitajú od júla do septembra. Pôvodná rastlina ich má biele alebo slabo ružové, záhradné kultivary modré alebo fialové. V prírode rastie v horských oblastiach, blízko vodných tokov, pozdĺž ciest, na medziach a v krovinách.

Vôňa priťahuje mačky, ktoré Santi okusujú a parfumujú sa v nej. V nemeckých krajinách sa jej hovorí „mačací medovka“, spoločnú majú vôňu i vlastnosti. Zbiera sa kvitnúca vňať, čím skôr po rozkvitnutí ju natrháme a rýchlo usušíme, tým lepšiu drogu získame. Hlavnou zložkou sú silice. Kocúrnik vonia trochu po citróne, trochu po mäte a gáfry. Aj preto sa používa do vonných zmesí potpouri a v parfumérii.
Čaj z kocúrnika upokojuje, pôsobí proti stresu, pomôže pri problémoch so zaspávaním. Vzhľadom k príjemnej chuti a jemnému pôsobeniu sa odporúča ako detské sedatívum ako náhrada za valeriánu lekársku. Vďaka svojim dezinfekčným účinkom je skvelým prostriedkom pri liečbe bronchitídy, ale pomôže aj pri problémoch s trávením a proti nadúvaniu. Užívala sa aj ako kloktadlo pri angínach.
V šesťdesiatych rokoch hippies experimentovali s jej halucinogénnymi účinkami – listy fajčili v cigaretách.
Šanta sa používa aj v kuchyni, kde posekané časti kvitnúcich stoniek nájdu uplatnenie pri nakladaní mäsa a jej kvietkami môžeme ozdobiť a okoreniť šaláty.

Kocúrnik Mussiniho
Šanta hroznovitá
Nepeta racemosa – syn.: Nepeta mussinii

Najdlhšie kvitnúca okrasná trvalka do záhonov bez nárokov na pôdu z čeľade hluchavkovitých 15 až 40 cm vysoká. Kvitne od začiatku leta do konca septembra modrofialovými kvietkami a prenikavo vonia. Stonka je poliehavá až priama, oblo 4hranná, sivochlpatá.  Plodom je tvrdky.

Štiav menší

Štiav menší
Rumex acetosella
Šťovík menší (kyselka obecná)

Vytrvalá, dvojdomá, 10 až 40 cm vysoká bylina. Byľ priama alebo vystúpavá, často do červena naakumulované.
Listy čiarkovité, kopijovité, obkopinaté alebo vajcovité, na báze hrálovité alebo strelovité, lalokov niekedy aj viac, stopkaté, často do červena naakumulované.
Kvety jednopohlavné, červené, usporiadané do laty, krovky malé, sotva kryjúce plod, žltohnedé až hnedé.
Kvitne od mája do júla.

Zbiera sa vňať. Používa sa podobne ako šťiav kyslý.

Jednotlivé štiavy sa od seba zle rozoznávajú. Štiav menší je skoro o polovicu menší ako štiav kyslý, kvitnú skoro naraz, kvetenstvo má načervenalé a oveľa redšie.

Zápar z vňate štiavu kučeravého pomáha pri hnačkách s kŕčmi, pri zvracaní, pri napínaní na zvracanie, nakoľko sa ale často nedajú od seba dobre odlíšiť používajú sa aj štiav menší a kyslý.

Naše staré mamy z mladých listov štiavu varili ako zo zeleniny rôzne omáčky a polievky a pridávali do aj do šalátov.

Štiav kučeravý

Štiav kučeravý
Rumex crispus
Šťovík kadeřavý

Rovnako vysoký ako štiav kyslý tj 30 až 100 cm vysoká trvalka. Byľ priama, často dohneda zafarbená. Prízemné listy sú aj 35 cm dlhé, s dlhými stopkami, podlhovasto kopijovité, na báze klinovité a ako jediné zo štiavov na okraji zvlnené. Horné stonkové listy podobné, ale menšie.
Kvetenstvo len v dolnej časti s listene, krovky okrúhle trojuholníkovité, celokrajné, na báze niekedy srdcovité, mozolek v dĺžke aspoň polovice dĺžky krovky. Kvitne od júna do augusta.

Štiav-Rumex - mladá rastlina

Jednotlivé štiavy sa od seba zle rozoznávajú. Štiav kučeravý je rovnako vysoký ako štiav kyslý, ale má spodné listy kučeravé a kvitne ako posledný, kvetenstvo má zelené a nahustejšie.

Štiav kučeravý bol najmä v minulosti používaný ako liečivá rastlina, jeho podzemok údajne pôsobí laxatívne a jeho plody naopak protihnačkovo. Dodnes sa robieva sa zápar z vňate, ktorý pomáha pri hnačkách s kŕčmi, pri zvracaní, pri napínaní na zvracanie.

Štiav lúčny

Štiav lúčny (kyslý)
Rumex acetosa
Šťovík kyselý (kyseláč luční)

Vytrvalá, dvojdomá, 30 až 100 cm vysoká bylina. Byľ priama.
Listy podlhovasté, strelovité, celokrajné, prízemné dlho stopkaté, horné krátko stopkaté alebo sediace, objímavé strelovitými cípami.
Kvety malé, jednopohlavné, krovky 3,5 až 5 mm dlhé, zelené alebo do červena naakumulované, usporiadané na úzkych a riedkych latách. Kvitne od mája až do júla.
Štiav patrí v našej flóre k najväčším producentom peľu: jedna rastlina vyprodukuje počas kvitnutia až 400 miliónov peľových zŕn.

Zbiera sa list (Folium Rumicis acetosae), menej často podzemok (Rhizoma Rumicis acetosae), oboje v období apríla až mája.
Obsahuje kyselinu šťaveľovú, šťaveľan (vďaka týmto látkam chutí kyslo), antrachinónové deriváty, organické kyseliny, vitamín C, oxalát draselný, flavónové glykozidy, minerálne látky.

Štiav je dnes pokladaný za drogu zastaralú, v súčasnosti sa užíva prevažne len zvonka vo forme kašovitých obkladov na rôzne kožné defekty alebo vo forme kloktadlo pri aftách v ústach. Kašovité obklady sa osvedčili aj pri niektorých formách psoriázy (prikladajú sa denne na dobu 20 až 25 minút).
Vnútorne sa drogy užíva len zriedka, lebo prítomná kyselina šťaveľová sa v organizme zlučuje s vápnikom v nerozpustný oxalát vápenatý, ktorý sa môže usadzovať v močových cestách vo forme kamienkov (a okrem toho je týmto spôsobom z organizmu odčerpávaný vápnik). Pri konzumácii väčšieho množstva môže droga pôsobiť aj toxicky podobne ako kyslička obyčajná ktorá sa aj v liečiteľstve niekedy používa rovnako ako šťaveľ.

Zápar z kvitnúcich vňatí sa osvedčil pri hnačkách spojených s napínaním na zvracanie.

Predtým sa mladé listy štiavu používali ako zelenina alebo do polievok či šalátov.

Štiav-lúčny-kyslý-Rumex-acetosa

Stavikrv pieprový

Stavikrv pieprový
Polygonum hydropiper
Stavikrv pieprový je ďalší jednoročný druh stavikrva s priamymi, niekoľko dm vysokými, článkovanými, rozkonárenými osami. Listy sú úzko kopijovité, celistvookrajové, a ak sa dívame na ne oproti svetlu, javia sa priesvitne bodkované.
Listy stoja na osi vo zvláštnych blanovitých bôtkach, ktoré vznikli zrastením prílistkov.
Osi listy majú ostrú korenistú chuť.
Kvety sú zostavené do riedkych, prerušovaných klasov a majú zelenkavé, zriedka naružovelé, štvorpočetné okvetie, posiate početnými žliazkami. Tyčiniek je šesť, plody sú nažky.
Stavikrv pieprový sa nachádza hojne ako burina v blízkosti ľudských obydlí, vo vlhkých priekopách, v dedinských lesných kalužiach.
Zbiera sa celá nadzemná kvitnúca vňať (Herba polygoni hydropiperis), očistená od koreňov a hliny, a to v lete.
Droga obsahuje mnoho trieslovín, kyseliny, silicu a i.
Má zvieravé, proti krvácaniu pôsobiace a pokožku dráždiace účinky. Používa sa aj vo zverolekárstve.

Stavikrv pieprový

Slez nebadaný

Slez nebadaný
ľudove pagáčiky, koláčiky
Malva rotundifolia
Slez nebadaný je celkom drobná slezovitá, jednoročná a trváca bylina s poliehavou, rozkonárenou a chĺpkami porastenou osou. Listy sú dlhostopkaté, čepeľ je okrúhla, pilkovitá, plytko päť laločnatá až sedem laločnatá.
Kvety sa rozvíjajú od júna až do jesene a vyrastajú na dlhých stopkách. Majú naspodku trojdielny kalištek, pätcípy kalich, päť lupienkovú bielu alebo bledoružovú korunu a mnoho tyčiniek, zrastených nitkami v rúrku.
Plody sú terčovité, zložené z väčšieho počtu tvrdiek a známe pod menom pagáčiky alebo koláčiky. Deti na dedinách rady jedia tieto slizovité plody.
Slez nebadaný je všeobecne rozšírená burinová bylina. Rastie na priedomiach, na rumoviskách, pri plotoch, pri cestách a na dvoroch.
Zbiera sa list (Folium malvae neglectae). Obsahuje veľa liečivého slizu a trieslovín.
Odvar je obrúbené kloktadlo pri angínach a kašli a používa sa tiež ako obklad na rany.

Slez nebadaný

Senovka grecka

Senovka grecka
Trigonella foenum-graecum L.
Senovka grécka je jednoročná bylina s priamou, 30-40 cm vysokou osou, ktorá má trojpočetné dlhostopkaté listy. Ich jednotlivé lístky sú pozdĺžne klinovité a vpredu zúbkaté. Listy sú podopreté prílistkami.
Kvety motýľokvetého typusedia jednotlivo alebo po dvoch v pazuchách listov, majú päťzubý kalich a žltobielu korunu. Plod je dlhý, mnohosemenný struk.
Senovka kvitne v júni a v júli. Jej domov je v západnej Ázii a v južnej Európe; u nás sa často pestuje zo semien ako dobrá krmovinová rastlina. Miestami z kultúr splaňuje. Celá rastlina príjemne vonia a vôňou pripomína komonicu.
Na liečivé účely sa zbiera semeno (Semen foeni-graeci, Sernen trigonellae). Semená sa zbierajú tak ako u všetkých strukovín: keď sú už struky väčšinou zrelé, celé rastliny sa požnú, zviažu do snopkov, postavia sa a nechajú na poli dozrieť a uschnút.
Potom sa mláťačkou vymlátia a získané semeno sa dosuší na suchom mieste v prievane.
Semená obsahujú až 30 % slizu, mastný olej, nejedovatý alkaloid trigonelín a i. Majú posilňujúci, odhlieňujúci a protizápalový účinok. Používajú sa roztlčené alebo hrubopráškové.
Vo farmácii sa používajú na prípravu galeník, najmä náplastí a odvarov.

Smohla lekárska

Smohla lekárska
Anchusa officinalis L.
Smohla lekárska je trváca alebo dvojročná bylina, ktorá má na priamej, rozkonárenej osi dvojaké listy: spodné sú podlhovasto kopijovité a náhle k osi zúžené (volský jazyk, lingulla bovis), horné listy sú menšie a sediace až objímavé.
Celá byľ je hrubosrstnatá.
Ozdobné kvety sú zoskupené do závinkov a majú päťzubý kalich, lievikovitú, päťcípu, fialovú až modrú, zriedka bielu korunu a päť tyčiniek. Ústie korunnej trubičky je uzavreté zvláštnymi hrbolkami, ktoré sú porastené aksamietovými chĺpkami, čo zvyšuje úhľadnosť kvetov.
Smohla lekárska kvitne od mája do septembra. Plody sú tvrdky.
Smohla bola kedysi oficinálna lekárska rastlina, a to jednak jej vňať (pod názvom Herba lingulae bovis), jednak koreň, vňať a kvet (pod starým názvom Radix, Herba et Elos Buglossi).
Vňať obsahuje sliz, 3-4 % kyseliny kremičitej, alkaloidy cynoglozín, konsolidín a i.
Ľudia používal vňať ako prostriedok na zmäkčovanie a odhlieňovanie.
Rastlina sa často pestuje v záhradách ako ozdobná bylina, aj ako zelenina. Mladé listy sa pripravujú ako špenát alebo šalát.

Slamiha piesočná

Slamiha piesočná
Gnaphalium arenarium L.,
Slamiha piesočná je drobná, trváca bylina, vyháňajúca z podzemku obyčajne niekoľko jednoduchých, až na konci chocholíkov rozkonárených osí, na ktorých sú drobné, úzke belavo plstnaté listy.
Ozdobné kvetné úbory, podopreté zlatolesklým zákrovom, ktoré zakončujú rozkonárené osi, majú na bezplevnom lôžku početné oranžovožité kvietky.
Plody sú páperisté nažky.
Slamiha kvitne v letných mesiacoch.
Rastie na piesočnatých, nevápenných pôdach, v suchých piesočnatých bôroch a na okrajoch lesov.
Zbiera sa celé chocholíkovité súk vetie — kvet (Flos stoechados citrinae). Odrezáva sa pred úplným rozkvitnutím, viaže sa do zväzočkov a suší sa v prievane. Droga musí zachovať úhľadnú, citrónovožltú farbu.
Obsahuje horčinu, triesloviny a trocha silice.
Má korenistú chut i vôňu.
Droga je dobrým močopudným a žlčopudným prostriedkom.
Vo farmácii sa používa na prípravu liečivých čajov.
V ľudovej liečbe sa droga používa okrem toho aj ako prostriedok proti cudzopasným červom.

slamiha piesočná

Skopólia kranská

Skopólia kranská
Scopolia carniolica J a c q.
Skopólia kranská je trváca, asi 40 cm vysoká, jedovatá bylina s hrubym podzemkom, rozkonárenou osou a s vajcovitými, celistvo okrajovými, stopkatými listami. Naspodku osi sú namiesto listov iba šupiny.
Ozdobné kvety sú dlhostopkaté, previsnuté a majú zvonkovitý, päťzubý kalich, valcovito zvonkovitú, hnedočervenú korunu a päť tyčiniek. Kvitne už v apríli a v máji. Plod je tobolka.
Skopólia kranská pochádza z južných Alp (Kransko) a často sa pestuje na poli a v záhradkách. Na Slovensku je pôvodná, najmä v krajinách východne od Pienin. Rozmnožuje sa semenami, ktoré si v parenisku predpestujeme a zosilnené priesady vysadíme na pripravené miesto.
Je čiastočne chránená.
Zbiera sa podzemok (Radix scopoliae), ktorý sa vykopáva v jeseni z trojročných a štvorročných rastlín, očistí sa a usuší.
Droga obsahuje asi 1% jedovatých alkaloidov, najmä hyoscyamín, trocha atropínu a skopolamínu a iné.
Droga uvoľňuje kŕče hladkého svalstva.
V ľudovej liečbe sa táto jedovatá a nebezpečná droga nesmie používať.
V modernej chirurgii sa droga používa v predpríprave na narkózu, samozrejme, iba pod priamym lekárskym dozorom. Vo farmácii sa droga používa na prípravu galenických prípravkov a na izoláciu alkaloidov.

skopolia kranská