Ľalia – Lilium

Ľalia – rod cibuľových kvitnúcich rastlín z čeľade ľaliovité (Liliaceae).
Tento druh zahŕňajúci mnoho odrôd (známich je cez 110) líšiacich sa navzájom výškou, dobou kvitnutia, tvarom a farbou kvetov. Preferujú priepustnú, skôr humóznu pôdu, niektoré druhy neznášajú vápno. Môžu byť v našich podmienkach chúlostivé a vyžadujú zimnú ochranu. Okrem pôvodných druhov existuje mnoho kultivarov.

Ľalie sa delia na: ázijské, americké, rúrkovité hybridy, orientálne, martagon, candidum, longiflorum, aurelianum a rozličné hybridy kam patrí zvyšok ďalej nezaraditeľných ľalií.
Množenie ľalií je možné mnohými spôsobmi a to semenami, pacibulkami, šupinami a vedľajšími cibuľami.

Môžeme ich rozdeliť aj podľa spôsobu klíčenia:
• hypogeické: najprv rastie cibuľka a potom nadzemné orgány
• epigeické: najprv rastú listy a potom cibuľky.

Prirodzene sa u nás vyskytujú druhy:
• ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), je častejšie zastúpená, rastie miestami celkom hojne v listnatých lesoch, miestami aj na druhovo bohatých lúkach, vysoká 60-150 cm, kvety purpurovo ružové, bodkované, vyžaduje humózne, vlhkejšie pôdy.
• ľalia cibulkonosná (Lilium bulbiferum), ktorá patrí medzi silne ohrozené druhy sa vyskytuje mimo lesa
Tieto dva druhy sa niekedy pestujú aj ako okrasné na záhradkách, okrem toho sú pestované aj niektoré cudzie druhy.

Často pestované sú:
ľalia biela (Lilium candidum) biela, vysoká asi 100-140 cm, kvety vonné, kvitne v júni až júli, na pôdu nenáročná, patrí medzi liečivé rastliny
• ľalie Davidova (Lilium davidii) – vysoká 60 až 150 cm, kvety tmavo oranžovej, bodkované.
• ľalie Henryova (Iris pumila) – vysoká 150 až 200 cm, kvety oranžové, hnedo bodkované.
• ľalie dlhokvetá (Lilium longiflorum) – vysoká 50-100 cm, kvety biele, úzke, rúrkovité, so žltým pažerákom, kvitne v júli.
• ľalia kráľovská (Lilium regale) vysoká 100 až 180 cm, kvety veľké, biele, rúrkovité so žltým hrdlom, kvitne v júli, silne vonia.
• ľalia tigrovaná (Lilium tigrinum) – vysoká 120 až 180 cm, kvety oranžové s hnedým bodkovaním, kvitne v auguste až septembri.

Ľalia biela

Ľalia biela
Lilium candidum L.
Lilie bělostná
Angl: Madonna lily, Nem: Madonna Lilie

Pochádza zo Stredomoria, presnejšie z Balkánskeho polostrova a juhozápadnej Ázie, kde dorastá do výšky až 130 cm a omamne vonia. V našich prírodných podmienkach ju môžeme zaradiť medzi najnenáročnejšie druhy.
Z botanického hľadiska patrí do čeľade ľaliovitých (Liliaceae) do rodu Lilium. Z pestovateľského hľadiska je zaradená do ôsmej skupiny – botanické druhy ľalií.
Podzemným orgánom je koncentrická cibuľa zložená z veľkého množstva voľne usporiadaných šupín. Na jeseň z nej vyrastá prízemná ružica listov, ktorá prezimuje a preto je radíme medzi epigeické druhy. Na jar vyrastá kvetný stvol vysoký 100 – 120 cm. Listy sú v prízemnej ružici, kopijovité, obvajcovité.
V júni až v júli na ňom rozkvitá 7 – 10 veľkých, bielych, silne voňajúcich kvetov, kvetenstvo tvorí strapec. Plodom sú tobolky. Krátko po odkvitnutí prechádza rastlina do obdobia vegetačného pokoja.
Ľalia je symbol čistoty a nevinnosti ako aj jej liečivé účinky. Ľalia sa od nepamäti používa na dezinfekciu hnisavých rán, vredov, pri hnisajúcich zarastených nechtoch, pri zadretých trieskach do prsta, zapálených ranách, po operáciách pre rýchlejšie hojenie, pri svalových bolestiach.

je trváca rastlina z čeľade ľaliovitých. Dorastá 70-150 centimetrov výšky, pôvodne je zo Stredomoria. Patrí medzi cibuľovité rastliny. Kopijovité listy vyrastajú z prízemnej ružice. Byľ má priamu, husto zarastenú listami. Kvety až 10 centimetrov veľké, jasne biele s výraznou arómou. Na jednej stonke vyrastá až 15 kvetov usporiadaných do hrozna. Plodom sú tobolky. Ľalia biela sa pestuje predovšetkým ako okrasná rastlina.
Je veľmi nenáročná rastlina. Hlavnou výhodou je jej mrazuvzdornosť. Vyhovujú jej pôdy kypré, humózne, vápenaté s dostatkom slnečného svetla.
Výskyt: Tento druh ľalie rastie divo v Malej Ázii a v Stredozemí. V ďalších krajinách sveta sa pestuje predovšetkým pre svoju nenáročnosť a krásny kvet.
Obdobie kvitnutia: Kvitne v období júna a júla.
Liečivé účinky: Uvarený kvet alebo cibule ľalie je vhodný na liečbu nádorov, vredov alebo vonkajších zápalov. Čerstvý kvet namočený v alkohole sa uplatňuje na popáleniny a obareniny.

Ligurček lekársky

Ligurček lekársky
Levisticum officinale
Libeček lékářský
ľuboček, ľubček, miláček, (vegeta, magi, maga)

Patrí do čeľade mrkvovité. Je trvácna, v druhom až treťom roku mohutná, až dvojmetrová rastlina, vyrastá z hrubého, dlhého dužinatého podzemku s voňavými koreňmi. Ligurček má vzhľad mohutne vyrasteného zeleru. Kvitne bledožltými kvetmi od júna až do augusta.

Ligurček možno pestovať priamym výsevom semena, z predpestovaných priesad alebo vegetatívne – pukmi z odrezkov podzemku.

Pochádza pôvodne z oblastí Iránu a Afganistanu, vyskytuje sa a pestuje po takmer celej Európe a Severnej Amerike.

Vôňa ligurčeka je korenisto-ostrá, pripomína polievkové korenie maggi. Má korenistú a horkastú chuť.

V kuchyni sa pridáva do zemiakovej a hrachovej polievky, k vareným zemiakom, do hovädzích vývarov, fašíriek a omáčok. Používa sa čerstvý aj sušený.

Ako liečivá rastlina pôsobí ligurček proti skleróze, zmierňuje nadúvanie a podporuje zvýšené vylučovanie chloridov. Má močopudné a žlčopudný, karminatívne, zažívacie a odhlieňovacie účinky. Podporuje uvoľňovanie vody z organizmu, zmierňuje zápaly močových ciest i močového mechúra. Používa sa aj pri chorobnom potení vnútorne a zvonku. Získané silice sa využívajú aj v likerníctve.

Luskáč lekársky

Luskáč lekársky
Cynanchum vincetoxicum
Luskáč lekársky je trváca bylina s priamymi, na koncoch však obyčajne ovíjavými osami, na ktorých sú srdcovito vajcovité, končisté a dosť veľké celistvo okrajové listy.
Nenápadné kvietky sú na koncoch konárikov zoskupené do riedkych vrcholíkov. Majú päťzubý kalich, kolovitú, pätcípu, bielu korunu a päť tyčiniek. Medzi tyčinkami a korunou je tzv. tyčinková pakorunka, vytvorená zrastom zvláštnych lupienkovitých výrastkov.
Pakorunka je jedným zo znakov glejovkovitých rastlín.
Plod je podlhovastý mechúrik.
Luskáč lekársky rastie na Slovensku skôr v južných oblastiach (dubiny), severne vzácnejšie (suché vápencové bučiny).
Kvitne v letných mesiacoch.
Kedysi sa zbieral liečivý podzemok (Radix vicentoxici alebo Radix hirundinariae). Podzemok obsahuje glykozid vincetoxín a asklepiadín alebo cynanchín, ktoré vyvolávajú zvýšené močenie a hnačky, vo väčších dávkach aj vracanie.
Francúzsky liekopis uvádza túto drogu ako zložku močopudného prostriedku.
Dnes sa tejto droge vo výskume venuje veľká pozornosť.

Lobelka nadutá

Čeľaď:Lobelkovité — Lobeliaceae
Lobelka nadutá
Lobelia inflata L.
Lobelka nadutá je jedovatá, jednoročná, až 40 cm vysoká bylina; má chlpatú, hranatú os s podlhovasto vajcovitými a tupo pílkovitými listami. Úhľadné modré kvety sú zoskupené do riedkych strapcov; majú päťzubý kalich, modrú, zriedka belavú, päťcípu, dvojpyskovitú korunu a päť tyčiniek.
Kvitne v júli. Plod je dvojpuzdrová tobolka.
Lobelka nadutá pochádza z Ameriky a dlho sa k nám dovážala ako dôležitá liečivá rastlina. Ukázalo sa však, že dobre znáša naše podnebie a začala sa aj u nás pestovať. Rozmnožuje sa semenami, ktoré necháme hneď na jar vyklíčiť v parenisku a zosilnené priesady sadíme na pripravené pole.
Zbiera sa vňať (Herba lobeliae). Odrezáva sa vtedy, keď tobolky dozrejú a začnú usychat a rýchlo sa suší.
Chémia lobelových alkaloidov je obsiahla. Doteraz sa izolovalo 13 alkaloidov, z ktorých najhlavnejšie sú: lobelín, lobelanín, lobelanidín, lelobanidín, lobinín a lobinanidín.
Droga pôsobí proti ochrnutiu dýchacích centier pri otravách, proti astme, kŕčom a i. Používa sa aj na odhlieňovanie. Avšak ako jedovatá patrí len do rúk lekára!
Vo farmácii sa pripravujú z tejto jedovatej drogy rôzne galeniká, ako cigarety, extrakty, prášky, tinktúry (Tinctura lobeliae).

lobelka nadutá

Ľuľok sladkohorký

Ľuľok sladkohorký
ľudove psí ľuľok, vŕbka
Solanum dulcamara L.
Luľok sladkohorký je trváci poloker, ktorý má drevnatý pníček, ktorý sa lianovito plazí po zemi, dosahuje dĺžku niekoľko dm až 2 m a ovíja sa okolo prekážok. Konáre majú osové listy podlhovastovajcovité a končisté, vrcholové však strelovité.
Ozdobné kvety vytvárajú previsnuté, vrcholíkovité, závinkovité súkvetia a majú päťzubý kalich, fialovú päťcípu korunu a päť tyčiniek, ktorých peľnice sú sklonené do žltého kužeľa. Plod je elipsovitá, po dozretí červená bobuľa.
Ľuľok sladkohorký rastie hojne v tienistých pobrežných kroviskách a v priekopách. Kvitne od júna do augusta.
Zbierajú sa dvojročné až trojročné kusy drevnatej osi (Stipes dulcarnarae), a to v jeseni po opadaní listov. Materiál sa rýchlo usuší.
Droga má najprv sladkú a potom horkú chuť. Obsahuje jedovatý alkaloid solanín, horký saponínový glykozid dulkamarín, sladký dulkarín a 11% trieslovín.
Ľuľok sladkohorký sa všade v literatúre uvádza ako jedovatá rastlina, avšak dedinské deti si často z neho odhryznú a žujú, ale keď im pôvodne sladké sústo zhorkne, hneď ho vypľúvajú. Preto sa asi nevyskytujú žiadne vážnejšie otravy. Solanín a dulkamarín sú však nesporne jedovaté. Dulkamarín rozširuje zorničku ako atropín.
Ľuľok sladkohorký pôsobí proti astme a proti reume a má aj odhlieňovací účinok.

ľuľok sladkohorký

Levanduľa lekárska

Levanduľa lekárska
Lavandula officinalis Chaix et Kitt.
Levanduľa lekárska je mohutný, vyše pol metra vysoký poloker s priamou osou, na ktorej sú drobné, sediace, čiarkovité, celistvo okrajové, na okrajoch zvinuté, šedo plstnaté listy. Voňavé kvety sú zoskupené do riedkych papraslenov, ktoré hore prechádzajú do pretrhovaných klasov.
Kvety majú rúrkovitý, páperistý, fialkastý kalich, modrú, dvojpyskovitú, škľabivú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú tvrdky. Levanduľa kvitne v letných mesiacoch.
Patrí k juhoeurópskej kvetene a rastie na slnečných stráňach západného Stredomoria. U nás sa pestuje v záhradách i na poliach a dobre sa jej darí v chránených slnečných polohách. Na zimu treba kultúry ľahko zakryť.
Množí sa jednak semenami, z ktorých si v pareništi predpestujeme semenáčiky, ktoré po otužení vysadíme na pripravené miesto; jednak odrezkami, ktoré necháme v pareništi zakoreniť a jednak delením starých trsov.
Zbiera sa kvet (Flos lavandulae), a to tak, že sa kvetonosné konáre odrežú, zviažu do viazaničiek, rýchlo usušia a jednotlivé kvety sa z nich zdŕhajú. Zbiera sa aj vňať.
Obsahuje až 30% silice, triesloviny, horčinu a živicu.
Droga má diuretické účinky, pôsobí proti kŕčom a zvyšuje činnosť nervovej sústavy. Dáva sa do posilňujúcich kúpeľov. V ľudovej liečbe sa používala levanduľová silica zriedená alkoholom proti migréne, nervozite a pri rozčúlení.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu rôznych galeník (tinktúra, liečivé čaje, aromatický lieh) a na získavanie silice (Oleum lavandulae).
Voňavá silica sa upotrebuje aj vo voňavkárskom a mydlárskom priemysle.

levandula lekárska

Lipa veľkolistá

Čeľaď: Lipovité — Tíliaceae
Lipa veľkolistá
Tilia platyphylla S c o p.
Lipa veľkolistá je až 25 m vysoký strom s košatou, hustou korunou a s veľkými, šikmo srdcovitými, dlho stopkatými, pílkovitými a zahrotenými listami. Voňavé kvety sú zoskupené po 2—5 na dlhých stopkách do vidlíc.
Ku každej stopke vidlice je prirastený dlhý, jazykovitý, lysý, zelenožltý listeň, pomocou ktorého môžu zrelé súkvetia odlietavat. Kvet má pätcípy kalich, pät korunných lupienkov, asi 30 tyčiniek v piatich zväzočkoch a vrchný semenník, z ktorého po opelení dozreje plod — guľovitá nažka.
Lipa kvitne až asi v 20. roku, a rozkvitá koncom júna. Lipy rastú tu a tam divo v lesoch, najviac sa však pestujú parkoch, v stromoradiach ako okrasné a úžitkové stromy. Zbiera sa kvet (Flos tiliae), a to ručne i s listeňom v čase plného kvitnutia, teda ani nerozkvitnutý, ani odkvitnutý.
Lipový kvet sušíme len v tieni a v prievane, alebo miernym umelým teplom, nepresahujúcim 35 °C.
Kvet obsahuje jemný éterický olej s charakteristickou vôňou, ako aj sliz, trieslovinu, farbivo, cukor, saponín a iné. Droga má veľmi dobrý potopudný a odhlieňovací účinok.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu početných galeník (aromatické vody, nálevy, liečivé čaje). Slabý lipový čaj je príjemný nápoj.
Okrem lipy veľkolistej sa zbiera kvet i druhého, u nás rozšíreného druhu, lipy srdcovitej (Tilia cordata Mill.), ktorá má menšie listy, viac kvetov vo vidliciach a kvitne o 14 dní neskoršie. Kvet lipy striebornej sa nevykupuje.
Lipa je užitočný strom. Okrem kvetu poskytuje ešte drevené uhlie (Carbo tiliae), ktoré sa používa na prípravu tzv. živočíšneho uhlia (Carbo animalis), ktoré sa prv pripravovalo zo živočíšnych odpadkov. Živočíšne uhlie sa užíva pri otravách a nadúvaní.
Lipy poskytujú krásne drevo, dobré záhradnícke lyko a bohatú pastvu pre včely.

lipa velkolistá

Ľubovník bodkovaný

Čeľad: Ľubovníkovité — Hypericaceae
Ľubovník bodkovaný
Hypericum perforatum L.
Ľubovník bodkovaný vyháňa z trváceho podzemku priamu, niekoľko dm vysokú, lysú os, porastenú drobnými, podlhovasto vajcovitými, celostvo okrajovými listami, ktoré sa javia oproti svetlu bodkované, akoby dierkované.
Tieto bodky pochádzajú od početných olejových žliazok, roztrúsených po listoch. Zlatožlté kvety sú zoskupené v širokom vrcholíku vidlíc a sú päťpočetné: majú päť kališných lístkov, päť korunných lupienkov, väčší počet tyčiniek, zrastených do troch zväzočkov.
Plod je tobolka.
Ľubovník bodkovaný kvitne od júna do jesene a je všeobecne rozšírený na medziach, pri cestách, na suchých lúkach a brehoch i na lesných pasienkoch.
Zbiera sa vňať (Herba hyperici), ktorá sa odrezáva iba od polovice, pretože spodná časť byle je veľmi drevnatá. Získaný materiál sa viaže do viazaničiek a tak sa v tieni suší. Droga si musí zachovať pôvodnú farbu.
Obsahuje asi 10 % trieslovín, silicu, živicu, kyseliny a najmä vo všetkých častiach, v žliazkach červené farbivo hypericín.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu početných galeník (liečivých čajov, liečivých olejov, extraktov, tinktúr). Droga má močopudný a protizápalový účinok a pósobí na nervstvo a na menštruáciu.
V ľudovej liečbe má táto stará liečivá rastlina veľmi široké pole používania a odporúča sa pri chorobách dýchacích ciest, tráviacich ústrojov a pri žlčových ťažkostíach. Používa sa aj na rany.
Ľubovník bodkovaný sa stáva pomaly jednou z najdôležiteffich, i keď predbežne neoficinálnych liečivých rastlín, so širokým okruhom pôsobnosti.
V poslednom čase sa zistili silné protizápalové a dezinfekčné účinky výťažkov ľubovníka pri liečení zapálených hnisajúcich rán, z čoho možno tušiť ich určitú antibakteriálnu aktivitu.
Nedávno sa začal vyrábat liek Floristén, ktorý sa používa pri gynekologických zápaloch. Získava sa len z ľubovníka bodkovaného.
Zaujímavý je známy jav hypericizmu: niektoré tzv. fotodynamické rastliny obsahujú látky, ktoré po použití vyvolávajú u bielosrstnatých zvierat (bielych myšiek, bielych oviec) po dlhšom pobyte na slnku fotosenzibilitu (zvláštne zápaly kože, závraty až ochrnutie).
V tieni, v stajni, alebo ked je zamračené, tento jav mizne. U nás je to práve ľubovník a pohánka, ktoré sú schopné tento stav (fagopyrizmus) vyvolať.

ľubovník bodkovaný

Lan úžitkový

Čeľaď: Lanovité    Linaceae

Lan úžitkový — Len setý

Linum usitatissárnum L.

Ľan úžitkový je známa, veľmi stará, jednoročná kultúrna bylina, až 1 m vysoká, s priamou, až na konci metlinovito rozkonárenou osou, na ktorej sedia drobné kopijovité lístky.

Kvety sú pätpočetné, pravidelné, majú päť kališných lístkov, päť bledomodrých, zriedkavo bielych korunných lupienkov a semenník z piatich plodolistov.

Ľan kvitne od júna do augusta. Plod je tobolka.

Plod tejto kultúrnej rastliny nie je dobre známy, pestuje sa však vo všetkých krajinách mierneho pásma ako dôležitá liečivá, priemyslová a technická rastlina. Najväčšie kultúry sú v Rusku.

V starších dobách, kým ľanovému vláknu nekonkurovali bavina a umelé vlákna, ľan sa všeobecne pestoval ako textilná rastlina.

Kultúra ľanu je u nás dobre prepracovaná a dobre sa mu darí v hornatejších polohách, na hlinitopiesčitých pôdach. Je to však kultúra, ktorá si vyžiadala mnoho práce, ručného pletia, lebo burina dusí rastlinu a sťažuje zber a spracovanie.
Teraz je už celá práca veľmi zmechanizovaná.

V kultúrach je mnoho odrôd ľanu, vhodných jednak na textilné účely, jednak na výrobu oleja.

Pre farmaceutické účely sa pestuje a zbiera ľanové semeno (Serrten lini), ktoré obsahuje 40 % mastného oleja (oleum lini), 6 % slizu, 20 % bielkovín, glykozid linamarín a iné.

Vo farmácii sa ľanové semená používajú na prípravu rôznych galeník (odvarov, liečivých čajov, obkladov, pokrutín). Vnútorne pôsobí ako mierne preháňadlo (klystíry, celé nerozdrvené a nepohryzené semená) a ako slizový prostriedok, pri vonkajšom použití ako zmäkčujúci prostriedok.

Olej sa používa aj v iných priemyslových odvetviach (mydlo, fermeže).

ľan úžitkový