Jarabina vtáčia

Jarabina vtáčia    Jeřáb obecný
Sorbus aucuparia L.
Jarabina vtáčia je strom s nepárno perovitými listami, zloženými z podlhovastovajcovitých a pílkovitých lístkov.
Kvety sú zoskupené do bohatých chocholíkov. Majú päťcípy kalich, prirastený k čiaške, päťlupienkovú bielu korunu, 20 tyčiniek a mnohopuzdrový semenník, sediaci na dne čiašky, s ktorou semennik zrastá.
Čiaška po opelení  zdužnie a dozreje na plod guľatú malvicu, veľkú ako hrach, známu jarabinku.
Jarabinky, ako dozrievajú, sčervenejú. Ozdobné plody sú na jeseň zďaleka viditeľné a sú potravou mnohých vtákov, najmä v zime.
Jarabina kvitne v máji a v júni.
Rastie najmä v lesoch a na stráňach, niekedy má iba kríkovitý vzrast. Často sa sadí v horských krajoch pozdlž ciest, pretože dobre znáša aj najtuhšiu zimu a neúrodnú piesčitokremitú pôdu.
Zbierajú sa jarabinky (Fructus sorbi aucupariae), a to, až keď celkom dozreli, a majú tmavohnedú farbu. Dobre sa usušia a uschovaju sa na suchom a tmavom mieste.
Majú močopudný a preháňavý učinok a upravujú trávenie. Za tým učelom sa z plodov lisuje štava, ktorá sa s cukrom zahustí na sirup.
Droga obsahuje značné množstvo kyselín (sorbínovú, jablčnú, citrónovú, jantárovú a vínnu), triesloviny, cukor, farbivo, vitamín C a i. V semenách je 22 percent mastného oleja a trocha amygdalínu.
Majú trpkastú chut, môžu sa požívať, až ked mrazom zmäknú. Odroda jarabina sladká má plody väčšie a sladšie a používa sa na výrobu kompótov.
V horských krajoch sú jarabinky priemyselnou surovinou a používajú sa na výrobu octu a likéru „jarabinky”.

jarabina vtáčia

Ďalší návštevníci hľadali:

  • jarabina vtáčia (446)
  • jarabina (32)
  • plody ktoré rozširujú vtáky (32)
  • Baza červená (27)
  • jarabina červená (18)
  • jarabina vtacia predaj (17)
  • jarabina sladká (2)
  • jarabina strom (2)
  • ako sadit jarabinu (1)
Publikované v J

Hloh obyčajný

Hloh obyčajný — Hloh obecný
Crataegus oxyacantha L.
Hloh obyčajný je ker, niekedy i nízky strom, veľmi rozkonárený, s tŕňmi a so stopkatými listami, ktorých čepele sú pílkovité, avšak veľmi premenlivého tvaru: alebo sú jednoduchovajcovité, alebo okrúhle, alebo viac-menej hlboko rozdelené na niekoľko lalokov.
Stopky sú na báze podopreté veľkými prílistkami.
Biele alebo ružové kvety nepríjemne zapáchajú (ako haringy) a sú zoskupené do chocholíkov. Majú päťcípy kalich, prirastený k čiaške, pätlupienkovú korunu, 20 tyčiniek s červenými peľnicami.
Plody sú podlhovasté, červené malvice „hložinky”, ktoré majú v tvrdej dužine dve kôstky.
Hloh kvitne v máji a v júni. Rastie hojne v kroviskách a často sa sadí do živých plotov.
Zbierajú sa najmä biele kvety (Flos crataegi oxyacanthae), ale aj kvety s listom. Odrezávajú sa celé súkvetia, zbavia sa konárikov a listov a starostlivo sa usušia. Niekedy sa zbierajú aj plody (Fructus crataegi oxyacanthae), kvety sú však cennejšie.
Chemický obsah drog je veľmi zložitý a bohatý a je stale predmetom výskumu. Kvety obsahujú glykozid kvercitrín a silicu. Trimetylamín je prítomný iba v čerstvých kvetoch, lebo sušením sa jeho zápach stráca.
Droga má utišujúce účinky a pósobí proti skleróze a vysokému krvnému tlaku. Plody obsahujú kvercitrín, kyselinu kratégovú, trieslovinu, saponín a tiež pôsobia proti vysokému krvnému tlaku a vplývajú na upokojenie srdcovej činnosti.
Sú to účinky vo veľmi dôležitej a závažnej oblasti ľudského organizmu, a preto by sa mala droga užívat len pod lekárskym dozorom.
Zmrznuté hložinky sú jedlé a sú potravou mnohých vtákov, ktorí tak prispievajú k rozširovaniu hlohu.
Vo farmácii sa obidve drogy používajú na prípravu rôznych galeník.
Kvety a plody veľmi príbuzného a vermi podobného h1ohu jednosemenného (Crataegus monogyna J a c q.) sa tiež môžu zbierať.

hloh obyčajný

Ďalší návštevníci hľadali:

  • hloch (241)
  • hloh obyčajný (219)
  • hloch obyčajný (26)
  • hloch bylina (21)
  • hloch wikipedia (18)
  • hloc (2)
  • hloch strom (1)
  • hloh obyčajný obrazok kvet (1)
  • kde rastie hloh obyčajný (1)
Publikované v H

Mandľa obyčajná

Mandľa obyčajná — Mandloň obecná
Amygdalus communis L.
Mandľa obyčajná je mohutný strom veľkosťou a tvarom podobný našej čerešni. Listy, ktoré narastajú až po odkvitnutí, sú kopijovité, pílkovité.
Ohľadné, na konároch sediace kvety sa skladajú z pohárikovitej čiašky, ktorá nesie päť kališných lístkov, päť ružových korunných lupienkov a väčší počet tyčiniek.
Plod je šedozelená, chĺpkami porastená kôstkovica, vajcovitého tvaru, s kožovitým oplodím, ktoré sa pri dozrievaní trhá. Kôstka je hladká, jemne pórovitá, a má jedno veľké olejnaté semeno, tzv. mandľu.
Mandľa kvitne hneď na jar. Pochádza zo severnej Afriky a z Azie, kde sa od nepamäti pestuje. Hojne sa sadí aj v južnej Európe. Aj u nás sa kedysi pestovali mandľovníky, a to v teplých krajoch Slovenska, na južnej Morave a v okolí Litomeříc.
Dnes sa snažíme obnovit staré porasty mandle. Pestujú sa tri odrody:
1. Mandľa horká (var. amara L.), ktorá má horké jadro, obsahujúce okrem mandľového oleja (Oleum amygdalarurn) glykozid arnygdalín, ktorý sa ľahko rozkladá na cukor, benzaldehyd a prudko jedovatý kyanovodík.
Surové horké mandle sa preto nemôžu požívať. Varením, pečením a pražením sa kyanovodík stráca.
2. Mandľa sladká (var. dulcis DC.), ktorá má sladké jadrá, bez amygdalínu.
3. Mandľa praskava (var. duicis fragilis Pers.), ktorá má tenkú a krehkú kôstku (krachmandľa) a sladké jadrá.
Jadrá obidvoch posledných odrôd sa môžu jesť bez predchádzajúcej úpravy, t. j. bez praženia a pod.
Mandle sú vzácnym liečivom, znamenitou požívatinou i kozmetickým prostriedkom.
Vo farmácii sa z nich pripravuje mnoho galenických prípravkov (mandľový olej, horkomandľová silica, horkomandľová voda, mandľové mlieko, mandľové otruby).

mandla obyčajná

Ďalší návštevníci hľadali:

  • mandla strom (112)
  • mandla pestovanie (52)
  • mandlovnik obyčajný (48)
  • pestovanie mandlí (31)
  • strom mandla (29)
  • sadenie mandli (27)
  • mandľa (21)
  • kedy sadit fazulu (19)
  • mandle pestovanie (14)
  • mandlovnik sadenie (12)
Publikované v M

Dula podlhovastá

Dula podlhovastá — Kdoule podlouhlá
Cydonia oblonga M i 11.
Dula podlhovastá je menší strom s tuhými, vajcovitými, na rube hrubo plstnatými listami. úhľadné, nápadne veľké, biele kvety sedia na koncoch konárov.
Majú päťcípy kalich, päť veľkých, belostných korunných lupienkov, 20 tyčiniek a päťpuzdrový semenník, ponorený do čiašky, s ktorou celkom zrastá.
Po opelení čiaška zdužnie, narastie a vytvorí veľkú, plstnatú, žltú malvicu, podobnú podlhovastému jablku alebo guľovitej hruške. V dulovej malvici je v puzdrách veľký počet semien.
U nás kvitne v máji, avšak v juhovýchodných krajinách už omnoho skôr.
Dula pochádza z Malej Azie a z Balkánskeho poloostrova. U nás sa pestuje v parkoch a v záhradách ako ozdobný strom a pre voňavé mdlonakyslé malvice, ktoré sa síce za čerstva nedajú jesť, ale možno ich spracovať na chutnú marmeládu.
Vo väčšom rozsahu sa pestujú na teplejších miestach Slovenska, na Hanej, v okolí Prostějova, kde sa malvice vykupujú a v tamojšej konzervárni spracúvajú na džemy.
Okrem uvedených malvíc (Fructus cydoniae) sa zbierajú aj dulové semená (Semen cydoniae oblongae), ktoré vo vode veľmi napučiavajú a obalujú sa hrubou vrstvou s1izu (Mucilago cydoniae), ktorý sa používa vo farmácii.
Kedysi sa dulový sliz často používal na rôzne chladivé obklady. Pôsobí aj proti hnačke a vyvoláva zápchu.
Plstnaté chĺpky sa kedysi používali v ľudovej liečbe na zastavovanie krvácania.

dula podlhovastá

Ďalší návštevníci hľadali:

  • dula pestovanie (75)
  • dula strom (36)
  • strom dula (19)
  • Dula (14)
  • Dula rastlina (1)
Publikované v D

Komonica lekárska

Čeľaď: Bôbovité — Fabaceae
(predtým Motýľokveté — Papilionaceae)
Komonica lekárska — Komonice lékařská
l’udove lucernica žltá, kamenná ďatelinka
Melilotus officinalis D e s r.
Komonica lekárska je mohutná rozkonárená bylina, dosahujúca výšku až 1 rn. Os je porastená trojpočetnými listami, ktorých lístky sú vajcovité, pílkovité a prostredný z nich má najdlhšiu stopku. Listy sú podopreté úzkymi prílistkami.
Žlté, voňavé kvety sú zoskupené do dlhých riedkych strapcov, ktoré vyrastajú z pazúch vrchných listov.
Kvety patria k charakteristickému motýľo kvetému typu: majú päťzubý zrastenolupienkový, súmerný kalich a silmernú päť lupienkovú korunu, zloženú z nerovnakých lupienkov, z ktorých najvrchnejší, zvaný strieška, je najväčší, dva bočné sa nazývajú krídla (motýlik) a sú rovnako dlhé, dva spodné lupienky zrastajú a tvoria tzv. člnok.
Tyčiniek je 10, sú dvojzväzkové. Tyčinky i piestik sú ukryté a chránené pred nepohodou v člnku.
Ako takmer u všetkých motýľokvetých rastlín, plod je struk.
Komonica lekárska rastie hojne na stráňach, na medziach, pri cestách a na rumoviskách a niekedy sa tiež pestuje ako medonosná a krmovinová rastlina.
Kvitne od júna až do jesene.
Zbiera sa komonicová vňať (Herba meliloti). Obsahuje voňavý kumarín a melilotín, ktoré sú v čerstvej rastline, a až pri vädnutí a sušení sa uvoľňujú a voňajú. Ďalej obsahuje živicu, triesloviny.
Droga má odhlieňovacie účinky, najmä pri kataroch priedušiek. Pôsobí aj zmäkčujúco, zvlášť pri opuchlinách a reumatických zatvrdlinách a používa sa na navoniavanie.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú mnohé galenické pripravky, najmä liečivé čaje, extrakty a masti.
Podľa nových prác čaj z komonice lekárskej zreteľne predlžuje dobu krvnej zrážavosti.

komonica lekárska

Ďalší návštevníci hľadali:

  • ďuk lekarsky (155)
  • ďuk (125)
  • ďuk bylina (105)
  • lieciva rastlina duk (48)
  • bylina ďuk (39)
  • rastlina duk (37)
  • komonica lekárska (36)
  • horec krížatý-použitie (34)
  • komanica lekarska (29)
  • komonica lekárska wikipedia (16)
Publikované v K

Imelo biele

Čeľad’: Imelovité — Loranthaceae
Imelo biele    Jmelí bílé
Viscum alburn L.
Imelo je známy žltozelený, vidlicovito rozkonárený krík s tuhou osou, ktorá nesie protistojné, kopijovité, kožovité a trváce listy.
Nevzhľadné zelené kvietky, rozvíjajúce sa hned na jar, sú dvojdomé: na niektorých rastlinách sú samčie kvety so štvorpočetným okvetím a štyrmi tyčinkami, na iných samičie kvety, ktoré sú tiež štvorpočetné.
Plody sú známe biele guľaté bobule, veľké ako hrach, ktoré dozrievajú až neskoro v jeseni a zostávajú na rastlinách celú zimu.
Táto zaujímavá rastlina cudzopasí na konároch rôznych listnatých a ihličnatých stromov, obyčajne vysoko v korunách.
Zbiera sa imelová vriať (Herba visci), a to v zimných mesiacoch. Imelo je polocudzopasnik, lebo vysáva zo svojho hostiteľa iba vodu a v nej rozpustené minerálne látky, kým glycidy si rastlina sama vytvára asimiláciou na svetle.
Svojím neobvyklým stanovišťom a zjavom pútalo imelo oddávna pozornosť ľudí. Bývalo predmetom úcty a rozličných povier. Pretože je i v zime zelené a svieže, je vo všetkých krajinách vianočnou ozdobou.
Pri zbere treba vyliezť až do koruny stromu, takže zber je trocha nebezpečný a deti treba pred ním varovať. Zberatelia si musia zaobstarať vhodné náradie, najmä stúpačky, ochranné pásy, rebríky a kosákovité nože.
Imelo sa najlepšie suší zviazané do viazaničiek a po dokonalom vysušení sa z drogy odstránia hrubé, drevnaté časti konárikov.
Imelo je stará liečivá rastlina s väčším množstvom cholínu, acetylcholínu a iných zložiek, ktoré zabraňujú skleróze a znižujú krvný tlak. Farmaceutický priemysel vyrába z drogy rôzne galeniká (liečivé čaje, výťažky, vína) a rôzne špeciálne prípravky. Z bobúľ sa varí dobrý lep na muchy.
V zime sú bobule oblúbenou potravou drozdovitých vtákov, ktorí tak rastlinu rozširujú.

imelo biele

Ďalší návštevníci hľadali:

  • imelo biele (92)
  • imelo (47)
  • imelo biele čaj (35)
  • imelo predaj (30)
  • praslicka polna (30)
  • herbar listnatych stromov (23)
  • imelo biele predaj (11)
Publikované v I

Rebarbora dlaňovitá

Rebarbora dlaňovitá    Reveň dlanitá
ľudove rebarbora
Rheum palmatum L.
Rebarbory patria k najstatnejším bylinám, lebo dosahujú až 2 m výšky. Pochádzajú z d’alekého východu, z Číny, Turkestanu a Tibetu. U nás sa niektoré druhy dost často pestujú jednak na ozdobu, jednak ako obľúbená zelina, ako aj na lekárske účely.
Rebarbora má v zemi hrubý hľuzovitý podzemok, ktorý rok čo rok mohutnie a vytvára podzemok s početnými vedľajšími mäsitými korerimi a podzemkovými hľuzami.
Listy sú veľké, hrubá dutá os nesie v lete ozdobné a mohutné strapcovité súkvetie, zložené z veľkého počtu bledožltých až červenkastých kvietkov. Kvety majú vo dvoch kruhoch po troch okvetných lístkoch a dva kruhy tyčiniek. Plody sú trojboké krídlaté nažky.
Kto chce pestovat rebarbory, musí sa dobre oboznámiť s technikou pestovania. Pestujú sa bud zo semien, čo je však veľmi zdlhavé, lebo treba semenáčiky predpestovať a niekoľkokrát presadzovat, alebo rýchlejším spôsobom, delením starých trsov a odnoží zo starých rastlín.
Ked’ sa pestujú ako zelenina, upotrebujú sa listové stopky na prípravu kompótov a marmelád, na liečebné účely zasa liečivý žltý podzemok a koreň (Radix rhei), ktorý sa používa ako preháňavý, prečistujúci a trávenie podporujúci prostriedok.
Vykopáva sa vo štvrtom až šiestom roku. Vo farmácii sa pripravuje z koreňa viac galenických prípravkov. Chemické zloženie rebarborového koreria je veľmi zložité. Hlavné zložky sú antrachinónové deriváty. Získané korene treba sušiť opatrne.
Okrem rebarbory dlaňovitej sa pestuje ešte rebarbora vlnitá (Rheum undulaturn L.), rebarbora lekárska (Rheum officinale L.) .
Zaujímavé je, že na strednej Morave (Slavkovsko, Hustopečsko) sa pestuje rebarbora v poľných porastoch. Kedysi boli tieto porasty veľmi rozsiahle. Pestujú tu rebarboru pontickú (Rheurn rhaponticum L.) s celistvookrajovými listami.
Poskytuje neobyčajne hrubý koreň, čo je výhodné, avšak jeho účinnosť je menšia.

rebarbora dlaňovitá

Ďalší návštevníci hľadali:

  • rebarbora pestovanie (194)
  • pestovanie rebarbory (79)
  • rebarbora lekarska (51)
  • rebarbora wiki (34)
  • rebarbora sadenie (23)
  • polne buriny (22)
  • rebarbora wikipedia (16)
  • rebarbora dlanita (10)
  • rebarbora kvety (1)
  • rebarbora rastlina (1)
Publikované v R

Pohánka tatárska

Pohánka tatárska — Pohanka tatarka
Polygonum tataricurn L., Fagopyrurn tataricum Gart n.
Pohánka tatárska je u nás pomerne málo známa jednoročná rastlina, známejšia je príbuzná a podobná pohánka strelovitá.
Pohánka tatárska je niekoľko dm vysoká rastlina so zelenou, rozkonárenou byľou. Listy sú charakteristicky srdcovito strelovité, zahrotené, hore takmer sediace.
Päťpočetné kvietky sú drobné, zelenkavé a vyrastajú v riedkych súkvetiach z pazúch listov. Plody sú nažky.
Pohánka tatárska pochádza z Ázie a pestuje sa u nás spolu s prIbuznou pohánkou strelovitou, pomerne zriedka ako krmovina a obilnina, hoci múčnaté, výživné nažky oboch druhov možno mlieť na múku alebo krupicu.
Zistilo sa, že domáce zvieratá, najmä ovce, ošípané a kone, ktoré boli kŕmené výlučne pohánkou strelovitou alebo tatárskou, trpia na slnku zvláštnou chorobou, tzv. f agopyrizmorn. Zmenou krmiva a ochranou pred slnečným žiarením choroba zmizne.
Po objavení rutínu ako lieku proti lámavosti a priepustnosti krvných vlásočníc stala sa najprv pohánka strelovitá, ale ešte viac pohánka tatárska dôležitou liečivou rastlinou na získanie tejto účinnej látky.
Za tým účelom sa žne celá vňať tesne pred rozkvitnutím a rýchlo sa usuší, lebo inak sa rutín počas niekoľkých dní rozloží. Dnes dovážame surovinu na získavanie rutínu z Číny. Je to kôra jerlína japonského (Sophora japonica L.), ktorá má omnoho väčší obsah rutínu.

pohánka tatárska

Ďalší návštevníci hľadali:

  • pohánka pestovanie (32)
  • pohanka (20)
  • pohanka tatarska (12)
Publikované v P

Stavikrv vtáčí

Stavikrv vtáčí — Rdesno ptači ľudove rdesno vtáčie — truskavec
Polygonum aviculare L.
Stavikrv vtáčí je jednoročná bylina, vyháňajúca z koreňa obyčajne celý trs článkovaných, poliehavých, rozkonárených osí. Osi sú po celej dĺžke porastené drobnými, čiarkovitokopijovitými listami, ktoré prisadajú na os v pazuchách blanovitých prílistkov, premenených v tzv. bôtky.
Drobné, päťpočetné kvietky majú to isté zloženie ako u stavikrva hadieho koreňa: päťdielne, biele alebo naružovelé okvetie, osem tyčiniek a plody nažky..
Stavikrv vtáčí patrí medzi veľmi rozšírené a húževnaté buriny. Rastie všade pri cestách, na chodníkoch, v záhradách, na poliach i v medzerách mestských dlažieb. Rozmnožuje sa veľmi húževnate, takže sa stal postrachom všetkých porastov.
Zbiera sa vňať (Herba polygoni avicularis), ktorá sa vytrháva pri zbere v celých trsoch, zbaví sa koreňa a spodných suchých, hlinou znečistených častí a opatrne sa usuší, aby sa pritom nepoodlamovali lístky. Zbiera sa len na bezprašných miestach.
Droga obsahuje kyselinu kremičitú a trieslovinu, a preto má zvieravé účinky.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú niektoré čaje a odvary.
Kedysi sa droga medzi ľudom používala pri chorobách dýchacích ciest a proti tuberkulóze.
Ako označuje jeho meno, zrelé nažky stavikrva vtáčieho sú v jeseni vítanou potravou vtáctva.

stavikrv vtáčí

Ďalší návštevníci hľadali:

  • stavikrv vtaci (217)
  • stavikrv mnohokvetý (42)
  • koreň maku (22)
  • stavikrv obycajny (1)
Publikované v S

Stavikrv hadí koreň

Čeľad: Stavikrvovité — Polygonaceae
Stavikrv hadí koreň    Rdesno hadí kořen
ľudove užovník
Polygonum bistorta L.
Stavikrv hadí koreň je trváca, až 1 m vysoká bylina, ktorá vyrastá z mohutného, červovito zahnutého, hnedého, vnútri bieleho, drevnatého podzemku.
Z podzemku vyhária jednak prízemné vajcovitokopijovité listy s dlhými stopkami, jednak jedinú, priamu, jednoduchú os s niekoľkými drobnými, srdcovitokopijovitými, objímavými listami.
Os sa končí jediným, ozdobným, hustým, klasovitým strapcom belavých alebo ružových kvietkov. Kvietky majú päťdielne okvetie, osem tyčiniek, plody sú drobné nažky.
Stavikrv hadí koreň rastie u nás na rašelinových lúkach a lesných vlhkých miestach až po podhorske pásmo. Kvitne v lete.
Zbiera sa podzemok starších rastlín (Radix bistortae). Vyrypuje sa na jar, alebo v jeseni. Zbaví sa vedľajšich koreňov, očistí, prípadne pozdlžne rozreže a usuší.
Droga obsahuje až 20 % trieslovín, kyselinu galovú a
dalšie zložky. Má teda typicky zvieravé, proti hnačke, ako aj proti krvácaniu pôsobiace účinky. Používa sa aj vo zverolekárstve.
Vo farmácii sa droga používa na pripravu rôznych galenických preparátov.
Kedysi sa podzemok stavikrva hadieho koreňa používal ako prostriedok proti uštipnutiu zmijou.

stavikrv hadí koreň

Ďalší návštevníci hľadali:

  • stavikrv (75)
  • stavikrv hadí koreň (25)
  • STAVIKRV HADI (23)
  • hadi koren (22)
  • radix bistortae (1)
Publikované v S