Čeľaď: Marenovité — Rubiaceae
Marinka voňavá
Asperula odorata L.
Marinka voňavá je trváca, asi 30-40 cm vysoká bylina, vyháňajúca z plazivého podzemku priame, nerozkonárené osi, na ktorých sú v niekoľkých praslenoch nad sebou podlhovasto kopijovité, celistvo okrajové, končisté listy.
Drobné, voňavé kvety sú zoskupené do vrcholíkov a majú zakrpatený kalich, štvorcípu, zvonkovitú korunku a štyri tyčinky. Plody sú guľaté dvojnažky s početnými háčikmi.
Rastie obyčajne hromadne v tienistých, listnatých, najmä bukových lesoch, kde sa úporne rozmnožuje plazivými podzemkovými výbežkami.
Kvitne v máji a v júni.
Zbiera sa vňať (Herba asperulae, Herba matrisilvae), ktorá sa odrezáva v čase kvitnutia nožom alebo nožničkami, aby sa nevytrhávala aj s koreňmi.
Počas vädnutia a usychania vonia marinka príjemne prenikavo po kumaríne.
Vňať obsahuje triesloviny, horčiny, trocha mastného oleja, asperulozid a najmä korenisto voňajúci kumarín, čo je anhydrid kyseliny kumarínovej, ktorá sa práve uvolňuje, keď vňať usychá. Preto sa vňať používa na aromatizovanie tabaku, prádla, ovocia a pod.
Droga má močopudné, žlčopudné a upokojujúce účinky. Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník a na aromatizáciu.
Kedysi mala marinka voňavá dobrú povesť ako liek pri chorobách pečene a pri žltačke, a tiež ako upokojujúci a uspávajúci prostriedok. Hlavnú úlohu má kumarín, nesmie sa však podávať vo väčších dávkach, lebo vtedy pôsobí toxicky, vyvoláva bolenie hlavy, až ochrnutie.
Takzvaný „maytrank“, „májový nápor a iné likéry s kumarínovou arómou sa pripravujú z bieleho vína, v ktorom sa dlhší čas máčala vňať marinky voňavej. Nemierne pitie tohto nápoja tiež má za následok prudké bolesti hlavy.