Pamajorán obyčajný

Pamajorán obyčajný
Origanum vulgare
Dobromysl obecná
dobrá myseľ, divý alebo obyčajný majorán, sobotka, oregano, dobromysl
hluchavkovité(Lamiaceae)

Pomenovanie pamajorán pochádza zo starovekej nemčiny a znamená krovie (húština). Pamajorán obyčajný (oregano) sa často zamieňa s majoránom záhradným, ktorý u nás divo nerastie.

Pamajorán je trváca bylina, dorastajúca do 20-80cm, s protiľahlými listami dlhými 1-4 cm. Rastie na slnečných stráňach, medzi krovím aj vo svetlých lesoch, pestuje sa na suchých miestach v slnečnej polohe. Vyskytuje sa v pôde s pH v rozmedzí medzi 6,0 (mierne kyslá) a 9,0 (silne zásaditá), najlepšie znáša pH 6,0-8,0. Kvety sú fialové, 3-4 mm dlhé, v vzpriamených klasoch, zhluknuté do hlávok. Kvitne od júna do augusta. Niekedy sa nazýva aj divoký majorán. Je blízky príbuzný Orig.majorana ktorý je známy ako sladký majorán.

Čaj z pamajoránu pomáha pri prechladnutí, pri zápaloch dýchacích ciest a prínosových dutín, najmä pri dlhotrvajúcom, úpornom a suchom kašli (mierni silný a suchý kašeľ), súvisiacom so zápalom pohrudnice, ako aj pri i vyčerpanosti pri bolení hlavy, nechutenstve a tráviacich problémoch. Uvoľňuje všetky druhy kŕčov (žalúdočné, črevné, podporuje pečeňovú činnosť), pomáha pri klimakterických a menštruačných ťažkostiach (pri jej vynechaní).

Prehlbuje silu srdcového sťahu, takže ju možno ako pomocnú drogu použiť pri angíne pectoris či pri srdcovej ischémii.

Utišuje nervovú sústavu je mierne antidepresívum, pri poruchách spánku, duševnej úzkosti, nervových poruchách či epilepsii. Zlepšuje náladu. Výstižný je český názov rastliny – dobromysl pretože naozaj navodzuje dobrú myseľ, ak z neho pijeme čaj.

Zvonku sa využíva ako kloktadlo  pri zápale ďasien alebo pri krčných ochoreniach. Na prípravu inhalácií (s vňaťou kuklíka, prasličky, prípadne hluchavky, šalvie). Ale aj na obklady alebo kúpele, najmä pri vyrážkach (ekzémoch) a iných kožných chorobách napr. na omývanie svrbľavých miest pokožky (i na hlave pod vlasmi).

Pamajorán NEMÁ vedľajšie účinky, takže sa môže podávať aj dlhodobo.

KORENINA : droga má aromatický pach a sladkastú, silno korenistú chuť.

Pór – cesnak pórový

Cesnak pórový – pór pestovaný
Pór zahradní
Allium porrum L.

Pór je zelenina z čeľade amarylkovité. Už v staroveku ho Gréci a Rímania okrem iného považovali za protijed pri otrave alkoholom.

Ide o dvojročnú až vytrvalú (skôr len teoreticky) rastlinu, na báze s valcovitou až guľovitou cibuľou, často s vedľajšími cibuľkami. Stonka je dosť robustná, asi do tretiny až polovice krytá pošvami listov. Listy sú jednoduché, sediace, s listovými pošvami. Čepele sú celokrajné, ploché, mierne žliabkovité, so súbežnou žilnatinou.
Kvety sú obojpohlavné, vo vrcholovom kvetenstve, jedná sa hlávkovito stiahnutý zdanlivý okolík, v skutočnosti to je stiahnuté vrcholičnaté kvetenstvo. Kvetenstvo je podopreté tulcom. V kvetenstve sú často prítomné pacibuľky, ktoré slúžia teoreticky na vegetatívne rozmnožovanie, niekedy je ich viac ako kvetov, inokedy kvetenstvo obsahuje aj vyše päťsto kvetov.
Okvetie sa skladá zo šiestich okvetných lístkov bielej až ružovkastej až purpurovej farby. Tyčiniek je šesť
Plodom je tobolka.

Pór obsahuje väčšie množstvo bielkovín, podobné množstvo tukov, veľa vlákniny, menej sacharidov, ale množstvo vitamínov napríklad: vitamín C (v 100 g póru je 15 mg vit.C), provitamín A, Thiamín, B (B6 a hlavne B1), E, karotén a minerálne látky napr.: vápník, draslík, fosfor, železo, mangán, selén.

Pór povzbuzuje chuť do jedla (vďaka sírnym siliciam), podporuje činnosť tráviacich orgánov, a taktiež podporuje činnosť obličiek. Rovnako ako cesnak, aj pór je mimoriadneje tiež antiseptický (prevencia pred vírusovými ochoreniami) a pomáha chrániť srdce a artérie pred artériosklerózou a vysokým krvným tlakom, znižuje hladinu cholesterolu v krvi.

Má močopudné účinky a prispieva k správnej funkcii obličiek. Vhodný pre ľudí ľuďom trpiacim na dnu a reumatické ochorenia.
Je pomocným prostriedkom pri liečbe anémie tj chudokrvnosti (pre svoj obsah kyseliny listovej a železa zvyšuje tvorbu krviniek, svalov a hojenie rán. Je vhodný pre tehotné pretože okrem obsahu kzs.listovej podporuje proces vývinu a rastu. Je zdrojom fosforu ktorý je dôležitý pre činnosť mozgu.

Čistí krv a črevá od baktérií a kvasiniek, podporuje činnosť tráviacich štiav a činnosť obličiek, proti akné, proti nadúvaniu, pri zápche, črevných kolikách a celkovej detoxikácii organizmu.

V gastronómii sa používa ako zelenina ale aj ako korenina do polievok, omáčok, nakrájaný na pečivo, do šalátov a nátierok, súčasť rybacích polievok a ako prísada pri prípravr rýb a krabov, ale tiež pri varení bravčového a jahňacieho mäsa.

Cesnak pórový (pór) - Allium porrum - spodná časť s koreňom

Cesnak pórový (pór) - Allium porrum

Pažitka – Cesnak pažitkový

Cesnak pažitkový(pažitka) Pažitka pobřežní
Allium schoenoprasum L.

Na rozdiel od iných druhov z rodu cesnak je pažítka mrazuvzdorná trvalka, rastie v bujných trsoch. Má pomerne malé cibuľky v priemere maximálne 0,5cm.Z tých vyrastajú 10 až 30 cm dlhé rúrkovité duté listy. Ich hrúbka je 1,5 – 3,0 mm. Celkový vzrast pažítky ako je výška, hrúbka listov a mohutnosť trsov je uťčená prostredím t,j, kvalitou pôdy.

Cesnak pažítkový - pažítka

Pažítka kvitne druhý až tretí rok po vysadení. Na dutých tenkých byliach sú okolíky s ružovofialovými kvetmi, ktoré rozkvitajú v máji až júli. Kvety sú obojpohlavné. Kvetenstvo je podporované s 2 listenami, ktoré sú vytrvalé, kopijovité a široko vajcovité . Pacibulky v kvetenstve chýbajú. Okvetie pozostáva z 6 okvetných lístkov bledoružových až fialových, zriedka bielych a 6. tyčiniek.
Pažítka kvitne veľmi bohato, a často sa využíva ako dekoratívna rastlina. Nie je náročná na prostredie. Plodom je tobolka dozrieva v auguste a septembri. Rozmnožujeme ju generatívne – semenami, a vegetatívne – delením.

Pažítka obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, provitamínu A, vitamínov zo skupiny B (najmä B1 a B2), minerálnych látok, najmä Ca, a éterických olejov obsahujúcich síru (tá je nositeľkou typickej chute pažítky).

Čerstvé listy, biologicky hodnotné korenie, môžeme mať po celý rok.

Pyštek obyčajný

Pyštek obyčajný
Linaria vulgaris
Pyštek obyčajný je úhľadná, vytrvalá bylina s priamou, asi 4 dm vysokou osou, husto porastenou drobnými, čiarkovito kopijovitými, zvinutými listami.
Kvety vyrastajú z pazúch listov a tvoria hustý strapec. Majú päť dielny kalich a žltú, škľabivú, dvojpyskovitú korunu. Spodný korunný pysk vybieha v tenkú ostrohu, ktorá je vpredu uzavretá dvoma oranžovými hrboľkami. Štyri tyčinky sú dvojmocné.
Plod je mnohosemenná tobolka.
Pyštek obyčajne rastie hojne na piesočnatých poliach, pri cestách, v priekopách, na múroch, a pre svoje ozdobné strapcovité súkvetie je zďaleka nápadný.
Zbiera sa vňať (Herba linariae), ktorá sa v čase kvitnutia bez spodnej časti osi odrezáva a suší.
Obsahuje glykozidy linarín a pektolinarín, linakrín a linarezín, kyselinu citrónovú, mravčiu, trieslovú, jablčnú a octovú, parafín a i.
Droga má močopudné a mierne preháňavé účinky. Preto sa aj v ľudovej liečbe používa i dnes ako preháňavý, močopudný a potopudný prostriedok.

Pyštek obyčajný

Plamienok rovný

Plamienok rovný
Clematis recta
Plamienok rovný je mohutná, viac ako 1 m vysoká trváca rastlina s priamou, rozkonárenou byľou, na ktorej sú protistojné, nepárno perovito zložené, podlhovasto vajcovité listy.
Bohaté, vrcholíkovito rozkonárené strapce nesú množstvo bielych kvetov, zložených zo štyroch až piatich okvetných lístkov, početných tyčiniek a piestikov, z ktorých po opelení dozrievajú plody, nažky.
Rastie v teplejších oblastiach republiky, v húštinách, na okrajoch lesov a v kroviskách na stráňach. Kvitne v letných mesiacoch.
Vňat plamienka rovného má starú povesť liečivej rastliny s alchymistickým názvom „Flammula Jovis“.
Droga obsahuje najmä v listoch saponín a anemonín, ktorý spôsobuje na koži sčervenenie. Od tohto pochádza i názov rastliny.
Prášková droga sa používala proti ekzérnom, lišajom, svrabu a iným kožným chorobám.

plamienok rovný

Prilbica modrá

Prilbica modrá
ľudove omej
Aconitum napellus
Prilbica modrá je mohutná, dekoratívna iskerníkovitá rastlina. Vyrastá z dvoch alebo viacerých koreňových hľúz, z jednej minuloročnej a ostatných tohoročných; byľ má vysokú vyše metra. Byľ má veľké dlanité 5-7 dielne listy a v lete mohutný strapec ozdobných, fialovomodrých kvetov.
Kvet sa skladá z 5 korunovito sfarbených, fialovo modrých kališných lístkov, z ktorých zadný je zväčšený a prilbovito vyklenutý, ďalej z niekoľkých korunných lupienkov a z veľkého množstva tyčiniek. Plod je mechúrik s mnohými čiernymi semenami.
Prilbica modrá rastie na Slovensku na vlhkých, hnojených miestach a popri potokoch až po podhôrne pásmo, v Čechách v horských oblastiach Beskýd a Krkonôš. Často sa sadí ako ozdobná rastlina v mestských i vidieckych záhradkách.
Málokedy si však pestovatelia uvedomujú, že prilbica modrá, ako aj všetky druhy prilbíc a všetky iskerníkovité, je jedovatá.
Je vzácna, a preto chránená rastlina. Pre potreby priemyslu sa musí pestovať, najlepšie vegetatívne, z mladých hľúz, zriedka zo semien, čo je veľmi zdĺhavé. Pri manipulácii s prilbicou je potrebné veľmi opatrné zaobchádzanie, lebo je jednou z najjedovatejších rastlín.
Zbierajú sa hľuzy (Tubera aconiti), zriedkavejšie aj listy (Folium aconiti). Droga obsahuje jedovatý alkaloid akonitín a rad ďalších látok. Farmaceutický priemysel vyrába z hrúz alebo z listov špeciálne prípravky.
U nás rastie viac druhov prilbíc, preto je potrebná určitá opatrnosť, aby nenastala zámena s pravou prilbicou modrou.

prilbica modrá

Papraď samčia

PAPRAĎORASTY — PTERIDOPHYTA
Papraď samčia
ľudove čertovo rebro
Dryopteris filix-mas Schott.
Paprad samčia je známa mohutná, trváca rastlina našich tienistých horských lesov. Z hrubého, šikmého podzemku vyrastá mohutný trs, 5 až 10 dm dlhých, tmavozelených, v mladom veku špirálovite zvinutých, podlhovasto kopijovitých, dvojito perovito dielnych listov.
Podzemok i mladé listy sú pokryté množstvom suchých šupín.
Výtrusy sa vytvárajú vo výtrusniciach zostavených do dvoch radov na spodnej strane listov a prikrytých obličkovitými zásterkami.
Používa sa podzernok (pakoreň) s listovými bázarni a plevarni (Radix filicis-maris).
Hlavná obsahová látka podzemku paprade samčej je filmarón, čiže aspidinofilicín s antihelmintickým účinkom, používaný najmä vo veterinárstve. Vo farmácii sa používa táto droga na výrobu špeciálnych prípravkov proti cudzopasným červorn.
Podzemok je jedovatý — je tu možnost otravy.
Podzemok sa vykopáva v jeseni alebo na jar a usuší sa rýchle v tieni a v prievane. Pri sušení sa nesmie rozrezávať. Hlavná požiadavka je, aby suchá droga bola na lome pekne zelená. Ak je inak sfarbená, napr. hnedá, je to dôkaz, že stratila účinnost.
Preto sa droga uschováva v dobre uzavretých suchých nádobách a chráni sa pred svetlom. Čo najrýchlejšie sa odovzdáva výkupní, lebo sa časom stáva neúčinnou.
Pretože sa táto dekoratívna papradina všade nezodpovedne vyrypovala na skalky do záhradiek, ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody zakázal v Čechách a na Morave jej zber.
Papraď samčia patrí tu medzi úplne chránené rastliny, t. j. medzi rastliny, ktoré majú chránené všetky časti. Na Slovensku nie je chránená.

papraď samčia

Plavúň obyčajný

Plavúň obyčajný
Lycopodium clavatum
Plavúň obyčajný rastie v horských lesoch. Má dlhé, tuhé, plazivé, nečlánkované byle, ktoré sa rozliezajú doširoka po lesnej pôde ako zelené povrázky, vidlicovite sa rozkonárujú a miestami sa zakoreňujú. Byle sú husto pokryté drobnými dlhokončistými listami, akoby šupinami.
Vrcholky niektorých konárikov rastú vertikálne a predlžujú sa v priame šupinaté stopky, ukončené dvoma bledožitými plodnými kláskami.
V kláskoch dozrieva v osobitných výtrusniciach veľký počet výtrusov, ktoré sa podobajú žltému prachu, vo farmácii nazývanému plavúňový prášok (Lycopodium, Semen lycopodii, Sporae tycopodii).
Výtrusy obsahujú veľké množstvo mastného žltkastého oleja, ktorý je ľahký, pláva na vode a v ohni vzplanie a vybuchuje. Prášok neobsahuje alkaloidy.
Plavúňový prášok sa používa na zasýpanie zapálenej a zaparenej pokožky, najmä u detí. V lekárňach sa používa na posýpanie tabletiek, aby sa nezlepovall. Plavúň je i na Slovensku úplne chránený.
Plavúňové výtrusy sa zbierajú bud priamo v lese na stanovištiach tak, že sa vyklepávajú zo zrelých kláskov do vrecúšok, zhotovených z hustého plátna, alebo sa klásky trhajú pred dozretím, nechajú sa na slnku dozrieť a potom sa vyklepávajú.
Pravý plavúňový prášok je vzácna a úhľadná droga, a preto sa často falšuje a tým, pravda, znehodnocuje (najčastejšie peľom liesky a borovice, prípadne i črvotočinou). Pod míkroskopom sa pravý plavúňový prášok ľahko rozozná od falšovanej drogy.

plavúň obyčajný

Pľuzglerka islandská

LIŠAJNÍKY — LICHENES
Pľuzglerka islandská
ľudove lišajník islandský
Cetraria islandica
Rastlinka je vystupujúca, lupeňovitá, plochá, rozkonárená, za sucha hnedá, za vlhka zelenohnedá stielka. Miestami vidíme na stielke miskovité plodničky, v ktorých sú vreckaté výtrusy, ktorými sa pľuzgierka rozmnožuje. Rozmnožuje sa však aj nepohlavne drobnými čiastočkami stielky.
U nás je veľmi rozšírená v horských vresových lesoch. V severských štátoch je pľuzgierka islandská veľmi rozšírená.
Zbierajú sa celé stielky, obyčajne v trsoch, a to na jar alebo v jeseni. Očistia sa od cudzieho materiálu, najmä od machu, a usušia sa v tieni a v prievane. Obsahuje málo vody, takže sušenie netrvá dlho.
Stielka pľuzgierky obsahuje sliz, ktorý obsahuje najmä 10 % horkej kyseliny cetrarovej a 70 % výživného škrobu lichenínu, ktorý sa môže štiepit na cukor. V severských štátoch používajú, pľuzgierku často ako potravu pre ľudí i zvieratá, ba pripravuje sa z nej aj múka.
Do medicíny zaviedol pruzgierku už r. 1671 Borich pod názvom pľúcny alebo islandský mach, ktorý názov farmácia ponechala v názve Lichen islandicus. Pľuzgierka islandská je dosiaľ oficinálnym liečivom a je zložkou pľúcneho čaju (species pectorales).
Dávne používanie pľuzgierky islandskej pri tuberkulóze sa zdá dnes aspoň čiastočne opodstatnené, pretože sa z nej izolovalo antibiotikum — kyselina usnová, ktorá tlmí rast tuberkulóznych bacilov.

pľuzgierka islandská

Pýr plazivý

Čeľad:Lipnicovité — Poaceae
Pýr plazivý
Agropyrurn repens
Pýr plazivý je trváca, 4-10 cm vysoká tráva, vyrastajúca z plazivého, článkovaného podzemku, ktorý sa v zemi naširoko rozlieza a rozkonáruje. Steblá sú riedko porastené úzkymi, čiarkovitými, drsnými listami, ktoré vyrastajú z pošvových kolienok.
Sú zakončené klasom, zloženým z dvoch radov päťkvetých kláskov, ktoré sú širšou plochou obrátené k ose (rozdiel od mätonohu).
Plody sú zrná. Čas kvitnutia je v júni až auguste.
Pýr plazivý je zlá a obávaná poľná burina zle obrábaných polí. Rastie aj pri cestách a na rumoviskách.
Zbiera sa podzemok (Radix grarninis), a to najlepšie v jeseni, keď ho roľníci vyorávajú. Môže sa zbierať aj na jar, keď začínajú z neho vyrastať steblá.
Podzemky sa očistia od hliny a zbavia sa všetkých zelených častí, vyperú sa a usušia.
Droga obsahuje glycidy, najmä polysacharid triticín, trocha silice, mastného oleja, kyselinu jablčnú, saponín a i. Pýr pôsobí ako močopudný prostriedok.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú niektoré galeniká.
V ľudovej liečbe sa droga používala pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie.

pýr plazivý