obsahuje tieto rastliny:

  • Očianka Rostkovova
  • Oregáno
  • Pamajorán obyčajný
  • Oman pravý
  • Orech vlašský
  • Ostružina krovitá
  • Ostrôžka poľná
  • Očianka Rostkovova

    Očianka Rostkovova
    Euphrasia rostkoviana
    Světlík lékařský

    svetlík lúčny, ambrožka, bradavník, potešenie očí, lešinka, zubová tráva
    (Scrophulariaceae – krtičníkovité)

    Očianka Rostkovova je drobná, jednoročná bylinka s priamou, rozkonárenou osou, na ktorej je veľa vajcovitých, ostropíl kovitých lístkov. Vrcholové listy prechádzajú v listene a v ich pazuchách vyrastajú kvety.
    Majú štvorzubý kalich, dvojpyskovitú, bielu, ozdobne fialovo pruhovanú a v hrdle žlto škvrnitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Niekedy sa nájdu celé nachovofialové kvety.
    Plod je tobolka.
    Očianka Rostkovova kvitne v letných mesiacoch.
    Rastie hojne na medziach, na rumoviskách, na skalách, na lúkach a pri okrajoch lesov.
    Zbiera sa vňať (Herba euphrasiae), ktorá sa pri zemi odrezáva a suší vo zväzočkoch.
    Droga obsahuje glykozid rinantín, trieslovinu, horčinu, trocha silice, 6 % mastného oleja a i.
    Vo farmácii sa droga používa na prípravu očnej vody. Očianka je starý ľudový prostriedok používaný hlavne pri očných chorobách ako sú zápaly očných spojiviek, hnisanie, slzenie, na jačmeň, zelený zákal, pri začervenaní, podráždení, zápale dúhovky a aj na preťažené oči, ale aj na zápaky v ústnej dutine. Používa sa zvonku ako obklady ale aj vnútorne.
    Keďže znižuje kyslosť žalúdka preventívne pôsobí proti vzniku vredov. Používa sa aj pri duševnej únave, nespavosti, bolestiach hlavy a hystérii.

    Očianka rostkovova

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • očianka lekárska (41)
    • sadenie orechov (32)
    • lie (26)
    • omanový koreň (26)
    • očianka (2)
    • ocianka ako vyzera (1)
    • ocianka pestovanie (1)
    Publikované v O

    Oregáno

    Origanum je preklad gréckeho origanos.
    Je odvodzený zo slov: oros (hora) a ganos (lesk), tzn. slovo Origanum znamená ozdoba hôr a kopcov.

    Oregáno = Origanum vulgare = Pamajorán obyčajný

    Rod Origanum obsahuje asi 20 druhov bylinných trvaliek v čeladi Lamiaceae = hluchavkovité, pochádza zo Stredomoria a juhovýchodnej Ázie, kde sa nachádzajú v otvorených alebo horských stanovíštiach. Majú silne aromatické listy a hojné rúrkovité kvety s farebnými listenmi.
    Rod zahŕňa dôležitú skupinu kuchynských bylín, majoránku a oregano.

    Korenie oregáno je známe v každej svetovej kuchyni, tu je zopár zahraničných názvov:

    • anglicky: wild marjoram (divokorastúci v Británii na vápencoch)
    • francúzsky: l’origan
    • nemecky: Oregano
    • taliansky: origano
    • španielsky: oregano

    Asi každý vie ako oregano vonia a chutí. Ale preštudovaním pár záhradníckych kníh si rýchlo uvedomíme, že mnoho rôznych rastlín sa nazývajú “oregano”. Tom Stobart poukazuje na to, že v Grécku sa ako Origanum považuje desať rôznych voľne žijúcich druhov, ktoré sa volajú ako “Rigan”.

    Rastliny voňajúce a často natývané ako oregano, ktoré ale nepatria do rodu pamajorán:

    • Kubánske Oregano (Plectranthus amboinicus)
    • Dominikánske Oregano (Lippia micromera)
    • Mexické Oregano (Lippia graveolens)
    • Mexické Oregano (Poliomintha longiflora)
    • Puerto Rican Oregano (Plectranthus cv.)

    Všetky sú určené pre varenie v ich rodných krajinách.

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • oregáno (22)
    Publikované v O

    Pamajorán obyčajný

    Pamajorán obyčajný
    Origanum vulgare
    Dobromysl obecná
    dobrá myseľ, divý alebo obyčajný majorán, sobotka, oregano, dobromysl
    hluchavkovité(Lamiaceae)

    Pomenovanie pamajorán pochádza zo starovekej nemčiny a znamená krovie (húština). Pamajorán obyčajný (oregano) sa často zamieňa s majoránom záhradným, ktorý u nás divo nerastie.

    Pamajorán je trváca bylina, dorastajúca do 20-80cm, s protiľahlými listami dlhými 1-4 cm. Rastie na slnečných stráňach, medzi krovím aj vo svetlých lesoch, pestuje sa na suchých miestach v slnečnej polohe. Vyskytuje sa v pôde s pH v rozmedzí medzi 6,0 (mierne kyslá) a 9,0 (silne zásaditá), najlepšie znáša pH 6,0-8,0. Kvety sú fialové, 3-4 mm dlhé, v vzpriamených klasoch, zhluknuté do hlávok. Kvitne od júna do augusta. Niekedy sa nazýva aj divoký majorán. Je blízky príbuzný Orig.majorana ktorý je známy ako sladký majorán.

    Čaj z pamajoránu pomáha pri prechladnutí, pri zápaloch dýchacích ciest a prínosových dutín, najmä pri dlhotrvajúcom, úpornom a suchom kašli (mierni silný a suchý kašeľ), súvisiacom so zápalom pohrudnice, ako aj pri i vyčerpanosti pri bolení hlavy, nechutenstve a tráviacich problémoch. Uvoľňuje všetky druhy kŕčov (žalúdočné, črevné, podporuje pečeňovú činnosť), pomáha pri klimakterických a menštruačných ťažkostiach (pri jej vynechaní).

    Prehlbuje silu srdcového sťahu, takže ju možno ako pomocnú drogu použiť pri angíne pectoris či pri srdcovej ischémii.

    Utišuje nervovú sústavu je mierne antidepresívum, pri poruchách spánku, duševnej úzkosti, nervových poruchách či epilepsii. Zlepšuje náladu. Výstižný je český názov rastliny – dobromysl pretože naozaj navodzuje dobrú myseľ, ak z neho pijeme čaj.

    Zvonku sa využíva ako kloktadlo  pri zápale ďasien alebo pri krčných ochoreniach. Na prípravu inhalácií (s vňaťou kuklíka, prasličky, prípadne hluchavky, šalvie). Ale aj na obklady alebo kúpele, najmä pri vyrážkach (ekzémoch) a iných kožných chorobách napr. na omývanie svrbľavých miest pokožky (i na hlave pod vlasmi).

    Pamajorán NEMÁ vedľajšie účinky, takže sa môže podávať aj dlhodobo.

    KORENINA : droga má aromatický pach a sladkastú, silno korenistú chuť.

    Publikované v O,P

    Oman pravý

    Oman pravý
    Inula helenium L.
    Oman pravý je mohutná, úhľadná, trváca bylina, vyrastajúca z hrubého, valcovitého, zvonka hnedého, vnútri bieleho podzemku. Os ktorá dosahuje výšku 1-1,5 cm, má veľké vajcovité, sediace, zúbkované, naspodku plstnaté listy.
    Veľké, žlté, kvetné úbory majú lupienkovitý, viacradový zákrov a nápadné, okrajové, nitkovito zúžené, lúčovíté kvietky.
    Plody sú páperisté nažky. Čas kvitnutia je v letných mesiacoch.
    Oman pravý pochádza zo strednej Ázie, avšak v mnohých krajinách, aj u nás, sa pestuje ako ozdoba v záhradkách a na skalkách. Na farmaceutické účely sa pestuje v poľných kultúrach. Rozmnožuje sa alebo semenami alebo odrezkami z podzemku, ktoré majú púčiky.
    Zo semien si predpestujeme v parenisku priesady a riedko ich vysadíme na pripravené, pohnojené pole.
    Zbiera sa podzemok s koreňmi (Radix helenii, Radžx inulae). Podzemky sa vyrypujú z dvojročných alebo trojročných rastlín, očistia sa, rozrežú a usušia sa.
    Podzemok má silnú, aromatickú vôňu a horkastú, korenistú chuť. Obsahuje silicu, inulín a horčiny. V silici je prítomný helenín, alanton a iné.
    Droga má odhlieňovacie, močopudné a baktericidne účinky. Podporuje trávenie.
    Vo farmácii sa droga používa na prípravu niektorých galeník a najmä na získanie silice (Oleum helenii).
    Omanový koreň je stará a hľadaná liečivá droga. Kedysi sa používala aj pri zápale priedušiek a ako žlčopudný prostriedok.

    oman pravý

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • modre lucne kvety (37)
    • oman pravy (16)
    • oman lekarsky (1)
    Publikované v O

    Orech vlašský

    Čeľaď: Orechovité — Juglandaceae

    Orech vlašský — Ořešák královský

    ľudove vlašský orech

    Juglans regia L.

    Orech vlašský je statný strom s rozložitou korunou a veľkými, nepárno perovitozloženými, príjemne voňajúcimi listami. Je to strom jednodomý: tyčinkové kvety tvoria veľké, valcovité, previsnuté jahňady, piestikové kvety, ktorých je 2-5, sú na koncoch tohoročných výhonkov.
    Orechy kvitnú u nás v máji, a to až vo veku 7-15 rokov. Plod je známa kôstkovica so zeleným vonkajším oplodím, tzv. rubinou, a vnútornou kôstkou alebo „orechom”.

    Orech vlašský pochádza z horských lesov teplej Azie a Balkánu, pestuje sa však od nepamäti v teplejších častiach Európy, i u nás.

    Orech vlašský poskytuje priemyslu liečiv dve drogy: jednak listy (Foliurn juglandis) a jednak vonkajšie oplodie čiže rubinu (Pericarpium juglandis). Listy sa zbierajú v júni, a to len jednotlivé lístky bez stopiek a opatrne sa usušia, aby nezhnedli alebo nesčerneli.
    Listy obsahujú trieslovinu, silicu, kyseliny, inozit, farbivo juglón a iné.

    Zelená rubina, zbieraná krátko pred dozretím orechov, obsahuje farbivo hydrojuglón.

    Drogy majú význačný zvieravý účinok, pôsobia proti krvácaniu a proti hnačke. Rubina sa používa aj ako protihlístový prostriedok. Vo farmácii sa pripravujú z drog rôzne galeniká (výťažky, liečivé čaje).
    Semená obsahujú vyše 50 % jemného oleja a sú obľúbenou pochutinou.

    Ak ešte uvážime, že orech vlašský poskytuje jedno z najkvalitnejšich driev, okrem toho z rubiny ešte moridlo na svetlé drevo a farbivo na vlasy, vidíme, že orech patrí medzi najužitočnejšie stromy.
    Naši záhradníci a ovocinári by mali venovať pri ich pestovaní väčšiu starostlivost výberu akostných odrôd.
    Orech sa doteraz pestoval i pestuje sadením zrelých plodov, a to takmer bez akéhokoľvek výberu, takže vzniklo u nás mnoho odrôd s nežiadúcimi vlastnosťami: malé plody, hrubé škrupiny, chúlostivosť proti mrazom atď.
    Pestovateľom by sa mali dodávať štepy z najlepších odrôd a štepiť ich do pripravených semenáčikov. Bolo by tiež potrebné vypestovať mičurinskou metódou odrody, ktoré by znášali i drsnejšie polohy.

    orech vlašský

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • mak siaty (629)
    • orech vlassky (362)
    • orech strom (128)
    • vlašský orech (110)
    • strom orech (62)
    • listy orecha vlasskeho (25)
    • vlašský orech strom (22)
    • orech vlašský pestovanie (22)
    • ořešák vlašský (21)
    • sadenie orecha vlašského (21)
    Publikované v O

    Ostružina krovitá

    Ostružina krovitá — Ostružiník krovitý ľudove černica — ostružina Rubus fruticosus L.
    Ostružina krovitá je trváci ker, ktorý má dvojaké, poliehavé, prútovité osi. Minuloročné sú zdrevnatené, kvitnú a sú plodonosné. Z nich vyrastajú tohoročné, neplodné prúty, plaziace sa po zemi a zapúštajúce tu i tam korene.
    Počas roku tiež zdrevnatejú a postup sa stále opakuje. Obidvoje prúty sú pokryté hrubými, zahnutými ostrými tŕňmi. Listy sú trojpočetné, na stopkách majú tŕne a sú zložené z vajcovitých, chĺpkami porastených, naspodku až plstnatých, pílkovitých lístkov.
    Kvety sú zoskupené do riedkych strapcov, takmer ako u všetkých ružovitých sú pätpočetné, majú pätlistý kalich a pätlupienkovú bielu korunu, mnoho tyčiniek a niekoľko piestikov.
    Po opelení dozrievajú semenníky na čierne oinovatené kôstkovice, ktoré spolu tvoria zložený plod, známu černicu.
    Ostružina krovitá rastie hojne v lesných kroviskách, na lesných rúbaniskách, na okraji lesov, na kamenistých stráňach a pri cestách. Má mnoho príbuzných odrôd a krížencov. Niekedy sa sadí aj v zahradách.
    Kvitne najmä v júni a v júli.
    Zbierajú sa mladé listy (Foliurn rubi fruticosi). Usušené listy musia mat peknú pôvodnú farbu.
    Listy obsahujú najmä triesloviny, kyseliny (jablčnú, štaveľovú a mliečnu), majú zvieravý, sťahujúci účinok a podporujú trávenie.
    Počas prvej svetovej vojny sa ostružinové listy úradne zbierali a z nich pripravený čaj sa v armáde s úspechom požíval proti hnačkám a úplavici.
    Druhou cennou surovinou pre potravinárstvo sú chutné plody. ľud ich s obľubou požíva tiež proti hnačkám.
    Vo farmácii sa droga spracúva pri príprave galeník (čajov, extraktov).
    Ostružinový čaj je dobrou náhradkou pravého čínskeho čaju.

    ostružina krovitá

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • ostružina (34)
    • ostružina krovitá (34)
    Publikované v O

    Ostrôžka poľná

    Ostrôžka poľná — Ostrožka
    ľudove stračia nôžka poľná — stračka polní
    Consolida regalis G r a y, Delphiniurn consolida L.
    Ostrôžka poľná je drobná jednoročná rastlina s rozkonárenou osou, na ktorej sú listy trojito strihané na čiarkovité segmenty a riedke strapce úhľadných modrých kvetov. Okvetie sa skladá z piatich, korunovito sfarbených, kališných lástkov, z ktorých zadný je pretiahnutý v dutú ostrohu.
    Korunné lupienky zrastajú v maličkú prilbu, ktorá tiež vybieha v ostrohu, vloženú do vonkajšieho obalu ostrohy. Má mnoho tyčiniek a piestik po opelení dozrieva na mechúrik.
    Ostrôžka poľná rastie ako burina na poliach a na rumoviskách, najradšej však v obilí.
    Zbiera sa jednak celá vňať (Herba consolidae regalis, Herba calcatrippae), jednak samé sýtomodré kvet y (Flos calcatrippae), trhané bez stopiek. Obidve sa rýchlo usušia v tieni a v prievane, aby si kvety zachovali svoju prirodzenú farbu.
    Kvety obsahujú farbivo antokyán, delfinínchlorid; niekoľko alkaloidov.
    Ostrôžka je jedovatá bylina. V starších dobách mala povesť močopudného prostriedku a užívala sa aj proti kašľu, proti cudzopasným červom a pod. Dnes sa používa iba vo zverolekárstve.
    Iné, príbuzné druhy ostrôžky sa nesmú primiešavať do zberu.

    ostrôžka poľná

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • ostrozka polna (210)
    • modre polne kvety (41)
    • ostrôžka (29)
    • stracia nozka pestovanie (29)
    • stračia nôžka (20)
    Publikované v O