Pamajorán obyčajný

Pamajorán obyčajný
Origanum vulgare
Dobromysl obecná
dobrá myseľ, divý alebo obyčajný majorán, sobotka, oregano, dobromysl
hluchavkovité(Lamiaceae)

Pomenovanie pamajorán pochádza zo starovekej nemčiny a znamená krovie (húština). Pamajorán obyčajný (oregano) sa často zamieňa s majoránom záhradným, ktorý u nás divo nerastie.

Pamajorán je trváca bylina, dorastajúca do 20-80cm, s protiľahlými listami dlhými 1-4 cm. Rastie na slnečných stráňach, medzi krovím aj vo svetlých lesoch, pestuje sa na suchých miestach v slnečnej polohe. Vyskytuje sa v pôde s pH v rozmedzí medzi 6,0 (mierne kyslá) a 9,0 (silne zásaditá), najlepšie znáša pH 6,0-8,0. Kvety sú fialové, 3-4 mm dlhé, v vzpriamených klasoch, zhluknuté do hlávok. Kvitne od júna do augusta. Niekedy sa nazýva aj divoký majorán. Je blízky príbuzný Orig.majorana ktorý je známy ako sladký majorán.

Čaj z pamajoránu pomáha pri prechladnutí, pri zápaloch dýchacích ciest a prínosových dutín, najmä pri dlhotrvajúcom, úpornom a suchom kašli (mierni silný a suchý kašeľ), súvisiacom so zápalom pohrudnice, ako aj pri i vyčerpanosti pri bolení hlavy, nechutenstve a tráviacich problémoch. Uvoľňuje všetky druhy kŕčov (žalúdočné, črevné, podporuje pečeňovú činnosť), pomáha pri klimakterických a menštruačných ťažkostiach (pri jej vynechaní).

Prehlbuje silu srdcového sťahu, takže ju možno ako pomocnú drogu použiť pri angíne pectoris či pri srdcovej ischémii.

Utišuje nervovú sústavu je mierne antidepresívum, pri poruchách spánku, duševnej úzkosti, nervových poruchách či epilepsii. Zlepšuje náladu. Výstižný je český názov rastliny – dobromysl pretože naozaj navodzuje dobrú myseľ, ak z neho pijeme čaj.

Zvonku sa využíva ako kloktadlo  pri zápale ďasien alebo pri krčných ochoreniach. Na prípravu inhalácií (s vňaťou kuklíka, prasličky, prípadne hluchavky, šalvie). Ale aj na obklady alebo kúpele, najmä pri vyrážkach (ekzémoch) a iných kožných chorobách napr. na omývanie svrbľavých miest pokožky (i na hlave pod vlasmi).

Pamajorán NEMÁ vedľajšie účinky, takže sa môže podávať aj dlhodobo.

KORENINA : droga má aromatický pach a sladkastú, silno korenistú chuť.

Publikované v O,P

Ľalia biela

Ľalia biela
Lilium candidum L.
Lilie bělostná
Angl: Madonna lily, Nem: Madonna Lilie

Pochádza zo Stredomoria, presnejšie z Balkánskeho polostrova a juhozápadnej Ázie, kde dorastá do výšky až 130 cm a omamne vonia. V našich prírodných podmienkach ju môžeme zaradiť medzi najnenáročnejšie druhy.
Z botanického hľadiska patrí do čeľade ľaliovitých (Liliaceae) do rodu Lilium. Z pestovateľského hľadiska je zaradená do ôsmej skupiny – botanické druhy ľalií.
Podzemným orgánom je koncentrická cibuľa zložená z veľkého množstva voľne usporiadaných šupín. Na jeseň z nej vyrastá prízemná ružica listov, ktorá prezimuje a preto je radíme medzi epigeické druhy. Na jar vyrastá kvetný stvol vysoký 100 – 120 cm. Listy sú v prízemnej ružici, kopijovité, obvajcovité.
V júni až v júli na ňom rozkvitá 7 – 10 veľkých, bielych, silne voňajúcich kvetov, kvetenstvo tvorí strapec. Plodom sú tobolky. Krátko po odkvitnutí prechádza rastlina do obdobia vegetačného pokoja.
Ľalia je symbol čistoty a nevinnosti ako aj jej liečivé účinky. Ľalia sa od nepamäti používa na dezinfekciu hnisavých rán, vredov, pri hnisajúcich zarastených nechtoch, pri zadretých trieskach do prsta, zapálených ranách, po operáciách pre rýchlejšie hojenie, pri svalových bolestiach.

je trváca rastlina z čeľade ľaliovitých. Dorastá 70-150 centimetrov výšky, pôvodne je zo Stredomoria. Patrí medzi cibuľovité rastliny. Kopijovité listy vyrastajú z prízemnej ružice. Byľ má priamu, husto zarastenú listami. Kvety až 10 centimetrov veľké, jasne biele s výraznou arómou. Na jednej stonke vyrastá až 15 kvetov usporiadaných do hrozna. Plodom sú tobolky. Ľalia biela sa pestuje predovšetkým ako okrasná rastlina.
Je veľmi nenáročná rastlina. Hlavnou výhodou je jej mrazuvzdornosť. Vyhovujú jej pôdy kypré, humózne, vápenaté s dostatkom slnečného svetla.
Výskyt: Tento druh ľalie rastie divo v Malej Ázii a v Stredozemí. V ďalších krajinách sveta sa pestuje predovšetkým pre svoju nenáročnosť a krásny kvet.
Obdobie kvitnutia: Kvitne v období júna a júla.
Liečivé účinky: Uvarený kvet alebo cibule ľalie je vhodný na liečbu nádorov, vredov alebo vonkajších zápalov. Čerstvý kvet namočený v alkohole sa uplatňuje na popáleniny a obareniny.

Ďalší návštevníci hľadali:

  • plavun lieciva rastlina (2)
  • lalia lekarska učinky liečba (1)
  • lalia lieciva (1)
  • učinky lalie liečivej (1)
Publikované v L

Kôpor voňavý

Kôpor voňavý
Anethum graveolens
Kopr vonný
kopr

Kôpor je jednoročná bylina so šedozelenou stonkou z ktorej vyrastajú zložené až perovité listy, na vrchu je žložený svetložlzý okolíkový kvet. Celá rastlina aromaticky vonia.

Kôpor pochádza z východnej oblasti Stredozemia a zo západnej Ázie.

Používal sa proti kašľu, bolestiam hlavy a na výrobu mastí. V súčasnosti sa pestuje v záhradáchh a na poliach predovšetkým ako korenina i zelenina.

Kôprový čaj pôsobí tíšiaco pri zažívacích ťažkostiach nadúvaní, redukuje hromadenie plynov v ľudskom tele a uľahčujú ich odvádzanie. Malé množstvo kôprových plodov v čajovinových zmesiach podporuje chuť do jedla, upokojuje nervovú sústavu. Vďaka svojim močopudným vlastnostiam je doporučovaný na obličkové ochorenia. Kôpor podporuje tvorbu mlieka u dojčiacich matiek, podporuje tvorbu žalúdočných štiav, tíši kašel, pomáha pri nespavosti.
Semená kôpru obsahujú vitamín C, A, ďalej silice, vápnik, fosfor mnoho ďalších minerálnych latok. Kúpeľ s kôprovými semenami posilňuje nechty. Žuvanie kôprových semien spôsobuje sladší dych.

Kôpor sa využíva hlavne ako korenenie do jedál predovšetkým jako dochucovadlo k rybám varenému mäsu aj surovej zelenine, do mliečnych omáčok a polievok, nátierok a šalátov. Kôprová vňať je dôležitou súčasťou bylinkového octa, ale aj v náleve na nakladané uhorky, kapuste a cibuli. Pre zimnú zásobu konzervujeme nasekané listy v soli resp. octovom náleve alebo usušíme.
Príbuzné koreniny sú pamajorán a oregáno

Ďalší návštevníci hľadali:

  • kopor obsah (1)
Publikované v K