Mesačné archívy: február 2012

Kýchavica biela

Napísané , autor:
Odpovedať

Kýchavica biela
Veratrum album L.
Kýchavica biela je trváca, vyše 1 m vysoká, jedovatá bylina, vyháňajúca z valcovitého podzemku mohutné, elipsovité, celistvo okrajové, objímavé, oblúkovito žilkované listy. Čím vyššie na osi, tým sú listy užšie kopijovité a sediace.
Ozdobné žltkasté až zelenkasté, trojpočetné kvety sú zoskupené do zloženého strapca. Majú šesť hviezdicovito rozložených kvetných lupienkov, šesť tyčiniek a plod — trojpuzdrovú tobolku. Kvitne v júli a v auguste.
Kýchavica biela rastie na vlhkých horských lúkach. V slovenských horách je dost rozšírená subspecia kýchavica biela Lobelova (Veratrum alburn subsp. lobelianum R c h b.), v Čechách je v pohraničných horách vzácna. Patrí medzi chránené rastliny.
Umelé kultúry by boli vítané, lebo drogu musíme dovážať.
Najpohodlnejšie sa pestuje delením starých trsov: kusy podzemku sa jednoducho vkladajú na mokrých lúkach do dier. Vykopávat sa môžu až v treťom alebo vo štvrtom roku.
Zbiera sa podzemok (Radix veratri albi), ktorý sa v jeseni vykopáva, umyje, rozreže a usuší.
Droga obsahuje niekoľko skupín jedovatých alkaloidov, z ktorých je hlavný protoveratrín, jervín a i. Ďalej obsahuje živicu, horčinu, organické kyseliny a i. Má insekticídne účinky; t. j. hubí hmyz, vyvoláva vracanie, vzpružuje a podporuje trávenie. Prášok z koreňov dráždi na kýchanie.
Dnes sa zistilo, že niektoré veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a môžu byt účinným liekom pri hypertenzii, samozrejme, ale len v rukách lekára.

kýchavica biela

Jesienka obyčajná

Napísané , autor:
2

Jednoklíčne    Monocotyledonae
Čeľaď: Ľaliovité — Liliaceae
Jesienka obyčajná
Colchicum autumnale L.
Jesienka obyčajná je jedovatá, trváca, až 15 cm vysoká bylina, zaujímavá zvláštnou biológiou. HIboko v zemi má šupinatú hľuzu, pomocou ktorej sa zachováva. Kvitne v jeseni a vytvára úhľadný fialovo nachový, trojpočetný kvet, pozostávajúci z dlhej rúrky, ktorá sa hore rozdeľuje na šesť úkrojkov.
Do okvetnej rúrky je vrastených šesť tyčiniek. Semenník je hlboko v zemi a má tri dlhé čnelky s bliznamí, ktoré dosahujú až k prašníkom. Po opelení plody hneď dozrievajú, ale rastlina v zemi odpočíva do budúcej jari.
Vtedy sa vyvinú až 2 dm dlhé, kopijovito čiarkovité, ceIistvo okrajové listy, os sa predĺži a vyzdvihne nad zem plod v podobe trojpuzdrovej tobolky, ktorá má po dozretí množstvo tmavohnedých semien.
Stará hľuza sa celkom vyčerpá, odumiera a za výdatnej asimilácie mnohých listov vznikne nová hľuza, z ktorej vzniká nová rastlina. Jesienka rastie ako burina na vlhkých Iúkach v teplejších polohách.
Zbierajú sa jedovaté semená (Semen colchici). Obyčajne sa zbierajú celé tobolky, nechajú sa na slnku dozrieť, semená sa z nich vyklepú a dosušia. V semenách sa nachádza až vyše 20 alkaIoidov, z ktorých sú najdôležítejšie kolchicín a demekolcín.
Sú prítomné v pohyblivom množstve vo všetkých častiach rastliny.
Vo farmácii sa semená používajú na prípravu galeník, najmä tinktúry a na izoláciu kolchocínu. Kolchoeín sa považuje za suverénny liek proti akútnemu záchvatu dny, proti kĺbovému reumatizmu a proti níektorým zhubným krvným chorobám, samozrejme, iba v rukách lekára.
Pri zbere treba dodržiavať najväčšiu opatrnosť! Práca s jesienkou sa deťom nesmie zverovať! Kolchicín sa nerozkladá ani pri usychaní listov, a preto sú listy veľmi nebezpečné pre pasúce sa stáda alebo pre zvieratá kŕmené senom, ktoré obsahujú jesienku.
Nedávno odborníci zistili, že kolchicín zasahuje do delenia buniek. V poľnohospodárstve to móže mať významnú úlohu, lebo zasahuje aj do delenia rastlinnej bunky za vzniku polyploidných tvarov, čiže môže zvyšovat úrodu niektorých plodín (uhorky, rajčiny).

jesienka obyčajná

Krasovlas bezbyľový

Napísané , autor:
Odpovedať

Krasovlas bezbyľový
Carlina acaulis L.
Krasovlas bezbyľový je známa bylina kamenistých, suchých pahorkov, medzí, strání a vysušených lesných pasienkov, ktorej belavé terče ojedinelých, veľkých, kvetných úborov na bodliakovitej podložke prízemných listov sú zďaleka nápadné.
Rastlina vyháňa z hrubého podzemku prízemnú ružicu ostnatých, perovito laločnatých, zvinutých listov a zo stredu ružice veľký, až 10 cm široký, plochý úbor belavých kvietkov.
Obory sú podopreté zákrovom, ktorého vnútorné listene sú biele a vytvárajú okolo kvetného úboru úhľadný veniec, zatvárajúci sa pred dažďom a nočným chladom. Drobné kvietky sú obojpohlavné a majú žltkasté koruny. Plody sú páperisté nažky.
Krasovlas kvitne v letných mesiacoch.
Zbiera sa koreň (Radix carlinae), ktorý spolu s dužnatým lôžkom vytvára dosť hrubý, mäsitý terč horkosladkej, aromatickej, mandľovej chuti. Tento sa na vidieku zo zákrovu uvoľňuje a s obľubou požíva.
Korene sa vyrypujú v jeseni a sušia sa.
Droga obsahuje triesloviny, živicu, inulín a 2 % éterického oleja, ktorý sa aj priemyselne získava.
Droga má močopudné, potopudné a preháňajúce účinky.
Kedysi bola droga oficinálnym liečivom a najmä vo zverolekárstve sa pripravoval z koreňa preháňavý prášok pre kone (pulvis equorurn).

krasovlas bezbyľový

Benedikt lekársky

Napísané , autor:
Odpovedať

Benedikt lekársky
Cnicus benedictus L.
Benedikt Iekársky je jednoročná, asi pol metra vysoká, bodliakovitá, rozkonárená a pavučinovitovinatá bylina s gracovitými, perovito dielnymi, bodliakovitými listami.
Kvetné úbory sú žlté. Podopreté sú strechovitým zákrovom, zloženým z ostatných, pavučinatých listeňov.
Plody sú páperisté nažky. Čas kvítnutia je v letných mesiacoch.
Benedikt lekársky rastie divo v južnej Európe a pestuje sa podľa potreby aj v poľných kultúrach. Rozmnožuje sa semenami vysievanými priamo na pole do riadkov vzdialených od seba 40 cm.
Zbiera sa vňať (Herba cardui benedicti), ktorá sa odrezáva kosákom niekoľkokrát za sezónu. Má veľmi horkú chut.
Obsahuje horčinu knicín, sliz, triesloviny, trocha silice a živicu.
Vo farmácii sa používa na prípravu niekoľkých galenických prípravkov. Inak sa droga používa na zlepšenie trávenia a proti nadúvaniu.
Kedysi sa droga používala aj ako náhradka chmeľu v pivovarníctve. V likérnictve sa i dnes používa na prípravu horkých likérov, napr. benediktínky.

benedikt lekársky

Nevädza poľná

Napísané , autor:
Odpovedať

Nevädza poľná
Centaurea cyanus L.
Nevädza poľná je jednoročná, rozkonárená, pavučinovito vlnatá bylina s kopijovitými, celistvo okrajovými, pri báze čiastočne perovito laločnatými listami.
Kvetné úbory, ktoré zakončujú konáre, majú strechovitý zákrov a v strede rúrkovité, plodné, fialové kvietky, na obvode omnoho väčšie, jazykovité, jalové, azúrovo modré kvietky.
Plody sú páperisté nažky.
Čas kvitnutia je jún a júl.
Nevädza má pôvodný domov v Ázii, avšak s obilím sa ako burina rozšírila po celej Európe.
Zbierajú sa kvety (Flas cyani), avšak nie celé úbory, ale iba veľké, obvodové, modré, zúbkaté kvety, ktoré sa vytrhávajú z úborov a prudko sušia, aby nestratili krásnu modrú farbu.
Droga nemá zápach ani chuť.
Obsahuje modré f arbivo cyanín a pelargonín, glykozid centaurín, trieslovinu, sliz a vosk.
Dnes má nevädza poľná predovšetkým technický význam: získava sa z nej azúrovomodré f arbivo, s ktorým, ako neškodným, sa prifarbujú a okrášľujú voňavkárske prípravky, korenia a iné.
V ľudovej liečbe sa droga používala pri žltačke a pri očných kataroch.

nevädza poľná

Oman pravý

Napísané , autor:
Odpovedať

Oman pravý
Inula helenium L.
Oman pravý je mohutná, úhľadná, trváca bylina, vyrastajúca z hrubého, valcovitého, zvonka hnedého, vnútri bieleho podzemku. Os ktorá dosahuje výšku 1-1,5 cm, má veľké vajcovité, sediace, zúbkované, naspodku plstnaté listy.
Veľké, žlté, kvetné úbory majú lupienkovitý, viacradový zákrov a nápadné, okrajové, nitkovito zúžené, lúčovíté kvietky.
Plody sú páperisté nažky. Čas kvitnutia je v letných mesiacoch.
Oman pravý pochádza zo strednej Ázie, avšak v mnohých krajinách, aj u nás, sa pestuje ako ozdoba v záhradkách a na skalkách. Na farmaceutické účely sa pestuje v poľných kultúrach. Rozmnožuje sa alebo semenami alebo odrezkami z podzemku, ktoré majú púčiky.
Zo semien si predpestujeme v parenisku priesady a riedko ich vysadíme na pripravené, pohnojené pole.
Zbiera sa podzemok s koreňmi (Radix helenii, Radžx inulae). Podzemky sa vyrypujú z dvojročných alebo trojročných rastlín, očistia sa, rozrežú a usušia sa.
Podzemok má silnú, aromatickú vôňu a horkastú, korenistú chuť. Obsahuje silicu, inulín a horčiny. V silici je prítomný helenín, alanton a iné.
Droga má odhlieňovacie, močopudné a baktericidne účinky. Podporuje trávenie.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu niektorých galeník a najmä na získanie silice (Oleum helenii).
Omanový koreň je stará a hľadaná liečivá droga. Kedysi sa používala aj pri zápale priedušiek a ako žlčopudný prostriedok.

oman pravý

Zlatobyľ obyčajná

Napísané , autor:
Odpovedať

Zlatobyľ obyčajná
ľudove zlatá metla
Solidago virgaurea L.
Zlatobyľ obyčajná je trváca, až 1 m vysoká bylina s priamou, ryhovanou osou, na ktorej sú kopijovité listy.
Osi sa končia bohatým, zloženým strapcom zlatožltých kvetných úborov, podopretých viacradovým zákrovom. Na bezplevnom lôžku sú samé žlté kvety, v strede obojpohlavné, rúrkovité, na obvode piestikové, jazykovité.
Plody sú nažky.
Čas kvitnutia zlatobyľa je v letných mesiacoch a trvá obyčajne až do jesene.
Rastie hojne v lesoch, na výslnných rúbaniskách a na lesných stráňach, najmä v horách.
Zbiera sa vňať (Herba virgaureae), ktorá sa odrezáva asi v polovici výšky osi a suší sa vo zväzočkoch. Má zvieravú chuť.
Obsahuje triesloviny, saponíny, trocha silice, alkaloidy, horčinu a kvercitrín.
Droga má močopudný, potopudný, odhlieňovací a zvieravý účinok.
Vo farmácii sa droga používa na pripravu galenických preparátov, najmä liečivých čajov.

zlatobyľ obyčajná

Slamiha piesočná

Napísané , autor:
Odpovedať

Slamiha piesočná
Gnaphalium arenarium L.,
Slamiha piesočná je drobná, trváca bylina, vyháňajúca z podzemku obyčajne niekoľko jednoduchých, až na konci chocholíkov rozkonárených osí, na ktorých sú drobné, úzke belavo plstnaté listy.
Ozdobné kvetné úbory, podopreté zlatolesklým zákrovom, ktoré zakončujú rozkonárené osi, majú na bezplevnom lôžku početné oranžovožité kvietky.
Plody sú páperisté nažky.
Slamiha kvitne v letných mesiacoch.
Rastie na piesočnatých, nevápenných pôdach, v suchých piesočnatých bôroch a na okrajoch lesov.
Zbiera sa celé chocholíkovité súk vetie — kvet (Flos stoechados citrinae). Odrezáva sa pred úplným rozkvitnutím, viaže sa do zväzočkov a suší sa v prievane. Droga musí zachovať úhľadnú, citrónovožltú farbu.
Obsahuje horčinu, triesloviny a trocha silice.
Má korenistú chut i vôňu.
Droga je dobrým močopudným a žlčopudným prostriedkom.
Vo farmácii sa používa na prípravu liečivých čajov.
V ľudovej liečbe sa droga používa okrem toho aj ako prostriedok proti cudzopasným červom.

slamiha piesočná

Plešivec dvojdomý

Napísané , autor:
Odpovedať

Plešivec dvojdomý
Gnaphalium dioicum L.,
Plešivec dvojdomý je drobná, trváca bylina. Z podzemku vyrastajú priame, 8-15 cm vysoké, jednoduché, plstnaté osi, na ktorých sú jednak drobné, prízemné, piestovité listy, jednak na spodnej strane belavo plstnaté, kopijovité osové listy.
Kvetné úbory sú nakopené do chocholíkov, podopretých zákrovom. Kvietky sú dvojdomé: na niektorých rastlinkách iba červené piestikové, na iných len biele prašníkové.
Plody sú nažky. Čas kvitnutia je máj a jún.
Plešivec dvojdomý rastie všeobecne na nevápenných, suchých, slnečných brehoch, medziach, lúkach a lesných rúbaniskách.
Zbierajú sa kvetné úbory (Flos pedis cati), a to osobitne červené piestikové a osobitne biele prašníkové, pričom červené sú hľadanejšie. Sušia sa v tieni a v prievane.
Droga má charakteristickú vôňu a horkú chuť.
Obsahuje živicu, triesloviny, éterický olej, horčiny, fytosterín a iné.
Dnes sa používa v ľudovej liečbe pri chorobách dýchacich ciest a pri črevných kataroch.

plešivec dvojdomý

Králik ružový

Napísané , autor:
Odpovedať

Králik ružový
Chrysanthemurn. roseum W e b., Pyrethrum carneum B i e b.
Králik ružový je trváca bylina s jednoduchou alebo málo rozkonárenou osou, na ktorej sú nepárno perovito zložené listy, s kopijovitými, pílkovitými lístkami. Ohľadné kvetné úbory zakončujú jednotlivé osi.
Konáre majú v strede žlté rúrkovité kvietky a na obvode jazykovité, lúčovité, ružovočervené kvety. Plody sú nažky.
Čas kvitnutia je jún až august.
Králik ružový pochádza z Kaukazu a Perzie. U nás sa často pestuje ako ozdoba v záhradkách a pre farmaceutickú potrebu v poľnej kultúre spolu s príbuznými a rovnako účinnými druhmi, ako je napr. králik cinerariolistý (Chrysanthemum cinerariaefoliurn Vis.).
Rozmnožuje sa semenami, ktoré si zaobstaráme v záhradke zo zrelých úborov, a v parenisku alebo na zvláštnom záhončeku si predpestujeme priesady. Zosilnené a otužilé priesady sadíme v lete na vybrané a pripravené miesto.
V druhom roku prinesú prvé kvety a vydržia na poli niekoľko rokov.
Z kultúry zbierame kvetné úbory (Flos chrysanthemi rosei), ktoré trháme bez stopiek a v tenkých vrstvách ich rýchlo v prievane usušíme.
Účinnými látkami drogy sú štyri estery: pyretín I, cinerín I, pyretrín II a cinerín II, ďalej silica, saponín a živica.
Prášok drogy (Pulvis insectorum) je veľmi insekticídny, t. j. hubí hmyz. Teplokrvným živočíchom neškodí. Používa sa proti črevným parazitom, ako aj proti vonkajším parazitom ľudí i zvierat.
Vo farmácii sa droga používa na izoláciu pyretrínu a na prípravu extraktov a práškov.

králik ružový