Cesnačka lekárska
Alliaria petiolata
Česnáček lékařský

Dvojročná alebo krátko trváca rastlina, byľ priama, nevetvená alebo vetvená v kvetenstve, výška 20 až 80, výnimočne 100 cm, hladkoplodá alebo dole odstávajúco srstnatá. Dolné listy dlho stopkaté, obličkovité, vrúbkované, stonkové listy menšie, lysé, trojuholníkovo vajcovité, so srdčitou bázou. Listy po rozmliaždení voňajú cesnakom (odtiaľ názov rastliny). Kvety v jednoduchých alebo vetvených strapcoch, 4 korunné lístky podlhovasto obvajcovité, bielej farby. Kvitne v apríli až júni. Plodom je až 7 cm dlhá šešula.

Zbiera sa vňať v čase kvitnutia, môže sa však užívať aj celá čerstvá rastlina.

Obsahuje allysulfid, sírnatý glykozid rhodanalyl, alliarin, beta karotén, éterický olej, pektín a kyselinu askorbovú.

Droga má dezinfekčné účinky na močové a dýchacie ústrojenstvo, zvonka ju možno užívať na liečbu hnisajúcich zápalov a rán kože, kloktanie či prežúvanie drogy v ústach priaznivo pôsobí pri zápaloch ústnej dutiny a paradentóze, rovnako aplikovaná zmierňuje zápach z úst. Mierne zlepšuje spaľovanie tukov, takže ju možno použiť aj pri chorobách žlčníka a pankreasu. Vo forme klyzmy sa osvedčila pri ulceróznej kolitíde.

V minulosti sa cesnáčka používala ako šalátová zelenina alebo ako korenie do šalátov (chutí trochu horko). Na jar však údajne obsahuje okrem iného značné množstvo vitamínu C.

Rod cesnak (lat. Allium) má viac ako 1200 druhov, ktoré sa prevažne vyskytujú v miernom pásme severnej pologule. Sú tu zastúpené prekrásne kvety ale aj liečivé rastliny a poľnohospodárske plodiny.

V kulinárstve sa využívajú tieto rastliny:

• cesnak cibuľový • cibuľa (Allium ceppa L.)
• cesnak kuchynský (Allium sativum L.)
• cesnak pažitkový • pažitka (Allium schoenoprasum L.)
• cesnak pórový• pór pestovaný (Allium porrum L.)
• cesnak medvedí (Allium ursinum L.)

Chren dedinský, Armoracia rusticana

Pôvod : východná Európa a západna Ázia

Popis : chren je bylina s veľkými listami, s drobnými bielymi kvetmi. Dorastá do výšky 1,5 metra a pestuje sa predovšetkým pre svoj veľký biely kužeľovitý koreň, ktorý sa používa ako korenina.

Liečivé účinky : pri prechladnutí a chrípke, na reumatické bolesti a pri zažívacích problémoch.

Čiernohlávok obyčajný
Prunella vulgaris
Čiernohlávok obyčajný je drobná, trváca bylinka. Vyháňa z plazivého, rozkonáreného podzemku vystúpavé, 1-2 dm vysoké osi, ktoré sú porastené stopkatymi, podlhovasto vajcovitými listami. Kvety na koncoch osí vytvárajú guľovitý klas.
Každý kvet sedí v pazuche širokého listeňa a celé súkvetie je podopreté dvoma vrcholovými listami.
Kvety majú dvojpyskovy kalich, dvojpyskovitú fialovú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plod tvoria štyri tvrdky. Čiernohlávok obyčajný kvitne v letných mesiacoch. Rastie v lesoch, v priekopách i hocikde na medziach.
Zbiera sa čiernohlávková vňať (Herba prunellae), a to v čase kvitnutia byliny. Má horkú chuť a obsahuje triesloviny, silicu, živicu, horčinu a trocha éterického oleja. Droga má proti hnačke pôsobiace a zvieravé účinky. Používa sa ako kloktadlo.
Čiernohlávok bol kedysi uznávaným ľudovým liekom, používal sa proti zápalom hrdla.

Chochlačka dutá
ľudove dymnica dutá
Corydalis cava
Chochlačka dutá má v zemi guľatú, dutú, dosť veľkú hľuzu, naspodku s početnými korienkami. Priama, asi 2 dm vysoká os nesie obyčajne dva ozdobné, striedavé, dvakrát na klinovité segmenty trojito rozdelené listy. Jednotlivé listové segmenty sú opäť dvojitodielne až trojitodielne.
Súmerné nachové kvety vytvárajú strapec. Vyrastajú v pazuchách celookrajových listov, majú dva opadavé kališné lístky a štyri korunné lupienky, vybiehajúce v zahnutú ostrohu. Tyčinky sú dvojzväzkové. Plod je tobolka.
Chochlačka dutá rastie hojne v listnatých lesoch a kroviskách a kvitne hneď z jari.
Kedysi sa zbierali duté hľuzy (Tuber corydalis cavae, Bulbus corydalis cavae), ktoré sú jedovaté a obsahujú asi 12 róznych alkaloidov, z ktorých najúčinnejší je bulbokapnín. Hľuzy sa používali proti hlístam a ako upokojujúci prostriedok, pôsobiaci aj proti traseniu údov.
Je potrebný ďalší výskum.

chochlačka dutá

Černuška siata
Nigella sativa
Medzi pestované iskerníkovité liečivé rastliny patrí u nás ešte černuška siata. Je to drobnejšia bylina, ktorá má asi 2 dm vysokú, niekedy i rozkonárenú os a perovito zložené, na čiarkovité segmenty dvojito až trojito strihané listy.
Úhľadné kvety jednotlivo prisadajú na koncoch konárikov a skladajú sa z piatich, dosť veľkých, korunovito sf arbených, bledomodrých, zeleno žilkovaných kališných lístkov, naspodku zúžených a na hornom konci mierne zahrotených, ktoré by sa mohli považovať za korunné lupienky.
Vlastné lupienky sú nepatrné a nepodobajú sa lupienkom. Kvety majú mnoho tyčiniek, plody sú mechúriky.
Černuška siata sa od nepamäti pestuje na poliach. Pretože je jednoročná, má pomerne krátky čas rastu a jej kultúra je pohodlná.
Pestuje sa pre voňavé čierne semená (Semen nigellae sativae, Sernen cumini nigri), v obchode známe pod menom „čierna rasca“. Semená sa vyklepávajú zo zrelých mechúrikov; pri veľkom množstve sa vymlátia strojorn.
Dosušené sa uschovávajú v dobre uzavretých nádobách, chránených pred svetlom. Semena obsahujú 40 % mastného oleja, 1 % príjemne voňajúcej silice, saponín a alkaloid nigelín.
Černuška siata je jednak liečivá, jednak koreninová a technická rastlina.
„Čierna rasca“ má močopudné a mliekopudné účinky a pôsobí proti nadúvaniu. Olej z černušky sa používa v potravinárstve, najmä v cukrárstve ako aromatizačná prísada.
U nás divo rastie veľmi podobná černuška roľná, ktorej semená neobsahujú voňavú silicu a nesmú sa miešať s „čiernou rascou“.

černuška siata

Chabzda
Sambucus ebulus L.
Chabzda je trváca bylina, vyháňajúca z podzemku mohutné, priame, vyše 2 m vysoké, rozkonárené a brázdené osi, ktoré nesú veľké, nepárno perovitozložené listy, skladajúce sa z kopijovitých, pílkovitých lístkov.
Voňavé kvety sú, ako u príbuznej bazy čiernej, zoskupené v bohatých vrcholíkoch a majú nepatrný kalich, bielu, zvonka červenkastú, pätcípu korunu a pät tyčiniek s nachovými prašníkmi.
Plody sú kôstkovičky, ktoré po dozretí sčernejú, niekedy však zostanú iba zelenkasté.
Kvitne v júli a v auguste.
Chabzda rastie obyčajne hromadne na krajoch lesov, pri vodách, na krovinatých stráňach a pri cestách.
Zbiera sa plod, vňat a koreň (Fructus, Herba, Radix ebuli).
Kôstkovičky odporne zapáchajú, obsahujú kyselinu jablčnú, vínnu a valerovú, triesloviny, horčiny, silicu a glykozid. Majú mierne preháňavý a močopudný účinok. V ľudovej liečbe sa používali proti vodnatieľke. Aj vňať má mierne preháňavý a močopudny- účinok.
Koreň, ktorý sa vykopáva v jeseni, je potopudným a močopudným prostriedkom.

chabza

Chmeľ obyčajný — Chmel otáčivý
Humulus lupulus L.
Chmeľ je trváca dvojdomá rastlina s osou vždy niekoľko metrov dlhou, pravotočivou, ovíjavou, pridŕžajúcou sa akejkoľvek opory. Os je porastená háčikovitými, závesnými chlpkami, od ktorých je drsná.
Listy sú protistojné, tiež drsné, trojlaločnaté až pätlaločnaté, na okrajoch pílkovité. Najvrchnejšie listy obyčajne nie sú rozčlánkované.
Chmeľ kvitne v letných mesiacoch.
Prašníkové čiže samčie kvety sú usporiadané do zložených strapcovitých súkvetí a sú pätpočetné, piestikové čiže samičie kvety tvoria krátke klasy, z ktorých sa vyvinú plody, známe vajcovité šištičky alebo „hlávky“, hlavný predmet pestovania a zberu.
V úžľabí šupín majú šištičky nažky.
Chmeľ rastie divo vo vlhkých pobrežných kroviskách a na okrajoch vlhkých lesov. Jeho hlávky sú však bezcenné. Preto sa pestuje oddávna v tzv. „chmeľniciach“, v Čechách najmä v okolí Žatca a Rakovníka, na Morave u Tršíc.
V chmeľniciach sa pestujú iba samičie rastliny, pretože len tieto rastliny prinášajú úžitok. Opelenie nie je žiadúce, lebo nasadením plodov sa šištička ako pivovarská surovina značne znehodnotí.
Preto sa samčie rastliny v chmeľniciach vytrhávajú a starostlivo odstraňujú.
Chmeľové hlávky (Strobilus lupuli) sú pokryté mnohými zlatožltými žliazkami (Glandulae lupuli, Lupulinum, v ČsL-2 lupulín) podobnými ligotavým zrnkám nahorklej chuti a príjemnej vône. Získavajú sa osievaním usušených šištičiek na sitách.
V lekárňach sa lupulín uskladňuje pod menom „chmeľová múčka“. Chemické zloženie lupulínu je veľmi zložité. Obsahuje predovšetkým silicu, živicu, horčiny, triesloviny.
Vo farmácii sa šištičky zriedka upotrebujú. Lupulín sa však používa ako upokojujúci až uspávajúci prostriedok, aj ako prostriedok podporujúci trávenie.
Lupulín je látka baktericídna, hubiaca baktérie, takže chmeľ pri „chmelení mladinky“ pôsobí v pive do určitej miery konzervačne.