obsahuje tieto rastliny:

  • Bazalka pravá
  • Bedrovník lomikameňový
  • Blyskáč jarný
  • Borovica-sosna
  • Benedikt lekársky
  • Baza čierna
  • Blen čierny
  • Balota čierna
  • Betonika lekárska
  • Bedrovník aníz
  • Bazalka pravá

    Bazalka pravá
    Bazalka vonná (bazalka pravá)
    Ocimum basilicum

    Jednoročná bylina, 20 – 40 cm vysoká. Stonka obvykle bohato vetvená, hladkoplodá alebo krátko chlpatá, štvorhranná až takmer oblá. Listy protistojné, s dlhými stopkami, čepeľ eliptická až vajcovitá, celokrajná až riedko zubatá.
    Kvety v chudobných nepárnych praslenoch, kalich dvojpyský, biely.
    Boli vyšľachtené aj kultivary s ružovými alebo červenými kvetmi a listami kučeravými, zelenými až červenofialovými. Kvitne od júna do septembra.

    Bazalka obsahuje hlavne silice (až 1,5%), methylchavikol (estragol) a linalol, približne 5% trieslovín, flavonoidy, glykozidy, éterické oleje s eugenolom a ocínom, bazalkový gáfor, tanín, cinoel a iné látky.

    Bazalka je známa korenina využíva sa ale nielen v gastronómii ale aj v lekárnictve a voňavkárstve.

    Zbiera sa vňať (Herba Basilicata) ešte počas kvitnutia zrezaním asi 10 cm nad zemou tak, aby rastlina mohla dorásť a zber sa môže opakovať viackrát (2x až 3x) ročne. Suší sa v tieni alebo umelo pri teple do 40 °C.

    Bazalka zvyšuje žalúdočnú činnosť (znižuje napätie hladkého svalstva tráviaceho traktu a zvyšuje vylučovanie tráviacich štiav), znižuje nadúvanie, podporuje chuť do jedla, uľahčuje odhlieňovaniu, pôsobí protizápalovo a mierne antibioticky.
    V ľudovom liečitelstve zvonka používajú šťavu z čerstvej bazalky ako podporný liek pri zápaloch stredného ucha a na ťažko sa hojace rany.
    Pretože rastlina upokojuje, býva jej aplikácia vhodná aj pri nespavosti, migréne, mentálnej vyčerpanosti či niektorých formách depresie.
    Bazalka tiež podporuje tvorbu materského mlieka a lieči afty v ústnej dutine. Býva vhodná aj pri liečbe močového systému a pri prieduškovej astme.

    Je tiež dôležitou súčasťou posilňujúcich aromatických kúpeľov, kedy sa používa samostatne alebo v zmesiach 1x až 2x týždenne. Pri prevencii srdcovej slabosti alebo astmy sa osvedčila inhalácia pár variacej sa bazalky.

    Pozor v tehotenstve sa neodporúča konzumovať veľké množstvo bazalky (hlavne v prvom trimestri môže vyvolať potrat).

    Mladé listy bazalky sa používajú na prípravu šalátov a sušené listy ako korenie najmä na mäso, ryby, strukoviny, na ochucovanie tvarohu a údenín, ale aj do polievok a omáčok.

    Silice získané z bazalky sa užívajú aj pri výrobe voňaviek (príjemne osviežujúca vôňa do citrusova).

    Bazalka pravá - Ocimum basilicum - listy

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • sadenie cistca rovneho (2)
    Publikované v B

    Bedrovník lomikameňový

    Bedrovník lomikameňový
    ľudove bederníček
    Pimpinella saxifraga L.
    Bedrovník lomikameriový je trváca bylina, ktorá dosahuje výšku až pol metra; má tenkobrázdovitú os, na ktorej sú dva druhy listov: spodné sú jednoduchoperovité a ich jednotlivé lístky sú vajcovité a pílkovité.
    Horné listy sú zakrpatené, zastúpené iba pošvou a niekoľkými čiarkovitými segmentmi. Okolíky sú bez obalov a bez obalčekov.
    Biele kvietky majú zakrpatený kalich, päťlupienkovú korunu a päť tyčiniek. Plod je nažka.
    Bedrovník lomikameňový je rozšírený na suchých medziach, lúkach a pri cestách. Kvitne v letných mesiacoch.
    Zbiera sa koreň (Radix pimpinellae), ktorý sa vyrýpe, očistí, umyje, pozdĺžne rozreže, aby sa lepšie sušil, a opatrne sa usuší. Obsahuje až 0,3 percenta silice, pimpinelín, triesloviny, gumu a i.
    Droga má odhlieňovacie účinky a podporuje trávenie. V ľudovej liečbe je obľúbená ako účinné žalúdočné korenie.
    Vo farmácii sa koreň používa na prípravu galeník (odvary, liečivé čaje, tinktúry) a na získavanie éterického oleja (Oleum pirnpinellae).
    Koreň sa môže zbierať aj z príbuzného a podobného druhu bedrovníka väčšieho (Pimpinella maior Huds.), ktorý býva väčší, až 1 m vysoký. Má lysú os a spodné, jednoduchoperovité listy nápadne väčšie.

    Bedrovník lomikameňový

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • bedrovník lomikameňový (59)
    • horec modrý pestovanie (29)
    • baza čierna rozmnozovanie (25)
    • www rastlina bedrovnik (13)
    Publikované v B

    Blyskáč jarný

    Blyskáč jarný
    Ficaria verna
    Blyskáč jarný je prvá jarná iskerníkovitá rastlina, ktorá často kvitne už pod topiacim sa snehom. V zemi má zväzok hľuzovitých koreňov, z ktorých vyrastajú poliehavé, rozkonárené osi so stopkatými, okrúhlo srdcovitými, plytko zúbkatými ozdobnými listami.
    Zlatožlté, akoby lakované úhľadné kvety majú naspodku len tri kališné lístky, zato však majú väčší počet 6-12 korunných lupienkov. Plody sú nažky.
    Rastie vo veľkom množstve vo vlhkejších lesoch, krovískách a sadoch.
    Zbiera sa vňať (Herba ficariae), ktorá obsahuje jedovaté alkaloidy chelidonín a cholerytrín. V ľudovej liečbe sa droga používala proti skorbutu, bradaviciam a svrabu. Vo francúzskom liekopise sa odporúča extrakt z drogy pri ťažkostiach s hemoroidami.
    Je zaujímavé, že pri severných morských pobrežiach jedia blyskáč jarný ako jarný šalát. To svedčí o tom, že jeho jedovatosť nie je veľká. Iskerníkovité rastliny sú síce všetky jedovaté a obsahujú alkaloidy, najmä ranunkulín, ale v nerovnakej miere, ba niekedy v úplne nepatrnom množstve.
    Tak si možno vysvetliť požívanie blyskáča jarného a jeho vňate ako potraviny.
    Severské národy sa používaním tejto rastliny rastúcej hneď z jari chránia proti skorbutu (choroba z nedostatku vitamínu C). Je to podobný prípad ako pri lyžičníku lekárskom.

    blyskáč jarný

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • lučné byliny (117)
    • žlté lučne kvety (117)
    • lucne rastliny herbar (90)
    • žlté lúčne rastliny (71)
    • zlty lucny kvet (54)
    • rastliny rastuce pri vode (53)
    • lesné rastliny (36)
    • žlté kvety (33)
    • žltá bylina (28)
    • lúčne kvety žlté (24)
    Publikované v B

    Borovica-sosna

    SEMENNÉ RASTLINY — SPERMATOPHYTA
    NAHOSEMENNÉ — GYMNOSPERMAE
    Ihličnany — Conif erae
    Borovica-sosna
    ľudove sosna
    Pinus silvestris
    Borovica-sosna je naša najužitočnejšia ihličina, ktorá na piesočnatých pôdach a miernych vysočinách tvorí rozsiahle lesné porasty. Mladé borovice majú ihlanovitú korunu, ktorá sa však neskoršie široko rozkonári. Ich kôra je červenožItá, na starších stromoch tmavšia, hlboko rozbrázdená.
    Listy sú známe tuhé a zahrotené ihlice, vyrastajúce vo zväzočkoch po dvoch, na zvláštnych zakrpatených konárikoch. Ihlice dozrievajú až v treťom roku a opadávajú.
    Borovica-sosna je jednodomý strom. Samčie (pernicové, tyčinkové) a samičie (piestikové) kvety sa vyskytujú oddelene v šiškových súkvetiach na tom istom strome.
    Samčie kvety sú zoskupené na koncoch minuloročných konárikov do šiškovitých, klasovitých strapcov, samičie kvety tvoria červenkasté šišky na koncoch tohoročných výhonkov.
    Borovica kvitne až vo veku 20 až 40 rokov. Peľ prenáša vietor, ktorý na jar v čase kvitnutia roznáša po lesoch celé mračná peľu. Samičie šišky dozrievajú na strome po opelení počas troch rokov na plody, zname šišky.
    Na slnku sa zrelé šišky otvárajú a okrídIené semená, prisadajúce po dvoch, nahé v pazuchách krycích šupín, vietor roznáša po okolí.
    Drevom borovice prechádzajú živicové kanáliky, ktoré sú naplnené tzv. terpentínovou živicou, ľudove „lesnou smolou”, ktorá vyteká pri poranení stromu. Spotreba terpentínovej živice v priemysle je veľká.
    Destiláciou sa zo živice získava terpentínová silica čiže terpentínový olej (Oleurn terebinthinae), ktorý sa v medicíne používal na inhalácie pri zastaralých zápaloch priedušiek.
    Dnes sa na lekárske účely zbierajú mIadé jarné výhonky (Turiones pini), ktoré sa prudko usušia a uschovávajú v zatvorených nádobách, aby nestratili príjemnú vôňu. Používajú sa do kúpeľov pre nervove chorých.

    borovica sosna

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • borovica sosna (180)
    • borovica obyčajná (56)
    • borovica (37)
    • nahosemenne rastliny (19)
    • sosna strom (19)
    • borovica lesná (18)
    • borovica lesná wikipedia (14)
    • buriny na slovensku (13)
    • plody borovice (1)
    • rastlina pinia obrazok (1)
    Publikované v B

    Benedikt lekársky

    Benedikt lekársky
    Cnicus benedictus L.
    Benedikt Iekársky je jednoročná, asi pol metra vysoká, bodliakovitá, rozkonárená a pavučinovitovinatá bylina s gracovitými, perovito dielnymi, bodliakovitými listami.
    Kvetné úbory sú žlté. Podopreté sú strechovitým zákrovom, zloženým z ostatných, pavučinatých listeňov.
    Plody sú páperisté nažky. Čas kvítnutia je v letných mesiacoch.
    Benedikt lekársky rastie divo v južnej Európe a pestuje sa podľa potreby aj v poľných kultúrach. Rozmnožuje sa semenami vysievanými priamo na pole do riadkov vzdialených od seba 40 cm.
    Zbiera sa vňať (Herba cardui benedicti), ktorá sa odrezáva kosákom niekoľkokrát za sezónu. Má veľmi horkú chut.
    Obsahuje horčinu knicín, sliz, triesloviny, trocha silice a živicu.
    Vo farmácii sa používa na prípravu niekoľkých galenických prípravkov. Inak sa droga používa na zlepšenie trávenia a proti nadúvaniu.
    Kedysi sa droga používala aj ako náhradka chmeľu v pivovarníctve. V likérnictve sa i dnes používa na prípravu horkých likérov, napr. benediktínky.

    benedikt lekársky

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • benedikt lekársky (36)
    • horec modrý (33)
    • koreň horca (26)
    • horec koren (15)
    • horec v cervenom vine (14)
    Publikované v B

    Baza čierna

    čeľaď: Zemolezovité — Loniceraceae
    Baza čierna
    Sambucus nigra L.
    Baza čierna je ker, alebo až niekoľko metrov vysoký strom, ktorého konáre sú vyplnené bielou dreňou („dušou”). Veľké listy sú nepárno perovito zložené, s malým počtom jariem, a jednotlivé lístky sú podlhovasto vajcovité, končisté a pílkovité.
    Drobné, voňavé žltkasto biele kvietky sú zoskupené do bohatych plochych, päťramenných vrcholíkov, ktoré majú obyčajne päť hlavných lúčov. Kvety majú nepatrný kalich, zvonkovitú, pätcípu, bielu korunu a pät tyčiniek. Plody sú známe čierne lesklé kôstkovičky.
    Kvitne od mája do júna.
    Rastie hojne blízko ľudských príbytkov, pri potokoch, pri plotoch, na pustých miestach dedín, na okrajoch lesov a na skalnatých chlmoch. Často sa sadí v parkoch a treba ju ešte viac rozširovať, lebo to je nielen ozdobný, ale aj velmi užitočný ker.
    Zbiera sa najmä kvet (Flos sambuci), menej plod (Fructus sambuci) a zriedka list (Folium sambuci).
    Kvet zbierame tak, že celé súkvetie necháme zvädnúť, potom jednotlivé kvietky zdŕhame a usušíme. Obsahujú glykozid sambunigrín, rutín, trieslovinu, živicu, kyseliny a iné.
    Vo farmácii sa droga používa na prípravu odvarov a liečivých čajov. Droga má význačný potopudný a močopudný účinok. Po tejto stránke patrí k našim najlepším liečivým rastlinám.
    Ľudová liečba odporúča drogu vo forme čaju pri chorobách z prechladnutia, pri vodnatieľke a pri chorobách dýchacích ústrojov.
    Plody — kôstkovičky obsahujú intenzívne modročervené farbivo sambucín, triesloviny, horčiny, živicu, organické kyseliny a i. Štava z kôstkovičiek sa v ľudovej liečbe používa pri zápale trojklaného a sedacieho nervu.
    Po lístí bazy čiernej je malý dopyt. Tzv. „duša” sa upotrebuje vo fyzike pri pokusoch s elektrinou a v mikroskopii.

    Baza čierna

    baza čierna

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • yhs-fh_lsonswrow (178)
    • baza čierna (126)
    • baza (38)
    • baza čierna čeľaď (37)
    • baza biela (31)
    • sadenie bazy (21)
    • yhs-default (19)
    • rozmnožovanie bazy čiernej (12)
    • kvet bazy čiernej (12)
    • kedy kvitne cierna baza (1)
    Publikované v B

    Blen čierny

    Blen čierny
    Hyoscyamus niger L.
    Blen čierny je jednoročná alebo dvojročná jedovatá bylina s priamou, až pol metra vysokou, chlpkatou osou. Šedozelené listy sú vajcovité, charakteristicky vykrajované.
    Kvety sedia jednotlivo v pazuchách listov a vytvárajú závinok. Majú päťzubý, zvonkovitý kalich, slabo lievikovitú, špinavo žltú, fialovo žilkovanú, na okrajoch päťcípu korunu a päť tyčiniek. Plod je dvojpuzdrová tobolka.
    Dvojročný blen kvitne už v máji a v júni, jednoročný až v júli a auguste. Rastlina odporne zapácha.
    Blen čierny je typická rumovisková rastlina, rastie hojne na priedomiach, na pustých miestach, na pieskoviskách, avšak ako burina rastie aj na poliach.
    Kultúra blenu je jednoduchá, semeno sa vysieva priamo na pripravené pole, a to alebo už v jeseni alebo až na jar.
    Zbiera sa list (Folium hyoscyami). Trhajú sa len zdravé, čisté listy. Niekedy sa tiež žiada semeno (Semen hyoscyami), ktoré sa vyklepáva zo zrelých toboliek. Farmaceutický priemysel požaduje niekedy celú byľ. Materiál sa rýchlo a dobre suší.
    Droga obsahuje dva prudko jedovaté alkaloidy: hyoscyamín a skopolamín. Droga zmierňuje astmatické a nervové záchvaty, kŕče a iné. Patrí však len do rúk lekára! Jedovaté rastliny sa nesmú používať v ľudovej liečbe!
    Vo farmácii sa z drogy pripravujú početné galeniká alebo sa z nej získavajú alkaloidy.
    Celú manipuláciu s touto jedovatou bylinou môžu vykonávať len dospelí, a to s najväčšou opatrnosťou.

    blen čierny

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • skopolamin droga (15)
    • co je blen (2)
    Publikované v B

    Balota čierna

    Balota čierna
    Ballota nigra L.
    Balota čierna vyháňa z hrubého podzemku až 1 m vysoké, rozkonárené, šedo huňaté osi, na ktorých sú tiež šedo páperisté, končisto vajcovité, vrúbkovano pílkovité listy.
    Kvety stoja v papraslenoch v pazuchách listov a sú podopreté štetinovitými lístencami. Majú päťzubý, páperistý kalich a dvojpyskovitú, ružovú, zriedka bielu, huňatú korunu a štyri dvojmocné tyčinky.
    Plody sú tvrdky.
    Balota čierna rastie na rumoviskách, v priekopách a je typickou bylinou okolia ľudských príbytkov ako obťažná burina. Kvitne celé leto.
    Zbiera sa vňať (Herba ballotae). Obsahuje triesloviny, silicu, horčinu a iné.
    Rozdrvené listy odporne zapáchajú a majú horkú chut. účinkuje na nervový systém. Ľudová liečba odporúčala obklady baloty proti podagre a čaj proti hystérii.
    Balota sa môže stať húževnatou a obávanou burinou, keď sa s kompostom prenesie na veľké pole. Často sa tak rozmnoží, že zatlačí aj kultúrne rastliny.

    balota čierna

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • balota čierna (60)
    • balota (22)
    • fialové rastliny (13)
    • hlavka rastliny (11)
    Publikované v B

    Betonika lekárska

    Betonika lekárska
    Betonica officinalis L.
    Betonika lekárska vyháňa z podzemku priamu, nerozkonárenú, až pol metra vysokú os, ktorá je v hornej polovici bezlistá, v dolnej polovici však má protistojné, podlhovasto srdcovité, vrúbkované listy. Z podzemku spolu s osou vyrastajú prízemné, dlhostopkaté listy, toho istého tvaru.
    Podľa tohto charakteristického olistenia sa betonika pozná najlepšie.
    Kvety sú zoskupené do papraslenov a zakončujú os v podobe hlávkovitého klasu.
    Betonika kvitne od júna do augusta a rastie hojne na suchých trávnikoch, v riedkych lesoch a na krovinatých stráňach.
    Zbiera sa vňať (Herba betonicae), ktorá sa v čase kvitnutia celá kosí a potom sa suší. Obsahuje triesloviny, horčiny, alkaloidy betonicín a stachydrín, ďalej cholín a betaín a stopy éterického oleja.
    Droga má odhlieňovacie a protiastmatické účinky.
    Betonika bola v stredoveku veľmi známa rastlina, takže v Taliansku vzniklo i príslovie „Venda la tonica e compra la betonica” (predaj kabát a kúp si betoniku). Plínius vysvetľuje, že rastlina sa pôvodne menovala vettonica, pretože jej veľkú liečivú hodnotu prví poznali Vettonovia, ktorí bývali na úpätí Pyrenejí.
    V ľudovej liečbe sa betonika používala proti astme, proti kataru tráviacich ústrojov a na upokojenie nervov.

    betonika lekárska

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • betonika lekarska (118)
    • čistec lekársky (41)
    • čistec bylina (28)
    • BETONIKA (24)
    • čistec predaj (21)
    • čistec rovný predaj (15)
    • betonika lekárska popis (1)
    Publikované v B

    Bedrovník aníz

    Bedrovník aníz
    Pirnpinella anisum L.
    Bedrovník aníz je jednoročná okolíkatá bylina s rozkonárenou osou, na ktorej sú trojaké listy: spodné sú dlhostopkaté, jednoduché, okrúhlo obličkovité a hlboko pílkovíté, prostredné sú jednoduchoperovité a vrchnejšie sú až trojito perovitostrihané.
    Kvety sú biele, zoskupené do bohatých zloženych okolíkov, ktorým chýbajú obaly i obalčeky. Kvety majú nepatrný kalich, pät lupienkovú korunku a päť tyčiniek. Plod je vajcovitá dvojnažka. Bedrovník aníz kvitne v letných mesiacoch.
    Aníz pochádza z Egypta a pestuje sa oddávna v južnej Európe a aj u nás.
    Aníz sa pestuje pre voňavé plody (Fructus anisi vulgaris), a to priamym výsevom semena. Na menších plochách sa zber vykonáva vyrezávaním zrelých okolíkov, na veľkých plochách sa dozrievajúci porast pokosí, zviaže do snopčekov, v tiení a v prievane usuší a vymláti.
    Plody obsahujú 2-3 % silice, 4-10 % mastného oleja, sliz a i. Silica obsahuje 80-90 % anetolu, ktorý jej dáva známu anízovú vôňu. Bedrovník aníz je predovšetkým oficinálna liečivá rastlina s odhlieňovacím účinkom.
    Pôsobí proti nadúvaniu, podporuje tvorbu mlieka a upravuje trávenie. Je baktericídny a usmrcuje drobnejších parazitov, ako vši, čmeliakov, mole, ploštice, svrabové roztoče i švábov.
    Vo farmácii sa droga používa na prípravu rôznych galenických prípravkov (aromatická voda, liehy, sirupy, liečivé čaje) a na získavanie silice (Oleum anisi aethereum).

    bedrovník aníz

    Ďalší návštevníci hľadali:

    • aníz (97)
    • bedrovnik obycajny (10)
    • luční kvítí herbár (10)
    Publikované v B