Medvedica lekárska

Medvedica lekárska
Arctostaphylos officinalis
Medvedica lekárska je nízky, rozkonárený, vždyzelený krík s drobnými, kožovitými, obráteno vajcovitými, celistvo okrajovymi listami a previsnutými, riedkymi strapcami úhľadných kvietkov, rozvíjajúcich sa v júni a v júli.
Kvietky majú päťzubý kalich, krčiažkovitú bielu korunu, rozoklanú na päť ružových zúbkov, desať tyčiniek a vrchny semenník, ktorý po opelení dozrieva na guľatú, červenú kôstkovicu.
U nás rastie najmä v slovenských Karpatoch. Preto patrí k chráneným rastlinám a pre lekársku potrebu sa dováža. Dala by sa pestovať a bolo by to výhodné, avšak len v polokultúrach.
Zbierajú sa listy (Foliurn uvae-ursi), ktoré sa zdŕhajú z konárikov a sušia sa v tieni a v prievane.
Hlavná zložka obsahu drogy je glykozid arbutín a inetylarbutín, ďalej triesloviny, glukóza, kyseliny a i.
Droga je pre svoje dezinfekčné, diuretické a mierne zvieravé účinky dôležitým a význačným liečivom močových ciest v humánnej a veterinárnej praxi.
Vo farmácii sa používa na prápravu galeník, najmä liečivých čajov a rôznych špeciálnych preparátov.

Mrlik voňavý

Mrlik voňavý
Chenopodium ambrosioides
Mrlik voňavý je cudzia rastlina, privezená kedysi ako liečivá rastlina z Mexika. U nás sa miestami hojne pestuje.
Má mohutnú, priamu, rozkonárenú os, ktorá vyrastá z jednoročného koreňa a dosahuje výšku až 1 m. Listy na hlavnej osi sú kopijovité, plytko zúbkaté, na rube posiate drobnými lesklými žliazkami.
Z pazúch listov vybiehajú postranné konáriky, ktoré nesú drobné celistvookrajové listy druhého radu. V ich pazuchách prisadajú klbka drobných zelenkastých kvietkov, ktoré majú päťdielne nepatrné okvetie, päť tyčiniek a čiernohnedé semená.
Mrlík voňavý sa sadí v záhradách pod menom „jezuitský alebo mexický čar. Pre farmaceutické účely sa pestuje v kultúrach liečivých rastlín. Celá rastlina má prenikavý zápach.
Zbiera sa vňať (Herba chenopodii), ktorá má silný antihelmintický účinok, pôsobiaci proti cudzopasným červom. Obsahuje mrlíkovú silicu, askaridol (Oleum chenopodii aethereum), ktorú farmaceutický priemysel získava ako antihelmintický liek. Čaj je dobrý prostriedok na trávenie.
Mrlík voňavý sa dobre pestuje. Predpestujeme si sadenice výsevom semena buď v parenisku, alebo na záhone a vyrastené priesady vysadíme na určené miesto. Zbierame ho tak, že vňať, len čo dorastie, ešte pred rozkvitnutím odrežeme a dobre usušírne.
Rastlina rýchlo dorastá, takže dáva dvojnásobnú až trojnásobnú úrodu.

mrlík voňavý

Marinka voňavá

Čeľaď: Marenovité — Rubiaceae
Marinka voňavá
Asperula odorata L.
Marinka voňavá je trváca, asi 30-40 cm vysoká bylina, vyháňajúca z plazivého podzemku priame, nerozkonárené osi, na ktorých sú v niekoľkých praslenoch nad sebou podlhovasto kopijovité, celistvo okrajové, končisté listy.
Drobné, voňavé kvety sú zoskupené do vrcholíkov a majú zakrpatený kalich, štvorcípu, zvonkovitú korunku a štyri tyčinky. Plody sú guľaté dvojnažky s početnými háčikmi.
Rastie obyčajne hromadne v tienistých, listnatých, najmä bukových lesoch, kde sa úporne rozmnožuje plazivými podzemkovými výbežkami.
Kvitne v máji a v júni.
Zbiera sa vňať (Herba asperulae, Herba matrisilvae), ktorá sa odrezáva v čase kvitnutia nožom alebo nožničkami, aby sa nevytrhávala aj s koreňmi.
Počas vädnutia a usychania vonia marinka príjemne prenikavo po kumaríne.
Vňať obsahuje triesloviny, horčiny, trocha mastného oleja, asperulozid a najmä korenisto voňajúci kumarín, čo je anhydrid kyseliny kumarínovej, ktorá sa práve uvolňuje, keď vňať usychá. Preto sa vňať používa na aromatizovanie tabaku, prádla, ovocia a pod.
Droga má močopudné, žlčopudné a upokojujúce účinky. Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník a na aromatizáciu.
Kedysi mala marinka voňavá dobrú povesť ako liek pri chorobách pečene a pri žltačke, a tiež ako upokojujúci a uspávajúci prostriedok. Hlavnú úlohu má kumarín, nesmie sa však podávať vo väčších dávkach, lebo vtedy pôsobí toxicky, vyvoláva bolenie hlavy, až ochrnutie.
Takzvaný „maytrank“, „májový nápor a iné likéry s kumarínovou arómou sa pripravujú z bieleho vína, v ktorom sa dlhší čas máčala vňať marinky voňavej. Nemierne pitie tohto nápoja tiež má za následok prudké bolesti hlavy.

marinka voňaváa

Materina dúška obyčajná

Materina dúška obyčajná — Dymián
Thymus vulgaris L.
Materina dúška obyčajná je malý, trváci, voňavý, rozkonárený kríček s vystúpavými konármi a s drobnými, končisto elipsovitými, sediacimi, na okrajoch zvinutými listami.
V pazuchách listov vyrastajú vidlicovité zhluky nachových kvetov, ktoré majú dvojpyskový, päťzubý kalich, dvojpyskovitú škľabivú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú tvrdky. Materina dúška obyčajne kvitne v máji a v júni.
Patrí k juhoeurópskej kvetene, pestuje sa však ako obľúbená liečivá a koreninová kuchynská bylina vo všetkých krajinách, aj u nás.
Rozmnožuje sa semenami, z ktorých si alebo vypestujeme na jar v parenisku priesady, ktoré po otužení vysadíme na pripravené miesto, alebo sa v máji vyseje semeno priamo do pôdy.
Zbiera sa vňať (Herba thyrni), ktorá sa krátko pred rozkvitnutím kosákom pokosí a vo viazaničkách sa rýchlo usuší. Obsahuje 2 % silice, horčinu, živicu, triesloviny, saponín a i. Hlavnou zložkou silice je tymol v množstve 20-40 %, ďalej karvakrol, cymol, borneol, linalol, pinén a i .
Tymol je vzácna, vysoko baktericídna, a teda dezinfekčná látka, podobne ako mentol.
Droga rozpúšťa hlieny. Preto sa v ľudovej liečbe droga poúžíva ako kloktadlo proti čiernemu kašľu a zápalu priedušiek.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú galeniká (odvary, sirupy, extrakty, liečivé čaje) a získava sa z nej silica (Oleum thymi), ktorá sa pridáva do rôznych prípravkov, ako zubná pasta, ústne vody, dezinfekčné mydlá a iné.

materina dúška obyčajná

Mäta pieporná

Mäta pieporná
Mentha piperita H u d s.
Mäta pieporná je trváca, 30-40 cm vysoká bylina s rozkonárenou osou, ktorá je husto porastená stopkatými, končisto vajcovitými, ostro pílkovitými listami.
Kvety sú na koncoch konárov nakopené do papraslenov prechádzajúcich v klasy, majú päťzubý kalich, bledonachovú korunu a štyri tyčinky. Plody sú štyri tvrdky. Mäta pieporná kvitne v letných mesiacoch.
Mäta pieporná patrí k najlepším liečivým a technickým rastlinám. Jej pôvod a vlasť nie je dobre známa. Zdá sa, že je to od nepamäti kultúrou získaný kríženec, najbohatší na mentol.
Pestuje sa takmer vo všetkých krajinách v rôznych odrodách, z ktorých najviac vyniká mäta kučeravá (Mentha cripsa L.), ktorá je celá drsná, až štetinato chĺpkatá. U nás sa obidve pestujú. Mäty sa rozmnožujú iba vegetatívne, nikdy nie zo semien.
Poznáme mnoho spôsobov, ako založiť novú kultúru. Najlepšie je, ak v máji použijeme ľahko zakoreňujúce prvé jarné výhonky zo starých kultúr, keď výhonky už majú niekoľko párov listov. Vysadíme ich vo vzdialenosti 30 X 30 cm na pripravené, pohnojené pole a dobre polievame.
Ako sadenice možno použiť staré vyorané podzemky zo zrušených kultúr.
Zbiera sa list (Folium menthae piperitae), a to niekoľkokrát do roka. Zber sa vykonáva alebo priamo ručne, alebo zdŕhaním z požatých rastlin a rýchlo sa usuší. Droga obsahuje až 2 % voňavej mätopiepornej silice, triesloviny a horčiny.
Zo silíc sa vylučuje známy kryštalický mentol, ktorý je výborným dezinfekčným prostriedkom a má okrem toho žlčopudný, proti nadúvaniu a kŕčom pôsobiaci účinok. Podporuje trávenie a osviežujúco pôsobí.
Preto sa vo farmácii droga používa na prípravu početných galeník, ako liečivých čajov, aromatických vôd, liehov a sirupov, ako aj na získavanie mätopiepornej silice (Oleum menthae piperitae) a mentolu. Droga sa tiež upotrebuje pri výrobe likérov, v cukrárenskom priemysle a v kozmetike.

mäta prieporná

Medovka lekárska

Medovka lekárska
ľudove melisa
Melissa officinalis L.
Medovka lekárska vyháňa z trváceho podzemku vyše pol metra vysokú, rozkonárenú os, na ktorej sú stopkaté, protistojné, vajcovité, vrúbkovano pílkovité listy.
Kvety vyrastajú z pazúch listov v riedkych papraslenoch a sú pyskovité: majú dvojpyskový kalich a bielu, niekedy ružovkastú, pyskovitú korunu, ktorej horný pysk je vykrojený a dolný trojlaločnatý. Štyri tyčinky sú dvojmocné (dve dlhšie a dve kratšie). Plody sú štyri tvrdky.
Medovka lekárska kvitne v júli a v auguste.
Patrí ku kvetene južných teplých krajov. U nás ju poznáme iba v záhradnej alebo poľnej kultúre. Zo semien si vypestujeme v parenisku alebo na osobitnom záhone priesady, ktoré na jar vysadíme na definitívne, vyhnojené a chránené miesto.
Novú kultúru môžeme založiť aj vegetatívne rozdelením starých trsov. Medovka je citlivá na chlad.
Zbiera sa list (Folium melissae), a to v čase kvitnutia ručne, na poli niekoľkokrát do roka. Má príjemnú citrónovú vôňu. Niekedy sa celé byle pokosia a listy sa z nich zdŕhajú. Sušenie, ako u každej siličnatej drogy, robí sa rýchlo v tieni a v prievane, alebo v sušiarni pri teplote nepresahujúcej 35 C.
Droga obsahuje 0,2 % silice, ktorej hlavné zložky sú citronelal, geraniol, citral a linalol, ďalej obsahuje triesloviny a živicu. Pôsobí proti nadúvaniu a proti kŕčom a má posilňujúce a upokojujúce účinky.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú rôzne galenické prípravky (liečivé čaje, aromatické vody, odvary, liehy a i.) a ziskava sa vzácna silica (Oleum melissae).

medovka lekárska

Malina červená

Malina červená, maliník — Maliník
Rubus idaeus L.
Malina červená je najbližší príbuzný druh ostružiny krovitej, od ktorej sa líši najmä tým, že korunné lupienky sú nepatrné, uzučké, a rýchle opadávajú.
Ďalej tým, že zložené plody, známe maliny, sa oddelujú ako celok od kužeľovitého lôžka, na ktorom sedia jednotlivé kôstočky, kým ostružiny černice sa oddeľujú od stopky spolu s lôžkom.
Majú poliehavé osi, podobajú sa prútom a tiež sú dvojaké: jednak minuloročné, zdrevnatené a plodné, jednak tohoročné, plazivé, neplodné, čo sa rok čo rok stále opakuje. Zloženie kvetov je ako u ostružiny krovitej. Plod je zložený — malina.
Malina kvitne od mája do augusta.
Rastie hojne na lesných rúbaniskách, na kamenistých, porastených stráňach a v riedkych lesoch. Vyskytuje sa v početných odrodách a často sa sadí v záhradách a v poľných kultúrach.
Zbierajú sa mladé listy (Folium rubi idaei). Pre veľký obsah trieslovín majú zvieravý, sťahujúci účinok a požívajú sa ako prostriedok proti hnačkám a úplavici. Spolu s listím ostružiny krovitej poskytujú príjemný bylinkový čaj.
Plody (Fructus rubi idaei) majú veľký význam v potravinárstve pri výrobe malinovej šťavy, ktorá sa vo farmácii často používa na zlepšenie chuti liekov.

malina červená

Mandľa obyčajná

Mandľa obyčajná — Mandloň obecná
Amygdalus communis L.
Mandľa obyčajná je mohutný strom veľkosťou a tvarom podobný našej čerešni. Listy, ktoré narastajú až po odkvitnutí, sú kopijovité, pílkovité.
Ohľadné, na konároch sediace kvety sa skladajú z pohárikovitej čiašky, ktorá nesie päť kališných lístkov, päť ružových korunných lupienkov a väčší počet tyčiniek.
Plod je šedozelená, chĺpkami porastená kôstkovica, vajcovitého tvaru, s kožovitým oplodím, ktoré sa pri dozrievaní trhá. Kôstka je hladká, jemne pórovitá, a má jedno veľké olejnaté semeno, tzv. mandľu.
Mandľa kvitne hneď na jar. Pochádza zo severnej Afriky a z Azie, kde sa od nepamäti pestuje. Hojne sa sadí aj v južnej Európe. Aj u nás sa kedysi pestovali mandľovníky, a to v teplých krajoch Slovenska, na južnej Morave a v okolí Litomeříc.
Dnes sa snažíme obnovit staré porasty mandle. Pestujú sa tri odrody:
1. Mandľa horká (var. amara L.), ktorá má horké jadro, obsahujúce okrem mandľového oleja (Oleum amygdalarurn) glykozid arnygdalín, ktorý sa ľahko rozkladá na cukor, benzaldehyd a prudko jedovatý kyanovodík.
Surové horké mandle sa preto nemôžu požívať. Varením, pečením a pražením sa kyanovodík stráca.
2. Mandľa sladká (var. dulcis DC.), ktorá má sladké jadrá, bez amygdalínu.
3. Mandľa praskava (var. duicis fragilis Pers.), ktorá má tenkú a krehkú kôstku (krachmandľa) a sladké jadrá.
Jadrá obidvoch posledných odrôd sa môžu jesť bez predchádzajúcej úpravy, t. j. bez praženia a pod.
Mandle sú vzácnym liečivom, znamenitou požívatinou i kozmetickým prostriedkom.
Vo farmácii sa z nich pripravuje mnoho galenických prípravkov (mandľový olej, horkomandľová silica, horkomandľová voda, mandľové mlieko, mandľové otruby).

mandla obyčajná

Mydlica lekárska

Čeľaď:Silenkovité — Silenaceae
Mydlica lekárska — Mydlice lékarská
ľudove mydelník
Saponaria officinalis L.
Mydlica lekárska je trváca bylina. Niekedy má až 1 m vysokú os s protistojnými, kopijovitými, zahrotenými listami a s bohatým súkvetím úhľadných kvetov, ktoré vyrastajú vo vidliciach z pazúch vrchných listov.
Kvety sú päťpočetné a majú naspodku valcovitý päťzubý kalich, päť bielych alebo ružovkastých, nechtovitých korunných lupienkov, vpredu vykrojených, desať tyčiniek a plod mnohosemennú tobolku.
Táto mohutná a ozdobná bylina rastie hojne v kroviskách, lemujúcich brehy riek a potokov. Niekedy sa mydlica tiež sadí na ozdobu v záhradách a má spravidla plné kvety. Kvitne v letných mesiacoch.
Zbiera sa koreň (Radix saponaride rubrae), ktorý sa vykopáva v jeseni, ked‘ je najbohatší na účinné látky. Sú to predovšetkym saponíny, najmä saporubrín.
Mydlica lekárska je jednak liečivá, jednak technická rastlina.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu niekoľkých galenických preparátov (liečivých čajov, odvarov). Kedysi sa používala ako odhlieňujúci prostriedok.
V technike sa využívajú penivé vlastnosti saponínu na pranie. Pretože odvar koreria mydlice lekárskej nemá nevýhodné vlastnosti pravého mydla, najmä rozkladanie farieb, používal sa na pranie hodvábnych látok a róznych jemných farebných tkanín.
Tzv. „mydlový korienok“ sa doteraz používa na pranie v.južnej Európe.
Počas prvej svetovej vojny, ked‘ bol veľký nedostatok mydla, predával sa aj u nás.

mydlica lekárska

Mak vIčí

Mak vIčí    Mák vlči
ľudove mak planý, tiež mak slepý — ohníček
Papaver rhoeas L.
Ako všetky druhy maku, tak aj mak vlčí je jednoročná bylina, ktorú nachádzame v lete ako úhľadnú burinu na zanedbaných poliach, najmä v d’ateline a raži, na rumoviskách a pri poľných cestách.
Os, vysoká až pol metra, nesie perovitodielne, zúbkaté, ochlpené listy a končí sa jedným kvetom, ktorý má také isté zloženie ako kvet maku siateho: dva opadavé kališné Iístky, štyri veľké, šarlátovočervené korunné lupienky a mnoho tyčiniek. Plod je makovica.
Zbierajú sa ohnivočervené korunné lupienky (Flos papaveris rhoeados), a to priamo z kvetov, a nikdy nie opadané na zem. Zbiera sa ručne za celkom suchého počasia, lebo kvet maku vIčieho je veľmi chúlostivý a ľahko stráca svoju prirodzenú farbu.
Preto sa rýchlo suší, a to alebo v tenkých vrstvách v tieni a v prievane, alebo pri teplote nepresahujúcej 35 °C. Správne sušená má mať matno červenofialovú farbu.
V malom množstve ju uschovávame v uzavretých nádobách, vo veľkom množstve v debnách s páleným vápnom na dne, vždy v suchých a vzdušných priestoroch, chránených pred svetlom.
Droga obsahuje alkaloid roeadín. Morfín sa v nej vôbec nenachádza, takže droga nie je jedovatá.
Používa sa vo farmácii na prípravu galeník, najmä prsnej čajoviny (species pectorales) a sirupu.
Príbuzné burinové a červeno kvitnúce druhy maku ako mak pochybný s kyjovito pretiahnutou makovicou a s menšími kvetmi a mak poľný s úzkymi korunnými lupienkami a čiernou škvrnou naspodku lupienkov sa nesmú primiešavať do zberu.

mak vlčí