Praslička roľná Prasličkovité
Equisetum arvense L. Equisetaceae
Opis: Táto trváca bylina vyhária z čierneho plazivého a článkovaného podzemku stonky dvojakého druhu. Jarné stonky sú asi 150 mm vysoké, neryhované, nerozkonárené, pleťovo až červenohnedo zafarbené a zakončené výtrusnicovým klasom. Vyrastajú v marci a v apríli. Po vysypaní výtrusov jamé stonky odumrú a namiesto nich vyrastú neplodné letné stonky. Tie sú asi 200 mm vysoké, praslenovito rozkonárené, s tenkými drsnými a ryhovanými konárikmi.
Rozšírenie: Praslička roľná rastie takmer v celom miernom pásme severnej pologule. Darí sa na vlhkejších a zamokrených hlinitých a piesočnatých pôdach. Na niektorých poliach a lúkach sa stala nepríjemnou burinou. Používaná časť rastliny: Od júna do septembra sa zbierajú letné jalové stonky bez podzemkov a sušia sa na vzdušnom mieste. Pri umelom sušení nemá teplota prekročiť 50 °C.
Obsahové látky: Letné zelené stonky prasličky roľnej obsahujú 6-8 `)/0 čiastočne rozpustenej kyseliny kremičitej, 5 % saponínov (ekvizetonínu), flavónové glykozidy, aglykóny (kvercetín, luteolín, kemferol), stopy silice a alkaloidu.
Použitie v kozmetike: Vlažný nálev (20 g sušenej prasličky zalejeme 100 g vriacej vody a necháme 20 minút vylúhovať) sa odporúča na umývanie unavenej starnúcej pleti, a to vždy na noc aspori počas jedného týždria. Po kúpeli vklepeme do pokožky výživný krém. Ráno môžeme namiesto umytia použiť tiež kúpeľ z prasličky. Po tejto kúre sa stiahnu póry a koža sa napne. Zo zmesi 60 dielov prasličkového nálevu, 35 dielov čistého zriedeného liehu a 5 dielov 8 % octu sa pripravuje pleťová voda. Namiesto liehu možno použiť kolínsku vodu, namiesto octu bórovú vodu. Výťažky z prasličky sa pridávajú i do prípravkov určených na čistenie mastnej pleti postihnutej vriedkami. Vývar z prasličky sa pridáva do vlasových i do posilriujúcich penových kúpeľov.
Iné použitie: V lekárstve sa praslička používa ako močopudný a v ľudovom lekárstve i ako protituberkulózny prostriedok.
Mesačné archívy: jún 2011
Muškát citrónový
Muškát citrónový Pakostovité
Pelargonium odoratissimum (L.) L’Hér. Geraniaceae
Opis: Trváca až 1 m vysoká bylina s veľkými dlho stopkatými listami, ktoré sú perovito delené, úzko laločnaté a žľaznato chlpaté. Intenzívne a príjemne vonia. Kvety sú usporiadané do hustých okolíkov. Ivlajú päťdielny kalich, ktorého zadný lístok ako úzka ostroha zrastá so stopkou. Koruna je ružová, súmerná, päťlístková. Plod je zobákovitá tobolka, ktorá sa rozpadá na jednotlivé plôdiky.
Pôvod a rozšírenie: Pochádza z južnej Afriky, ale pestuje sa v celej severnej Afrike, najmä v Alžírsku a v južnej Európe v Španielsku, južnom Francúzsku, na Korzike a v Turecku. Je to rastlina slnečných, často suchých stanovíšť. Používaná časť rastliny: Na technické účely sa zbierajú celé rastliny ešte pred rozkvitnutím kvetov a ihned sa z nich destiluje silica. Rovnaký technický význam majú aj druhy Pelargonium roseum WILLD. a P elargonium graveolens Ĺ’HÉR.
Obsahové látky: Voriavá geraniolová silica sa nachádza najmä v žraznatých chlpoch listových čepelí. Získava sa destiláciou listov vodnou parou (výťažok 0,1 —0,2 °/0). Jej hlavnými zložkami sú geraniol a citronelol.
Použitie v kozmetike: Geraniolová silica je pre parfumériu veľmi dôležitá. Svetová ročná spotreba je asi 130 000 kg. Je súčasťou parfumových kompozícií typu ruže, ktorými sa parfumujú najrozličnejšie kozmetické prípravky od zubných pást a ústnych vôd cez krémy, pleťové mlieka a vody, mydlá, rúže, púdre, oleje, brilantíny a spraye až po kúpeľové prísady. Podobne ako silica sa používa aj čistý geraniol.
Iné použitie: Celý rad druhov, hybridov a kultivarov muškátov, napr. Pelargonium zonale (L.) AIT., sa pestuje ako okrasné rastliny, pretože vytrvale bohato a nádherne kvitnú, ľahko sa rozmnožujú a pestovateľsky sú pomerne nenáročné.