Jahoda obyčajná

Jahoda obyčajná    Ružovité
Fragaria vesca L.    Rosaceae
Opis: Jahoda je trváca bylina s rozkonáreným podzemkom, z ktorého vyrastá prízemná ružica dlhostopkatých trojpočetných listov a o niečo vyššie stonky. Stonky sú málo rozkonárené a nesú niekoľko bielych kvetov, kvitnúcich postupne od apríla do augusta. Na lôžku uprostred kvetu sú mnohé drobné semenníčky, ktoré dozrievajú do kôstkovitých nažiek. Nažky sedia na povrchu lôžka, v čase zrelosti červeného a mäsitého. Tento zložený plod tvorí známu jahodu. Zrelá jahoda má sladkú chuť a príjemnú vôriu.
Pôvod a rozšírenie: Jahoda pochádza z Európy a z mierneho pásma Ázie. Rastie na rúbaniskách, vo svetlých lesoch, na kamenistých stráňach, v priekopách a na lúkach.
Používaná časť rastliny: V období kvitnutia sa zbierajú listy jahody, najmä mladé a sušia sa v tieni. Záhradné jahody sa na tento účel nehodia. Obsahové látky: Listy jahody obsahujú triesloviny (8-10 %), prchavý citral voriajúci po citrónoch, flavónové zlúčeniny, organické kyseliny a snád‘ i vitamín C a fytoncídne účinkujúce látky.
Použitie v kozmetike: Nálev (50 g drogy zalejeme 200 g vriacej vody a necháme asi 30 minút vylúhovať) sťahuje póry a čistí pleť. V poslednom období sa odporúča i šťava z plodov jahôd kultúrnych záhradných ako prísada do pleťových krémov s regeneračnými a tónizujúcimi účinkami a jahodová dreň vo forme pleťovej masky.
Iné použitie: Pre obsah trieslovín sa pije čaj z jahodových listov ako črevné tonikum a mierne močopudný prostriedok. Fermentované listy sa odporúčajú ako chutná náhrada pravého čaju v prípadoch, ked je pravý čaj pre obsah kofeínu zakázaný. Cerstvé plody sú chutné, aromatické ovocie. Uskladňovaním a konzervovaním horknú. Na konzervovanie sú vhodné len záhradné jahody.

jahoda obyčajná

Vavrín obyčajný

Vavrín obyčajný    Vavrínovité
Laurus nobilis L.    Lauraceae
Opis: Je to vždyzelený strom alebo ker, vysoký 2 až 5 m. Listy sú kožovité, podlhovasto kopijovité, na okrajoch vInito poprehýbané. Na líci sú lesklo tmavozelené, na rube svetlejšie s výraznou žilnatinou. Bývajú dlhé priemerne 60-100 mm, široké 20-30 mm, príjemne korenisto voriajú a majú horkú chuť. Vavrín má belavé alebo žltkasté drobné kvietky. Plod je červenomodrá bobuľa, obsahujúca jedno olejnaté semeno.
Pôvod a rozšírenie: Rastie najmä v Malej Ázii a v stredomorskej oblasti, odkiaľ pravdepodobne pochádza. Pestovaním sa rozšíril aj do subtropických oblastí Ázie na východ.
Používaná časť rastliny: Ako aromatická droga sa používajú listy alebo plody. Zrelé bobule sa trhajú a lisuje sa z nich zelený olej zafarbený chlorofylom. Listy, najmenej dvojročné, sa zbierajú na jeseri ručne a rozprestreté v tenkých vrstvách sa zvoľna sušia v tieni.
Obsahové látky: Listy obsahujú až 3 % silíce zloženej z cineolu, eugenolu, pinénu, linalolu a geraniolu. Obsahujú aj triesloviny, horké látky a olej. Plody majú až 10 % silices cineolom, ale chýba v nich eugenol.
Použitie v kozmetike: Vavrínové drogy pri vonkajšom pôsobení dezinfikujú a prekrvujú pokožku. Preto sa používajú ako príjemne aromatická prísada do kúpeľov. Asi hrsť listov zaviazaných v plátennom obale sa ponorí do horúceho kúpeľa a nechá sa vylúhovať, kým kúpeľ vychladne. Po kúpeli pokožka zružovie, napne ša a póry sa rýchle stiahnu. Na liečenie svrbivých vyrážok alebo plesňových ochorení nôh sa do kúpeľa pridáva vývar z vavrínových listov alebo plodov (50 g drogy sa varí v 1 I vody asi 10 minút). Kúpele sa odporúčajú asi na štvrť hodiny, po vyliečení raz za tri dni ešte v období dvoch týždňov.
Iné použitie: Vavrínové listy sú v prvom rade jednou z najstarších a najpoužívanejších korenín. Vavrín sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Vavrínové vence boli oddávna symbolom víťazstva, moci a slávy.

vavrín obyčajný