Vavrín obyčajný    Vavrínovité
Laurus nobilis L.    Lauraceae
Opis: Je to vždyzelený strom alebo ker, vysoký 2 až 5 m. Listy sú kožovité, podlhovasto kopijovité, na okrajoch vInito poprehýbané. Na líci sú lesklo tmavozelené, na rube svetlejšie s výraznou žilnatinou. Bývajú dlhé priemerne 60-100 mm, široké 20-30 mm, príjemne korenisto voriajú a majú horkú chuť. Vavrín má belavé alebo žltkasté drobné kvietky. Plod je červenomodrá bobuľa, obsahujúca jedno olejnaté semeno.
Pôvod a rozšírenie: Rastie najmä v Malej Ázii a v stredomorskej oblasti, odkiaľ pravdepodobne pochádza. Pestovaním sa rozšíril aj do subtropických oblastí Ázie na východ.
Používaná časť rastliny: Ako aromatická droga sa používajú listy alebo plody. Zrelé bobule sa trhajú a lisuje sa z nich zelený olej zafarbený chlorofylom. Listy, najmenej dvojročné, sa zbierajú na jeseri ručne a rozprestreté v tenkých vrstvách sa zvoľna sušia v tieni.
Obsahové látky: Listy obsahujú až 3 % silíce zloženej z cineolu, eugenolu, pinénu, linalolu a geraniolu. Obsahujú aj triesloviny, horké látky a olej. Plody majú až 10 % silices cineolom, ale chýba v nich eugenol.
Použitie v kozmetike: Vavrínové drogy pri vonkajšom pôsobení dezinfikujú a prekrvujú pokožku. Preto sa používajú ako príjemne aromatická prísada do kúpeľov. Asi hrsť listov zaviazaných v plátennom obale sa ponorí do horúceho kúpeľa a nechá sa vylúhovať, kým kúpeľ vychladne. Po kúpeli pokožka zružovie, napne ša a póry sa rýchle stiahnu. Na liečenie svrbivých vyrážok alebo plesňových ochorení nôh sa do kúpeľa pridáva vývar z vavrínových listov alebo plodov (50 g drogy sa varí v 1 I vody asi 10 minút). Kúpele sa odporúčajú asi na štvrť hodiny, po vyliečení raz za tri dni ešte v období dvoch týždňov.
Iné použitie: Vavrínové listy sú v prvom rade jednou z najstarších a najpoužívanejších korenín. Vavrín sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Vavrínové vence boli oddávna symbolom víťazstva, moci a slávy.