Čeľaď: Lipovité — Tíliaceae
Lipa veľkolistá
Tilia platyphylla S c o p.
Lipa veľkolistá je až 25 m vysoký strom s košatou, hustou korunou a s veľkými, šikmo srdcovitými, dlho stopkatými, pílkovitými a zahrotenými listami. Voňavé kvety sú zoskupené po 2—5 na dlhých stopkách do vidlíc.
Ku každej stopke vidlice je prirastený dlhý, jazykovitý, lysý, zelenožltý listeň, pomocou ktorého môžu zrelé súkvetia odlietavat. Kvet má pätcípy kalich, pät korunných lupienkov, asi 30 tyčiniek v piatich zväzočkoch a vrchný semenník, z ktorého po opelení dozreje plod — guľovitá nažka.
Lipa kvitne až asi v 20. roku, a rozkvitá koncom júna. Lipy rastú tu a tam divo v lesoch, najviac sa však pestujú parkoch, v stromoradiach ako okrasné a úžitkové stromy. Zbiera sa kvet (Flos tiliae), a to ručne i s listeňom v čase plného kvitnutia, teda ani nerozkvitnutý, ani odkvitnutý.
Lipový kvet sušíme len v tieni a v prievane, alebo miernym umelým teplom, nepresahujúcim 35 °C.
Kvet obsahuje jemný éterický olej s charakteristickou vôňou, ako aj sliz, trieslovinu, farbivo, cukor, saponín a iné. Droga má veľmi dobrý potopudný a odhlieňovací účinok.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu početných galeník (aromatické vody, nálevy, liečivé čaje). Slabý lipový čaj je príjemný nápoj.
Okrem lipy veľkolistej sa zbiera kvet i druhého, u nás rozšíreného druhu, lipy srdcovitej (Tilia cordata Mill.), ktorá má menšie listy, viac kvetov vo vidliciach a kvitne o 14 dní neskoršie. Kvet lipy striebornej sa nevykupuje.
Lipa je užitočný strom. Okrem kvetu poskytuje ešte drevené uhlie (Carbo tiliae), ktoré sa používa na prípravu tzv. živočíšneho uhlia (Carbo animalis), ktoré sa prv pripravovalo zo živočíšnych odpadkov. Živočíšne uhlie sa užíva pri otravách a nadúvaní.
Lipy poskytujú krásne drevo, dobré záhradnícke lyko a bohatú pastvu pre včely.