Nevädza poľná
Centaurea cyanus L.
Nevädza poľná je jednoročná, rozkonárená, pavučinovito vlnatá bylina s kopijovitými, celistvo okrajovými, pri báze čiastočne perovito laločnatými listami.
Kvetné úbory, ktoré zakončujú konáre, majú strechovitý zákrov a v strede rúrkovité, plodné, fialové kvietky, na obvode omnoho väčšie, jazykovité, jalové, azúrovo modré kvietky.
Plody sú páperisté nažky.
Čas kvitnutia je jún a júl.
Nevädza má pôvodný domov v Ázii, avšak s obilím sa ako burina rozšírila po celej Európe.
Zbierajú sa kvety (Flas cyani), avšak nie celé úbory, ale iba veľké, obvodové, modré, zúbkaté kvety, ktoré sa vytrhávajú z úborov a prudko sušia, aby nestratili krásnu modrú farbu.
Droga nemá zápach ani chuť.
Obsahuje modré f arbivo cyanín a pelargonín, glykozid centaurín, trieslovinu, sliz a vosk.
Dnes má nevädza poľná predovšetkým technický význam: získava sa z nej azúrovomodré f arbivo, s ktorým, ako neškodným, sa prifarbujú a okrášľujú voňavkárske prípravky, korenia a iné.
V ľudovej liečbe sa droga používala pri žltačke a pri očných kataroch.

nevädza poľná