Čiernohlávok obyčajný

Čiernohlávok obyčajný
Prunella vulgaris
Čiernohlávok obyčajný je drobná, trváca bylinka. Vyháňa z plazivého, rozkonáreného podzemku vystúpavé, 1-2 dm vysoké osi, ktoré sú porastené stopkatymi, podlhovasto vajcovitými listami. Kvety na koncoch osí vytvárajú guľovitý klas.
Každý kvet sedí v pazuche širokého listeňa a celé súkvetie je podopreté dvoma vrcholovými listami.
Kvety majú dvojpyskovy kalich, dvojpyskovitú fialovú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plod tvoria štyri tvrdky. Čiernohlávok obyčajný kvitne v letných mesiacoch. Rastie v lesoch, v priekopách i hocikde na medziach.
Zbiera sa čiernohlávková vňať (Herba prunellae), a to v čase kvitnutia byliny. Má horkú chuť a obsahuje triesloviny, silicu, živicu, horčinu a trocha éterického oleja. Droga má proti hnačke pôsobiace a zvieravé účinky. Používa sa ako kloktadlo.
Čiernohlávok bol kedysi uznávaným ľudovým liekom, používal sa proti zápalom hrdla.

Čiernohlávok obyčajný

Náprstník vlnatý

Náprstník vlnatý
Digitalis lanata
Náprstník vlnatý  je mohutná, až 1 m vysoká, dvojročná, jedovatá bylina, ktorá v prvom roku vytvára bohatú ružicu prízemných listov a v druhom roku vyháňa priamu, plstnatú os. Prízemné listy sú až 25 cm dlhé, podlhovasté, celistvokrajové s výraznou  nervatúrou.
Osové listy sú menšie, sediace a plstnato-vlnaté.
Úhľadné kvety sú zoskupené do strapca a sedia v pazuchách listov. Majú päťzubú, rúrkovitú, bledookrovú, vnútri hnedo mriežkovanú, dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plod je tobolka.
Náprstník vlnatý kvitne v júni a v júli.
Pochádza z Balkánu. U nás sa začína pestovat ako liečivá rastlina, rovnako účinná ako predchádzajúci náprstník červený. Pestuje sa zo semien alebo priamym výsevom na pole, alebo predpestovaním v parenisku.
Zbiera sa list. Od leta do jesene sa oberajú najlepšie, zdravé listy z jednoročných ružíc. Listy dvojročných rastlín sa začínajú odrezávať krátko pred rozkvitnutím rastlín.
Droga tiež obsahuje glykozidy, ktoré upravujú činnosť srdca a jej použitie je rovnaké ako u náprstníka červeného.
Obidva náprstníky patria medzi naše najvzácnejšie liečivé rastliny.
Obidva glykozidy jedovatého náprstníka vlnatého sú však stálejšie a ľahšie sa získavajú, a preto nachádzajú väčšie uplatnenie v terapeutickej praxi.

Náprstník vlnatý

Náprstník veľkokvetý

Náprstník veľkokvetý
Digitalis ambigua
Náprstník veľkokvetý je tretí druh náprstníka, ktorý dosahuje výšku až 1 m. Je trváci a vytvára najprv ružicu kopijovitých, pílkovitých listov, z ktorej vyrastá mohutná, páperistá os. V pazuchách vrcholových listov, prechádzajúcich v drobné listene, vyrastajú veľké, ozdobné kvety.
Majú päťzubý kalich a žltú, zvonkovitú, až 5 cm dlhú korunu so šikmým, nebadateľne dvojpyskovým päťcípym okrajom. Korunná rúrka je vnútri ozdobne hnedo škvrnitá. Tyčinky sú štyri a sú dvojmocné. Plod je tobolka.
Kvitne v júni a v júli.
Náprstník veľkokvetý je náš domáci druh a rastie na kamenistých lesných stráňach. Možno ho ľahko pestovať.
Predmetom zberu boli opäť listy (Folium digitalis grandiflorae), ktoré sa však u nás, predbežne, z tohto divo rastúceho druhu nezbierajú. Listy obsahujú rovnako účinné glykozidy, ktoré sa však dosiaľ klinicky nevyskúšali.
Pretože možno získať listy z divo rastúcich rastlín, odpadli by náklady na kultúru. vlastná kultúra by bola lacnejšia ako u predchádzajúcich druhov, pretože náprstník veľkokvetý je trváca rastlina.

Náprstník veľkokvetý

Pyštek obyčajný

Pyštek obyčajný
Linaria vulgaris
Pyštek obyčajný je úhľadná, vytrvalá bylina s priamou, asi 4 dm vysokou osou, husto porastenou drobnými, čiarkovito kopijovitými, zvinutými listami.
Kvety vyrastajú z pazúch listov a tvoria hustý strapec. Majú päť dielny kalich a žltú, škľabivú, dvojpyskovitú korunu. Spodný korunný pysk vybieha v tenkú ostrohu, ktorá je vpredu uzavretá dvoma oranžovými hrboľkami. Štyri tyčinky sú dvojmocné.
Plod je mnohosemenná tobolka.
Pyštek obyčajne rastie hojne na piesočnatých poliach, pri cestách, v priekopách, na múroch, a pre svoje ozdobné strapcovité súkvetie je zďaleka nápadný.
Zbiera sa vňať (Herba linariae), ktorá sa v čase kvitnutia bez spodnej časti osi odrezáva a suší.
Obsahuje glykozidy linarín a pektolinarín, linakrín a linarezín, kyselinu citrónovú, mravčiu, trieslovú, jablčnú a octovú, parafín a i.
Droga má močopudné a mierne preháňavé účinky. Preto sa aj v ľudovej liečbe používa i dnes ako preháňavý, močopudný a potopudný prostriedok.

Pyštek obyčajný

Veronika lekárska

Veronika lekárska
Veronica officinalis
Veronika lekárska je drobná, trváca bylinka s plazivou osou, porastenou vajcovitými, pílkovitými a jemnosrstnatými listami.
Kvietky vyrastajú z pazúch listov a vytvárajú strapec. Majú štvordielny kalich, štvorcípu, modrastú, niekedy i fialovú až bielu korunu a iba dve tyčinky.
Plod je tobolka.
Veronika lekárska kvitne až v lete.
Rastie u nás hojne v suchých lesoch, na výslnných stráňach a na lesných lúkach.
Zbiera sa kvitnúca vňať (Herba veronicae), ktorá sa v júli a v auguste nožom odrezáva celkom pri zemi a rýchlo a opatrne sa usuší, aby kvety neopadali a nestratili prirodzenú farbu.
Droga obsahuje triesloviny, horčinu, trocha silice, živicu, glykozid a i.
Droga má odhlieňovacie a potopudné účinky.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník (liečivé čaje, odvary).
V ľudovej liečbe sa používal čaj proti chronickým kožným chorobám.

Veronika lekárska

Stavikrv pieprový

Stavikrv pieprový
Polygonum hydropiper
Stavikrv pieprový je ďalší jednoročný druh stavikrva s priamymi, niekoľko dm vysokými, článkovanými, rozkonárenými osami. Listy sú úzko kopijovité, celistvookrajové, a ak sa dívame na ne oproti svetlu, javia sa priesvitne bodkované.
Listy stoja na osi vo zvláštnych blanovitých bôtkach, ktoré vznikli zrastením prílistkov.
Osi listy majú ostrú korenistú chuť.
Kvety sú zostavené do riedkych, prerušovaných klasov a majú zelenkavé, zriedka naružovelé, štvorpočetné okvetie, posiate početnými žliazkami. Tyčiniek je šesť, plody sú nažky.
Stavikrv pieprový sa nachádza hojne ako burina v blízkosti ľudských obydlí, vo vlhkých priekopách, v dedinských lesných kalužiach.
Zbiera sa celá nadzemná kvitnúca vňať (Herba polygoni hydropiperis), očistená od koreňov a hliny, a to v lete.
Droga obsahuje mnoho trieslovín, kyseliny, silicu a i.
Má zvieravé, proti krvácaniu pôsobiace a pokožku dráždiace účinky. Používa sa aj vo zverolekárstve.

Stavikrv pieprový

Slez nebadaný

Slez nebadaný
ľudove pagáčiky, koláčiky
Malva rotundifolia
Slez nebadaný je celkom drobná slezovitá, jednoročná a trváca bylina s poliehavou, rozkonárenou a chĺpkami porastenou osou. Listy sú dlhostopkaté, čepeľ je okrúhla, pilkovitá, plytko päť laločnatá až sedem laločnatá.
Kvety sa rozvíjajú od júna až do jesene a vyrastajú na dlhých stopkách. Majú naspodku trojdielny kalištek, pätcípy kalich, päť lupienkovú bielu alebo bledoružovú korunu a mnoho tyčiniek, zrastených nitkami v rúrku.
Plody sú terčovité, zložené z väčšieho počtu tvrdiek a známe pod menom pagáčiky alebo koláčiky. Deti na dedinách rady jedia tieto slizovité plody.
Slez nebadaný je všeobecne rozšírená burinová bylina. Rastie na priedomiach, na rumoviskách, pri plotoch, pri cestách a na dvoroch.
Zbiera sa list (Folium malvae neglectae). Obsahuje veľa liečivého slizu a trieslovín.
Odvar je obrúbené kloktadlo pri angínach a kašli a používa sa tiež ako obklad na rany.

Slez nebadaný

Zimozeleň menší

Zimozeleň menší
ľudove barvínek
Vinca minor
Zimozeleň menší je známy drobný, poloplazivý, vždyzelený krík s kožovitými, protistojnými, elipsovitými, celistvookrajovými listami, ktoré v zime neopadajú. Ozdobné a dosť veľké kvety azúrovomodrej farby vyr astajú na konci osí.
Majú pätdielny kalich, lievikovitú, päťdielnu korunu a pät tyčiniek. Plod je mechúrik.
Zimozeleň menší rastie divo v lesoch hornatejších polôh, častejšie sa však pestuje ako ozdoba v záhradkách, na skalkách a na cintorínoch. Je čiastočne chránený.
Kvitne v apríli a v máji.
Zbiera sa zimozeleňová vňať (Herba vincae, Herba vincae-pervincae), ktorá obsahuje triesloviny, horčinu, vincín, alkaloidy vinkamin, izovinkamín, pervincín a i. Má zvieravé účinky. Používa sa pri krvácaní a pri hnačke.
V niektorých krajinäch je droga oficinálna ako močopudný a proti krvácaniu pôsobiaci prostriedok.

Zimozeleň menší

Vachta trojlistá

Vachta trojlistá
ľudove horká ďatelina
Menyanthes trifoliata L.
Vachta trojlistá je trváca, bahenná bylina. Vyháňa z podzemku plaziaceho sa v bahne jednak dlhostopkaté, trojpočetné listy, jednak až 3 dm vysoké stvoly, zakončené strapcom úhľadných ružovkastých kvetov. Kvitne v máji a v júni.
Jednotlivé kvety sú päťpočetné a majú pätdielny kalich a lievikovitú, päťcípu korunu, porastenú vnútri bielymi chĺpkami. Tyčiniek je päť, plod je tobolka.
Vachta trojlistá je cirkumpolárna rastlina. Na Slovensku rastie v slatinných vodách a v mlákach medzi kopčekmi dosť hojne, v bažinách, na okrajoch trávnatých rybníkov a na rašelinových pôdach.
Zbiera sa list (Folium trifolii fibrini), ktorý sa v máji odrezáva s krátkymi stopkami. Podzemky vachty sú chránené, nesmú sa preto vytrhávať s koreňmi. List má veľmi horkú chuť. Obsahuje predovšetkým glykozidové horčiny menyantín a meliatín, až 7 % trieslovín, saponín a i.
Liečivy účinok má rovnaky ako zemežlč. Je to staré žalúdočné liečivo proti nechutenstvu a zlému tráveniu.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú rôzne galenické preparáty (tinktúry, extrakty, liečivé čaje). Droga sa používa aj na prípravu horkastých likérov.

Medvedica lekárska

Medvedica lekárska
Arctostaphylos officinalis
Medvedica lekárska je nízky, rozkonárený, vždyzelený krík s drobnými, kožovitými, obráteno vajcovitými, celistvo okrajovymi listami a previsnutými, riedkymi strapcami úhľadných kvietkov, rozvíjajúcich sa v júni a v júli.
Kvietky majú päťzubý kalich, krčiažkovitú bielu korunu, rozoklanú na päť ružových zúbkov, desať tyčiniek a vrchny semenník, ktorý po opelení dozrieva na guľatú, červenú kôstkovicu.
U nás rastie najmä v slovenských Karpatoch. Preto patrí k chráneným rastlinám a pre lekársku potrebu sa dováža. Dala by sa pestovať a bolo by to výhodné, avšak len v polokultúrach.
Zbierajú sa listy (Foliurn uvae-ursi), ktoré sa zdŕhajú z konárikov a sušia sa v tieni a v prievane.
Hlavná zložka obsahu drogy je glykozid arbutín a inetylarbutín, ďalej triesloviny, glukóza, kyseliny a i.
Droga je pre svoje dezinfekčné, diuretické a mierne zvieravé účinky dôležitým a význačným liečivom močových ciest v humánnej a veterinárnej praxi.
Vo farmácii sa používa na prápravu galeník, najmä liečivých čajov a rôznych špeciálnych preparátov.