Zeler voňavý

Zeler voňavý
Apium graveolens, L.
Miřík celer
celer, seler
(mrkvovité/okolíkaté)

Zeler bol u nás predovšetkým známy ako zelenina a ako liečivá rastlina sa začína využívať až v poslednej dobe.
V záhradkách sa pestuje pre svoje buľvy a listy. Je to výrazná korenina balkánskej, stredomorskej, americkej a anglickej kuchyne. Zelerová vňať aj semeno sú súčasťou koreninových zmesí na grilovanie.
Zeler obsahuje veľa vitamínov, bielkoviny, silice, puríny, glycidy, cholín, vitamíny B1, B2, PP, asi 7 mg vitamínu C v 100 g hmoty. Z minerálnych látok predovšetkým vápnik, sodík, draslík, horčík a fosfor.

Používa sa pri liečbe reumatizmu, pri poruchách trávenia a močového mechúra, posilňuje nervy, napomáha pri odvodňovaní, znižuje krvný tlak, čistí črevá a znižuje obsah cukru v krvi. Je výborným posilňovačom mužskej potencie.

Dnes sa dá zohnať viac odrôd zeleru:
* zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum)
* zeler voňavý listový (Apium graveolens var. secalinum)
* zeler voňavý pravý (Apium graveolens var. graveolens)
* zeler voňavý stopkový (Apium graveolens var. dulce)

Zimozeleň menší

Zimozeleň menší
ľudove barvínek
Vinca minor
Zimozeleň menší je známy drobný, poloplazivý, vždyzelený krík s kožovitými, protistojnými, elipsovitými, celistvookrajovými listami, ktoré v zime neopadajú. Ozdobné a dosť veľké kvety azúrovomodrej farby vyr astajú na konci osí.
Majú pätdielny kalich, lievikovitú, päťdielnu korunu a pät tyčiniek. Plod je mechúrik.
Zimozeleň menší rastie divo v lesoch hornatejších polôh, častejšie sa však pestuje ako ozdoba v záhradkách, na skalkách a na cintorínoch. Je čiastočne chránený.
Kvitne v apríli a v máji.
Zbiera sa zimozeleňová vňať (Herba vincae, Herba vincae-pervincae), ktorá obsahuje triesloviny, horčinu, vincín, alkaloidy vinkamin, izovinkamín, pervincín a i. Má zvieravé účinky. Používa sa pri krvácaní a pri hnačke.
V niektorých krajinäch je droga oficinálna ako močopudný a proti krvácaniu pôsobiaci prostriedok.

Zimozeleň menší

Žindava európska

Žindava európska
Sanicula europaea L.
Žindava európska je trváca, drobná, mrkvovitá bylina, vyháňajúca z čiernohnedého podzemku priamu, oblú os a dlhostopkaté listy s okrúhlymi a dlaňovito päťdielnymi, pílkovitými čepelami. Sama os je bezlistá.
Mrkvovité, drobné alebo červenkasté kvietky nie sú zoskupené do okolíkov, ale do guľatých hlávok, ktoré tvoria na konci osi vidlicovité vrcholíky. Plody sú guľaté, háčikovými štetinkami porastené nažky so zvyškami kalicha na vrcholku.
Týmito znakmi sa žindava nápadne líši od ostatných rodov tejto čeľade.
Žindava rastie v tienistých, najmä bukových lesoch na hornatejších plochách, kvitne v máji a v júni.
Zbierajú sa listy (Foliurn saniculae) alebo celá vňať (Herba saniculae). Niekde ľudia zbierajú aj koreň.
Droga obsahuje saponíny, hojne trieslovín, hcirčinu a éterický olej, preto má zvieravé účinky. Prv bola oficinálnym prostriedkom proti krvácaniu.
V ľudovej liečbe sa používala žindava európska na liečenie ťažko sa hojacich rán.

Žindava európska

Zlatobyľ obyčajná

Zlatobyľ obyčajná
ľudove zlatá metla
Solidago virgaurea L.
Zlatobyľ obyčajná je trváca, až 1 m vysoká bylina s priamou, ryhovanou osou, na ktorej sú kopijovité listy.
Osi sa končia bohatým, zloženým strapcom zlatožltých kvetných úborov, podopretých viacradovým zákrovom. Na bezplevnom lôžku sú samé žlté kvety, v strede obojpohlavné, rúrkovité, na obvode piestikové, jazykovité.
Plody sú nažky.
Čas kvitnutia zlatobyľa je v letných mesiacoch a trvá obyčajne až do jesene.
Rastie hojne v lesoch, na výslnných rúbaniskách a na lesných stráňach, najmä v horách.
Zbiera sa vňať (Herba virgaureae), ktorá sa odrezáva asi v polovici výšky osi a suší sa vo zväzočkoch. Má zvieravú chuť.
Obsahuje triesloviny, saponíny, trocha silice, alkaloidy, horčinu a kvercitrín.
Droga má močopudný, potopudný, odhlieňovací a zvieravý účinok.
Vo farmácii sa droga používa na pripravu galenických preparátov, najmä liečivých čajov.

zlatobyľ obyčajná

Zádušník brečtanovitý

Zádušník brečtanovitý
ľudove oponec
Glechoma hederacea L.
Zádušník brečtanovitý je trváca, poliehavá a zakoreňujúca, až pol metra dlhá bylina. Z plazivej osi vyrastajú vystúpavé konáre, ktoré majú dole obličkovité, vyššie na konárikoch okrúhlosrdcovité, hrubovrúbkované listy.
Kvety, zoskupené po niekoľkých, sedia v pazuchách listov. Majú pätzubý kalich, fialovú, zriedka belavú, pyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky.
Kvitne od jari do leta a rastie všade medzi plotmi, v kroví a na suchých medziach.
Zbiera sa vňať (Herba glechomae), a to v čase plného rozkvetu. Obsahuje triesloviny, silicu, horčinu, živicu a Rozdrvené listy majú príjemnú, aromatickú vôňu.
Droga má odhlieňujúci a posilňujúci účinok.
Zádušník je stará ľudová liečivá rastlina, ktorá sa používala v ľudovej liečbe ako čaj, pri rozličných ťažkostiach, najmä pri kataroch priedušiek a tráviacich ústrojov.
Zádušníková vňať sa používa aj ako korenie.
Kedysi bola zádušníková vňať oficinálna pod menom Herba hederae terrestris a v niektorých cudzích liekopisoch je oficinálna doteraz.

zádušník brečtanovitý

Zemežlč menšia

Zemežlč menšia
ľudove hlístnik, horska zelina
Centaurium umbellatum Gilib., Centaurium minus
M ä n c h., Erythraea centaurium P e r s.
Zemežlč menšia je jednoročná alebo dvojročná bylina, vysoká 2-3 dm, s priamou, až navrchu vidlicovito rozkonárenou osou. Osové listy sú drobné, protistojné, sediace, celistvookrajové, vajcovitokopijovité.
Kvety sú zoskupené do bohatých vrcholíkov a majú rúrkovitý kalich, rozoklaný na päť úzkych cípov, päťcípu, bledoružovú, lievikovitú korunu a päť tyčiniek. Plod je tobolka.
Zemežlč kvitne v letných mesiacoch. Rastie u nás miestami dost hojne na lesných cestách a rúbaniskách, na stráňach a na medziach. Dá sa dobre pestovať výsevom semien do debničiek, kde semená mierne polievame.
Po niekoľkých týždňoch sa objavia klíčiace rastlinky s prízemnou ružicou listov. Nasledujúcu jar vysadíme mladé semenáčiky na definitívne miesto do sponu 20 X 20 cm. Z ružíc vyrastú kvetonosné osi.
Niekedy sa semeno seje priamo na lúky, čo však nedáva vždy dobré výsledky.
Zbiera sa vňať (Herba centaurii). Sušíme ju vo zväzočkoch čo najrýchlejšie, aby nestratila prirodzenú farbu. Obsahuje horký glykozid erytaurín s aglykónom erytrocentaurínom, ďalej kyseliny, farbivo, živicu a i. Má veľmi horkú chut.
Užíva sa ako horký, žalúdočný liek pri kataroch, na povzbudenie chuti a pod.
Vo farmácii sa pripravujú početné galeniká.

zemežlč menšia

Železník lekársky

Čeľaď: Železníkovité — Verbenaceae
Železník lekársky
Verbena officinalis L.
Železník lekársky je trváca, priama, až pol metra vysoká, málo rozkonárená bylina, ktorej štvorhranná, trocha drapľavá os ma dvojaké pílkovité, drsné listy: spodné listy sú perovitodielne až trojdielne, klinovito k osi zúžené, horné listy sú jednoduché až sediace.
Kvety sú na koncoch konárov zoskupené v klasoch a majú päťdielny kalich, lievikovitú, päťcípu, takmer dvojpyskovitú bledofialovú, niekedy aj bielu korunu a štyri dvojmocné tyčinky.
Plody sú štyri tvrdky. Morfológiou pripomína železník čeľaď hluchavkovitých.
Železník rastie hojne pri múroch, pri cestách, na pustých miestach i v lesoch, najmä v teplejších polohách.
Kvitne celé leto.
Železník lekársky je jednou z najstarších liečivých rastlín, lebo ho veľmi dobre poznali už klasické národy, ba aj Egypťania.
Zbiera sa vňať (Herba verbenae, Herba columbariae). Odrezáva sa len horná časť kvitnúcej osi a listy.
Obsahuje triesloviny, horčinu, glykozid verbenalín.
Má zvieravé účinky a prítomné horčiny zlepšujú chuť do jedla a zvyšujú žalúdočnú sekréciu.
Zdá sa, že nejestvuje žiadna choroba, proti ktorej by sa v dávnej minulosti nebol železník lekársky používal. Dnes sa používa v ľudovej liečbe proti bolestiam hlavy a zubov a proti reumatickým ťažkostiam.

železník lekársky

žihľava dvojdomá

Čeľaď:Žihľavovité — Urticaceae
žihľava dvojdomá — Kopřiva dvoudomá
ľudove pŕhľava veľká
Urtica dioica L.
Žihľava dvojdomá je všeobecne známa bylina, vyháňajúca z trváceho podzemku vždy niekoľko priamych, často vyše 1 m vysokých osí.
Os má množstvo protistojných, srdcovito vajcovitých, končistých, hrubo pílkovitých listov. Os i listy sú ochlpené, pokryté dutými, krehkými, žihavými chlpkami, naplnenými jedovatou látkou bielkovinovej podstaty, ktorá sa všeobecne považovala za kyselinu mravčiu.
Pri dotyku sa chlpok zabodne do pokožky, zlomí sa, a tak sa pálčivý obsah dostáva do ranky.
Dvojdomé, zelenkavé, malé kvietky sú štvorpočetné a sú zoskupené do pretrhovaných jahňadovitých zložených strapcov. Žihlavy kvitnú celé leto. Plody sú nažky.
Rastú hojne pri plotoch, na odľahlých miestach, v kroviskách, na rumoviskách a v lesoch.
Zbierajú sa listy (Folium urticae), ktoré sa zdŕhajú z osí. Niekedy sa požaduje celá v ň a ť (Herba urticae). Zber vykonávame v rukaviciach. Rastliny sa musia rýchlo osušiť, aby si droga zachovala pôvodnú farbu.
Droga obsahuje kyselinu kremičitú, kyselinu mravčiu, triesloviny a najmä mnoho vitamínu C a provitamínu A, čiže karoténu a chlorofylu.
Žihľava je stará liečivá rastlina. Kedysi sa používala ako prostriedok proti reumatizmu (šľahaním — urtikáciou), proti krvácaniu a ako močopudný prostriedok. Farmaceutický priemysel vyrába z drogy rôzne galeniká a špeciálne prípravky.
Žihľava dvojdomá je aj technická rastlina, lebo slúži na získavanie zeleného farbiva — chlorofylu a karoténu. Mladé rastliny možno používať ako špenát.
Príbuzný, drobnejší druh žihľava malá (Urtica urens L.).

žihlava dvojdomá

Zemedym lekársky

Zemedym lekársky    Zemědým lékařský
ľudove zemedych, dymnica, rutička liečivá
Furnaria officinalis L.
Zemedym lekársky je útla jednoročná bylinka s rozkonárenou osou a mnoho ráz perovitostrihanými, sivými listami, ktorých segmenty sú dvojdielne až trojdielne. Bledonachové súmerné kvety sú zoskupené do riedkych strapcov a objavujú sa od jari do jesene.
Majú dvojlistý kalich a štvorlupienkovú korunu, ktorej lupienok vybieha v ostrohu. Tyčinky sú dvojzväzkové. Plod tvorí nažka.
Zemedym patrí medzi veľmi rozšírenú poľnú burinu, vytvára často v obilí, v okopaninách, v záhradách, v kroviskách a na rumoviskách celé porasty.
Zbiera sa kvitnúca v ň a t (Herba furnariae), ktorú usušírne bud‘ rozprestretú na lieskach v tieni a v prievane, alebo umelým teplom, pri najvyššej teplote maxirnálne 50 °C, prípadne zavesenú vo viazaničkách na povalách. Pri sušení sa však musí zachovat prirodzená farba rastliny.
Zemedym lekársky obsahuje alkaloid fumarín a rná nepríjemný zápach a ostrú, slanohorkú chut.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu liečivých čajov a odvarov s potopudným účinkom. V ľudovej liečbe bývala droga obľúbená proti kožným vyrážkam.
Vňat sa musí zbierat bez prímesí a bez plodov.

zemedym lekársky