Vanilka

Vanilka
Vanilla
Vanilka, vanilín
vstavačovité (Orchidaceae)

Vanilka je aromatické korenie pôvodom z Mexika používané hlavne pri príprave niektorých sladkých jedál, pochutín a nápojov. Jedná sa o fermentovanú kapsulu (nesprávne lusk) niektorých druhov orchideí rodu vanilovník (Vanilla).

Toto korenie poznali už pôvodní obyvatelia juhovýchodného Mexika, Toltékovia a Aztékovia, ktorí ju nazývali tlilxochitl (čierny lusk). Používali ju nielen ako prísadu pri príprave do nápojov z kakaových bôbov a placiek, ale aj ako liečivý prostriedok a tonikum, predovšetkým k povzbudeniu srdcovej činnosti a k celkovému vzpruženiu organizmu.

Vanilkovník je tropická orchidea pochádzajúca zo strednej Ameriky, momentálne sa pestuje aj na Madagaskare ktorý je 80% producentom. Táto oechidea dosahuje výšku až 15 metrov, k svojmu rastu potrebuje podporu, preto sa šplhá po tropických stromoch. Rastliny začínajú plodiť až v treťom roku, na jednom mieste sa pestujú až dvanásť rokov, ale vo voľnej prírode plodia až 40 rokov.

Druhy vanilky, ktoré sa používajú ako korenie

  • Vanilla planifolia – Vanilka plocholistá (vanilka pravá)
  • Vanilla pompon – vanilovník veľkokvetý
  • Vanilla tahitiensis – vanilovník Tahitský

Vanilín C8H8O3 je primárna chemická zložka extraktu vanilkových strukov. Prírodný extrakt je zmesou stoviek látok s prímesou vanilínu.

V súčasnosti sa vanilka používa v potravinárskom priemysle a v kuchyni ako prísada do sladkých jedál, predovšetkým múčnikov, pochutín ako je zmrzlina, čokoláda a výrobky z nej, pudingy a pod. Je tiež súčasťou radu nealkoholických aj alkoholických nápojov (CocaCola, PepsiCola).

Ďalšie uplatnenie nachádza extrakt z vanilky pri príprave voňaviek a parfumov.

V minulosti sa vanilka používala aj v oficiálnom lekárstve aj v Európe ako prostriedok proti horúčke a ako afrodiziakum. Dnes ju už s výnimkou niektorých prírodných liečiteľov medicína nepoužíva.

Veronika lekárska

Veronika lekárska
Veronica officinalis
Veronika lekárska je drobná, trváca bylinka s plazivou osou, porastenou vajcovitými, pílkovitými a jemnosrstnatými listami.
Kvietky vyrastajú z pazúch listov a vytvárajú strapec. Majú štvordielny kalich, štvorcípu, modrastú, niekedy i fialovú až bielu korunu a iba dve tyčinky.
Plod je tobolka.
Veronika lekárska kvitne až v lete.
Rastie u nás hojne v suchých lesoch, na výslnných stráňach a na lesných lúkach.
Zbiera sa kvitnúca vňať (Herba veronicae), ktorá sa v júli a v auguste nožom odrezáva celkom pri zemi a rýchlo a opatrne sa usuší, aby kvety neopadali a nestratili prirodzenú farbu.
Droga obsahuje triesloviny, horčinu, trocha silice, živicu, glykozid a i.
Droga má odhlieňovacie a potopudné účinky.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník (liečivé čaje, odvary).
V ľudovej liečbe sa používal čaj proti chronickým kožným chorobám.

Veronika lekárska

Vachta trojlistá

Vachta trojlistá
ľudove horká ďatelina
Menyanthes trifoliata L.
Vachta trojlistá je trváca, bahenná bylina. Vyháňa z podzemku plaziaceho sa v bahne jednak dlhostopkaté, trojpočetné listy, jednak až 3 dm vysoké stvoly, zakončené strapcom úhľadných ružovkastých kvetov. Kvitne v máji a v júni.
Jednotlivé kvety sú päťpočetné a majú pätdielny kalich a lievikovitú, päťcípu korunu, porastenú vnútri bielymi chĺpkami. Tyčiniek je päť, plod je tobolka.
Vachta trojlistá je cirkumpolárna rastlina. Na Slovensku rastie v slatinných vodách a v mlákach medzi kopčekmi dosť hojne, v bažinách, na okrajoch trávnatých rybníkov a na rašelinových pôdach.
Zbiera sa list (Folium trifolii fibrini), ktorý sa v máji odrezáva s krátkymi stopkami. Podzemky vachty sú chránené, nesmú sa preto vytrhávať s koreňmi. List má veľmi horkú chuť. Obsahuje predovšetkým glykozidové horčiny menyantín a meliatín, až 7 % trieslovín, saponín a i.
Liečivy účinok má rovnaky ako zemežlč. Je to staré žalúdočné liečivo proti nechutenstvu a zlému tráveniu.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú rôzne galenické preparáty (tinktúry, extrakty, liečivé čaje). Droga sa používa aj na prípravu horkastých likérov.

Vojnovka belasá

Vojnovka belasá
Polemonium coeruleum L.
Vojnovka belasá je statná, trváca bylina s priamou, brázdovitou a dutou osou, vyrastajúcou z hrubého, rozkonáreného koreňa. Na osi sú mnoho jarmové, nepárno perovito zložené listy, ktorých jednotlivé lístočky sú celistvookrajové a kopijovité.
Listy vojnovky pripomínajú listy valeriány lekárskej. Úhľadné, dosť veľké, modré kvety sú zoskupené do riedkych strapcov a majú päťzubý kalich, zvonkovitú, pätcípu korunu a päť tyčiniek s nápadne žltými a zďaleka viditeľnými peľnicami. Plod je trojpuzdrová tobolka.
Vojnovka rastie u nás vzácne a patrí medzi chránené rastliny. Vyskytuje sa na vlhkých miestach, na bažinách a na okrajoch lesov. Pôvodná je u nás na Slovensku od Oravy po Gemer. Pestuje sa hocikde v záhradkách. Kvitne v júni a v júli.
Vyhľadávanou drogou je koreň (Radix polernonii).
Pôvodne používali v ľudovej liečbe koreň vojnovky spolu s koreňmi valeriány ako upokojujúci prostriedok pri nespavosti, padúcnici a pod., pravdepodobne pre určitú vonkajšiu podobnosť s valeriánou, ktorá má tieto účinky.
Korene vojnovky obsahujú veľké množstvo saponínov. Tento vysoký obsah saponínov prvý objavil ruský farmakológ M. H. Varlakov.

Vlkovec obyčajný

Vlkovec obyčajný
ľudove vlčie jablko
Aristolochia clematitis
Vlkovec obyčajný patrí k teplomilným rastlinám, a preto sa vyskytuje len v teplejších krajoch nášho štátu, najmä na južnom Slovensku. Rastie s obľubou vo viniciach, pri pustých cestách a v kroviskách svetlých hájov. Vcelku je málo známy.
Z trváceho, plazivého podzemku vyháňa niekoľko dm vysokú os, ktorá je celkom holá a nesie listy s podlhovasto okrúhlymi, naspodku srdcovito vykrojenými čepeľami. Listy sú nápadné tým, že čepele sa ohýbajú vrcholmi k zemi.
Kvety sa objavujú v neskorej jari, sú bledožlté a prisadajú po niekoľkých v pazuchách listov. Okvetie je rúrkovité, rúrka okvetia je mierne prehnutá, naspodku zhrubnutá a v ústí jazýčkovito rozšírená. V rúrke je šest tyčiniek. Semenník po opelení dozrieva na tobolku.
Vlkovec obsahuje kyselinu aristolochiovú a alkaloid aristolochín.
Kedysi sa zbieral podzemok (Radix aristolochiae), ktorý má podobné účinky ako príbuzný kopytník a slúžil ako prostriedok proti reumatizmu a aj po pohryzení zmijou sa vkladal do rozrezanej rany.
Dnes sa zbiera iba vňať (Herba aristolochiae) a používa sa len vo zverolekárstve na hojenie rán, najmä u koní.

vlkovec obyčajný

Vŕby

Čeľaď: Vŕbovité    Salicaceae

Vŕby — Vrby

Salices

Vŕba biela (Salix alba L.), vŕba krehká (Salix fragilis L.), vŕba purpurová (Salix purpurea L.) a ďalšie druhy tohto veľkého rodu sú dvojdomé stromy, niekedy iba krovitého vzrastu, s listami spravidla krátkostopkatými a úzkokopijovitými.
Oboje kvety sú zoskupené v štíhlych jahňadách. Tyčinkové jahňady sú na peľnicových stromoch a sú nápadnejšie svojou príjemnou žltou farbou, ktorá pochádza od veľkého množstva peľníc. Samičie kvety sú na piestikových stromoch.
Piestikové jahňady sú štíhlejšie, menej nápadné, význačné množstvom šedozelených semenníkov.

Vŕby kvítnú v apríli a v máji. Plody sú tobolky.

Obľubujú vlhké miesta, hlavne brehy vôd a veľmi ľahko sa vegetatívne rozmnožujú: stačí narezať niekoľkodecimetrové odrezky z konárov a zapichnúť ich do vhodnej, vlhkej zeme. Rychlo sa zakoreňujú a vyrastajú.

Zbiera sa vŕbov á kôra (Cortex salicis), a to hneď na jar, kým majú vŕby veľa miazgy, z mladých, 2-3 ročných konárov.

Kôra sa získava známym spôsobom, že sa konáriky kruhovite narežú vo vzdialenosti asi 20-30 cm, kruhové zárezy sa pozdĺžnym rezom spoja a kôra sa vo svitkoch odlupuje a opatrne suší.

Droga obsahuje ako hlavnú zložku salicín, ktorého množstvo u jednotlivých druhov vŕb je rozdielne, ďalej väčšie množstvo trieslovín a iné.

Vŕbová kôra bývala známyrn liečivom pri rôznych horúčkových chorobách, ako chrípke, reumatizme, ba nahradzovala aj chinín. Má zvieravé a proti hnačke a neuralgickým bolestiam pôsobiace účinky.

Po objave priemyslovej, syntetickej výroby kyseliny salicylovej a veľkého množstva tzv. salicylových derivátov bola vŕbová kôra takmer vytlačená z terapeutickej praxe.

Vo farmácii sa droga používa na prípravu niektorých galeník.

vŕba

Višňa obyčajná

Višňa obyčajná — Višeň,  Cerasus vulgaris M i 11.
Višňa obyčajná je nízky strom alebo len ker s tenkými, previsnutými konármi a lesklou kôrou. Listy sú vajcovité, na okraji pílkovité, dosť tuhé a na líci lesklé.
Kvety, rozvíjajúce sa hneď na jar, sú zoskupené v riedkych okolíkoch a voňajú ako horké mandle, lebo obsahujú zvyšky kyseliny kyanovodíkovej a benzaldehydu.
Sú pravidelné, päťpočetné a majú na okraji čiašky päť kališných lístkov, päť bielych, slaboružových korunných lupienkov, mnoho tyčiniek a na dne čiašky semenník, ktorý dozrieva na plod, známu tmavočervenú kôstkovicu.
Višňa pochádza z Malej Azie a pestuje sa oddávna po celej severnej pologuli. Aj u nás sa často sadí v mnohých odrodách pre pikantné ovocie a na krovitých stráňach mnohokrát splaňuje.
Poskytuje ponajprv plody (Fructus cerasi capronianae), ktoré obsahujú mnoho kyseliny jablčnej a citrónovej a vitamín C.
Pripravujú sa z nich zdravé kompóty, alkoholické nápoje (višňovica, griotka) a višňový sirup (Sirupus cerasorum), ktorým sa vo farmácii zlepšuje chuť liekov.
V ľudovej liečbe sa často používali višňové stopky (Stipites seu Pedunculi cerasorum) ako obľúbený močopudný prostriedok, slúžiaci tiež ako čaj pri zápale priedušiek.
Stopky sa musia opatrne sušiť, aby nestratili zelenú farbu.
Z višňovej kôry často vyteká višňový glej alebo živica (Gummi cerasorum), obsahujúca mnoho arabinózy. V ľudovej liečbe sa používala živica proti kožným vyrážkam.
Višňové kôstky a ich jadrá obsahujú olej a stopy amygdalínu.

višňa obyčajná

Vratič

Vratič — Vratič obecný
Chrysanthemum vulgare Bernh., Tanacetum vulgare L.
Vratič je trváca bylina s drevnatým podzemkom, z ktorého vyrastá obyčajne niekoľko priamych, niekedy až 1 m vysokých, tuhých osí, na ktorých sú perovitodielne, mierne srstnaté listy. Ich jednotlivé výkrojky sú kopijovité a hrubopílkovité.
Osi sú zakončené hustými, chocholíkovými metlinami zlatožltých kvetných úborov, podopretých zákrovmi. Súbory vratiča sa skladajú zo samých rúrkovitých kvietkov. Plody sú nažky.
Vratič kvitne od júla do októbra.
Rastie hojne na medziach, pri brehoch vôd, na rúbaniskách, na okrajoch lesov a pri cestách. Má silný, až odporne nepríjemný zápach a horkú chut.
Zbiera sa vňat alebo kvet (Herba tanaceti, Flos tanaceti). Vňat sa odrezáva celá v čase kvitnutia, kvetné úbory sa získavajú odrezaním celého súkvetia a obidve drogy sa starostlivo usušia.
Droga obsahuje silicu (Oleum tanaceti) s jedovatým tujónom, horčinu tanacetín, triesloviny, organické kyseliny a
Vo farmácii sa z drogy získava silica.
Droga je účinným prostriedkom proti hlístam. Používa sa v odbornej aj v ľudovej liečbe. čerstvá droga alebo aj odvar sa používa proti blchám, všiam a iným parazitom ľudí a zvierat.
Vo väčších dávkach pósobí toxicky.

vratič

Valeriána lekárska

Valeriána lekárska — Kozlík lékařský, tiež baldrián
Valeriana officinalis L.
Valeriána lekárska vyháňa z hrubého podzemku mohutnú, priamu, až 1,5 m vysokú, brázdenú os, ktorá má nepárno perovitozložené listy s veľkým počtom jariem, ktorých lístočky sú kopijovité a zubaté. Osi sa na konci bohato rozkonárujú a končia sa ozdobnou viac-menej okolíkovitou, trojramennou vidlicou. Jednotlivé, voňavé, biele alebo červené _ kvietky majú nezreteľný kalich, päťcípu korunu a tri tyčinky. Plod je nažka. Valeriána kvitne od júna do augusta.
Rastie dost hojne pri potokoch, v pobrežných kroviskách, na vlhkých Iúkach a v riedkych lesoch. Pretože prirodzený zber nepostačuje, pestuje sa valeriána aj na poli. Zo semena si v parenisku vypestujeme priesady, ktoré zosilnené sadíme na pripravené miesto. Koreň sa vykopáva v jeseni v druhom vegetačnom roku, očistí sa, podľa potreby sa rozreže a usuší.
Zbiera sa podzemok s koreňmi (Radix valerianae). Obsahuje asi 1 % silice, ktorej zloženie je veľmi pestré: kamfén, pinén, kyselina mravčia, octová, maslová a najmä izovalerová, seskviterpén a azulén. Ďalej obsahuje droga alkaloidy valerín a chatinín. Kyselina izovalerová spôsobuje známu, prenikavú a špecifickú valeriánovú arómu, pre ktorú valeriánovú kultúru vášnivo vyhľadávajú mačky, pravdepodobne zo sexuálnych dôvodov.
Vo farmácii sa droga používa na pripravu rôznych galeník (liečivých čajov, extraktov, tinktúr a i.) a na získavanie silice (0/eum valerianae). Droga má upokojujúcĺ, protikŕčový a mierne vzpružujúci účinok.

valeriána lekárska

Vavrín obyčajný

Vavrín obyčajný    Vavrínovité
Laurus nobilis L.    Lauraceae
Opis: Je to vždyzelený strom alebo ker, vysoký 2 až 5 m. Listy sú kožovité, podlhovasto kopijovité, na okrajoch vInito poprehýbané. Na líci sú lesklo tmavozelené, na rube svetlejšie s výraznou žilnatinou. Bývajú dlhé priemerne 60-100 mm, široké 20-30 mm, príjemne korenisto voriajú a majú horkú chuť. Vavrín má belavé alebo žltkasté drobné kvietky. Plod je červenomodrá bobuľa, obsahujúca jedno olejnaté semeno.
Pôvod a rozšírenie: Rastie najmä v Malej Ázii a v stredomorskej oblasti, odkiaľ pravdepodobne pochádza. Pestovaním sa rozšíril aj do subtropických oblastí Ázie na východ.
Používaná časť rastliny: Ako aromatická droga sa používajú listy alebo plody. Zrelé bobule sa trhajú a lisuje sa z nich zelený olej zafarbený chlorofylom. Listy, najmenej dvojročné, sa zbierajú na jeseri ručne a rozprestreté v tenkých vrstvách sa zvoľna sušia v tieni.
Obsahové látky: Listy obsahujú až 3 % silíce zloženej z cineolu, eugenolu, pinénu, linalolu a geraniolu. Obsahujú aj triesloviny, horké látky a olej. Plody majú až 10 % silices cineolom, ale chýba v nich eugenol.
Použitie v kozmetike: Vavrínové drogy pri vonkajšom pôsobení dezinfikujú a prekrvujú pokožku. Preto sa používajú ako príjemne aromatická prísada do kúpeľov. Asi hrsť listov zaviazaných v plátennom obale sa ponorí do horúceho kúpeľa a nechá sa vylúhovať, kým kúpeľ vychladne. Po kúpeli pokožka zružovie, napne ša a póry sa rýchle stiahnu. Na liečenie svrbivých vyrážok alebo plesňových ochorení nôh sa do kúpeľa pridáva vývar z vavrínových listov alebo plodov (50 g drogy sa varí v 1 I vody asi 10 minút). Kúpele sa odporúčajú asi na štvrť hodiny, po vyliečení raz za tri dni ešte v období dvoch týždňov.
Iné použitie: Vavrínové listy sú v prvom rade jednou z najstarších a najpoužívanejších korenín. Vavrín sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Vavrínové vence boli oddávna symbolom víťazstva, moci a slávy.

vavrín obyčajný