Kocúrnik

Kocúrnik
(hluchavkovité)

Pod názvom kocúrnik alebo šanta sa treba rozlíšiť liečivku (Nepeta cataria L.) od okrasnej trvalky (Nepeta racemosa/mussinii). Rodové meno rastliny (nepeta) je zrejme odvodené od talianskeho mesta Nepete, v ktorého okolí sa kocúrnik kedysi hojne pestoval. Rastlina je pôvodom z Európy a niektorých častí Ázie.

Kocúrnik obyčajný
Šanta kočičí
Nepeta cataria L.

Jedná sa o 30 až 90cm vysokú trvalku rastúcu v trsoch. Stonka je priama štvorhranná vetvená s hustou krátkou plsťou. Listy sú srdiečkovitého tvaru, vrúbkované pílkovité. Malé kvety rozkvitajú od júla do septembra. Pôvodná rastlina ich má biele alebo slabo ružové, záhradné kultivary modré alebo fialové. V prírode rastie v horských oblastiach, blízko vodných tokov, pozdĺž ciest, na medziach a v krovinách.

Vôňa priťahuje mačky, ktoré Santi okusujú a parfumujú sa v nej. V nemeckých krajinách sa jej hovorí „mačací medovka“, spoločnú majú vôňu i vlastnosti. Zbiera sa kvitnúca vňať, čím skôr po rozkvitnutí ju natrháme a rýchlo usušíme, tým lepšiu drogu získame. Hlavnou zložkou sú silice. Kocúrnik vonia trochu po citróne, trochu po mäte a gáfry. Aj preto sa používa do vonných zmesí potpouri a v parfumérii.
Čaj z kocúrnika upokojuje, pôsobí proti stresu, pomôže pri problémoch so zaspávaním. Vzhľadom k príjemnej chuti a jemnému pôsobeniu sa odporúča ako detské sedatívum ako náhrada za valeriánu lekársku. Vďaka svojim dezinfekčným účinkom je skvelým prostriedkom pri liečbe bronchitídy, ale pomôže aj pri problémoch s trávením a proti nadúvaniu. Užívala sa aj ako kloktadlo pri angínach.
V šesťdesiatych rokoch hippies experimentovali s jej halucinogénnymi účinkami – listy fajčili v cigaretách.
Šanta sa používa aj v kuchyni, kde posekané časti kvitnúcich stoniek nájdu uplatnenie pri nakladaní mäsa a jej kvietkami môžeme ozdobiť a okoreniť šaláty.

Kocúrnik Mussiniho
Šanta hroznovitá
Nepeta racemosa – syn.: Nepeta mussinii

Najdlhšie kvitnúca okrasná trvalka do záhonov bez nárokov na pôdu z čeľade hluchavkovitých 15 až 40 cm vysoká. Kvitne od začiatku leta do konca septembra modrofialovými kvietkami a prenikavo vonia. Stonka je poliehavá až priama, oblo 4hranná, sivochlpatá.  Plodom je tvrdky.

Kôpor voňavý

Kôpor voňavý
Anethum graveolens
Kopr vonný
kopr

Kôpor je jednoročná bylina so šedozelenou stonkou z ktorej vyrastajú zložené až perovité listy, na vrchu je žložený svetložlzý okolíkový kvet. Celá rastlina aromaticky vonia.

Kôpor pochádza z východnej oblasti Stredozemia a zo západnej Ázie.

Používal sa proti kašľu, bolestiam hlavy a na výrobu mastí. V súčasnosti sa pestuje v záhradáchh a na poliach predovšetkým ako korenina i zelenina.

Kôprový čaj pôsobí tíšiaco pri zažívacích ťažkostiach nadúvaní, redukuje hromadenie plynov v ľudskom tele a uľahčujú ich odvádzanie. Malé množstvo kôprových plodov v čajovinových zmesiach podporuje chuť do jedla, upokojuje nervovú sústavu. Vďaka svojim močopudným vlastnostiam je doporučovaný na obličkové ochorenia. Kôpor podporuje tvorbu mlieka u dojčiacich matiek, podporuje tvorbu žalúdočných štiav, tíši kašel, pomáha pri nespavosti.
Semená kôpru obsahujú vitamín C, A, ďalej silice, vápnik, fosfor mnoho ďalších minerálnych latok. Kúpeľ s kôprovými semenami posilňuje nechty. Žuvanie kôprových semien spôsobuje sladší dych.

Kôpor sa využíva hlavne ako korenenie do jedál predovšetkým jako dochucovadlo k rybám varenému mäsu aj surovej zelenine, do mliečnych omáčok a polievok, nátierok a šalátov. Kôprová vňať je dôležitou súčasťou bylinkového octa, ale aj v náleve na nakladané uhorky, kapuste a cibuli. Pre zimnú zásobu konzervujeme nasekané listy v soli resp. octovom náleve alebo usušíme.
Príbuzné koreniny sú pamajorán a oregáno

Kapucínka väčšia

Kapucínka väčšia
Tropaeolum majus
Lichořeřišnice větší
žerucha, lichochožericha

Trváca, ojedinele jednoročná bylina s poliehavou alebo popínavou, niekedy až dva metre dlhou zakoreňujúcou sa stonkou a mnohouholníkovitými listami na dlhých úponkovitých stopkách. Listy majú zelenožlté žilky.
Kvitne od leta do jesene. Plodom je tobolka.

Pochádza z Južnej Ameriky, pestujú ju na celom svete ako okrasnú rastlinu. Najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovišti alebo v polotieni. Semená vysádzame jednotlivo asi v dvadsaťcentimetrovej vzdialenosti, rastú na všetkých druhoch dobre priepustných pôd.

Pri kapucínke platí, že čím je chudobnejšia pôda, tým bohatšie sú žiarivé kvety. V nádobách môžu kvety prevísať cez okraj alebo ich môžeme nechať popínať sa na oporu.

V minulosti bola rastlina veľmi obľúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu.

Kapucínka obsahuje isothyokyanát benzylnatý, silicu, draslík, olej a bielkoviny, veľa vitamínu C, posilňuje imunitný systém, najmä pri dlhotrvajúcom kašli, zápale močových ciest.

Droga pôsobí výrazne antibioticky, na stafylokoky, streptokoky, proteus vulgaris, escherichia coli, salmonely i dalšie druhy ., částečně působí příznivě i v oblasti dýchacích cest.

Z celej rastliny spolu so semenami pripravíme šťavu – 20až30 g na deň. Šťava má ostrú chuť, najlepšie je piť ju po jedle ovocnou šťavou. Môžeme si pripraviť aj čaj z dvoch čajových lyžičiek semien, ktoré krátko povaríme..

Poupata a nezralé plody naložené v octe sa používajú ako náhrada pravých kapar, mladé listy a kvety sa pridávajú ako korenie do salátov (má chuť žeruchy), lebo listy aj kvety kapucínky majú ostrú chuť.

Kôprovník štetinolistý

Kôprovník štetinolistý
Meum athamanticum
Kôprovník štetinolistý je trváca, drobná, horská bylina, vyháňajúca z vretenovitého, voňavého podzemku ryhované osi, na ktorých sú dvojito až trojito perovito strihané listy s nitkovými segmentmi, aké poznáme u kôpru. Odtiaľ má i pomenovanie.
Mrkvovité kvietky sa rozvíjajú v máji a v júni a majú biele alebo červenkasté korunné lupienky. Plody sú dvojnažky.
Kôprovník štetinolistý na Slovensku nerastie. V Čechách rastie pomerne vzácne na horských lúkach a medziach pohraničných hôr, najmä Rudohoria, Jizerských hôr a Krkonôš. Je vzácny, a preto chránený, nesmie sa vyrypovať.
Koreň (Radix rnei athamantici) obsahuje 0,6 percenta éterického oleja, ktorého vôňa pripomína ligurček, ďalej živicu, gumu, trocha mastného oleja a i.
Dobytok i zver radi vyhľadávajú kôprovník štetinolistý na horských pasienkoch. koreň sa v ľudovej liečbe používal pri rozličných kataroch, na posilnenie žalúdka. Podobné použitie má koreň aj v zverolekárstve.
Príbuzný druh kôprovník bezobalný (Meum mutellina.) rastie na podobných stanovištiach a je rovnako účinný.
Aromatický koreň sa často používa pri výrobe likérov. V horských oblastiach vznikla špeciálna likérová výroba, ktorá využíva voňavý a koreninový koreň týchto rastlín („Prad“, „Altvater“).

Kuklík potočný

Kuklík potočný
Geum rivale L.
Kuklík potočný je ozdobná byIina, osou i listami celkom podobná príbuznému kuklíku mestskému. Jeho kvety sú však úhľadnejšie, väčšie, previsnuté a nerozprestreté.
Sú zložené z piatich nachových kališných lístkov, z piatich žltých, červeno žilkovaných korunných lupienkov a z väčšieho počtu tyčiniek a piestikov. Naspodku kvetov je nepatrný kalištek. Plody sú nažky.
Kuklík potočný sa vyskytuje pri potokoch a na rašelinových lúkach.
Kvitne od mája do júla.
Zbiera sa voňavý podzemok (Radix Gei rivularis) ako u príbuzného kuklíka mestského. Aj jeho účinok je taký istý.
Podzemok treba veľmi opatrne sušiť, najprv v prievane, potom prudko umelým teplom, aby nestratil klinčekovú vôňu.
Výskyt kuklíka potočného je omnoho vzácnejší ako kuklíka mestského, a preto sa zbiera najmä podzemok kuklíka mestského, ktorý je obyčajnou burinou, a teda je ľahšie dostupný. Iba na podhorských, mokrých lúkach zbiera ľud podzemky kuklíka potočného.

Kuklík mestský

Kuklík mestský
Geum urbanum L.
Kuklík mestský je trváca bylina s mohutnou, priamou, vysokou, rozkonárenou osou, porastenou chĺpkami, na ktorej sa nachádzajú trojaké listy: spodné sú dlho stopkaté, lýrovito perovité, stredné sú krátko stopkaté, trojdielne s veľkými prílistkami a vrchné listy sú jednoduché.
Konáriky majú na konci jediný žltý kvet, zložený z piatich kališných lístkov, z piatich žltých korunných lupienkov, z početných tyčiniek a mnohých piestikov, dozrievajúcich na nažky.
Nažky sú zakončené háčikmi a zachytávajú sa na srsť zvierat i na šaty ľudí, čím sa táto burinová rastlina veľmi rozširuje. Kvet má naspodku nepatrný kalištek s piatimi lístkami.
Kuklík mestský kvitne od mája do júla. Rastie hromadne v zanedbaných záhradách, pri muroch, pri plotoch, na rumoviskách a v kroviskách.
Zbiera sa podzemok (Rhizoma caryophyllatae). Obsahuje voňavú, klinčekovú silicu alebo eugenol, pripomínajúcu vôňu pravého klinčeka, ďalej živicu, triesloviny a i. Má zvieravé, stahujúce účinky a pôsobí proti hnačke.
Vo farmácii sa podzemok používa na prípravu galeník (čaje, nálevy, odvary). Možno ho tiež použiť namiesto pravého kvetu klinčeka.
Niekedy sa požaduje aj celá vňať (Herba caryophyllatae).

Kocúrnik obyčajný

Kocúrnik obyčajný
Nepeta cataria L.
Kocúrnik obyčajný je až 1 m vysoká bylina s rozkonárenou osou a so srdcovitými, hrubo pílkovitými listami. Kvety vyrastajú vo zväzočkoch z pazúch vrcholových listov a tvoria akýsi klas. Majú srstnatý, dlhozubý kalich, bielu alebo červenkastú pyskovitú korunu a štyri tyčinky.
Plod tvoria tvrdky.
Kocúrnik kvitne od júna do augusta.
Rastie všade v priekopách, na rumoviskách, pri múroch i na pustých okrajoch lesov. Má prenikavú, príjemnú vôňu pripomínajúcu citrónovú vôňu medovky lekárskej (Melissa officinalis). Preto sa kocúrik často pestuje vo vidieckych záhradkách pod menom „melisa“.
Zbiera sa vňať (Herba nepetae), ktorá sa odrezáva v čase kvitnutia a suší. Obsahuje silicu, v ktorej sa nachádza karvakrol, nepetol, pulegol a tymol.
Droga pôsobí na nervový systém. V ľudovej liečbe sa droga používala proti katarom dýchacích a tráviacich ústrojov
Meno rastliny pochádza od toho, že jej prenikavá vôňa láka mačky z okolia asi tak ako valeriána lekárska. Preto ju na vidieku nazývajú tiež „mäta mačacia“.

Kopytník európsky

Kopytník európsky
Asarurn europaeurn
Kopytník patrí medzi prvé jarné byliny, ktoré kvitnú hneď na jar. Pozná sa ľahko podľa dvoch, zriedka troch dlhostopkatých listov, ktorých čepele sú obličkovité, tmavozelené, lesklé, kožovité a majú tvar konského kopyta.
V machu pod napadaným, hnijúcim listím sa rozkonáruje hrubý podzemok, z ktorého vyrastá medzi listami jediný, zvončekovitý, trojcípy nachový kvietok s 12 tyčinkami. Plod je šesťpuzdrová tobolka.
U nás sa kopytník vyskytuje najhojnejšie v tienistých lesoch a v lieskových kroviskách.
Zbiera sa podzemok (Radix asari). Obsahuje najmä triesloviny a éterický olej, ktorý ak sa získa z čerstvej drogy, obsahuje až 50 % asarónu čiže kopytníkového gáfru. Gáfor dáva droge charakteristický zápach, odpornú chuť a dráždi na kýchanie.
Droga je mierne jedovatá.
Kopytník bol jedným z najpoužívanejších liečiv. Kým sa k nám nezačal dovážať známy americký ipekakuánový koreň, slúžil podzemok kopytníka ako prostriedok na vracanie a preháňanie. Vo f armácii sa pripravovali rôzne galeniká (tinktúry, odvary, sirupy).
Dnes sa pomerne málo používa, nanajvýš vo zverolekárstve ako močopudný a preháňajúci prostriedok.

kopytník európsky

Konárnik slivkový

Konárnik slivkový
ľudove dubový mach
Evernia prunastri
Konárnik slivkový je ďalší druh krovitých lišajníkov, ktorý však nerastie na zemi, ale na kôrach lesných i ovocných stromov a krov, najmä na duboch a trnkách, na okrajoch lesov, niekedy i na plotoch a na skalách.
Stielka, prirastená v jednom mieste ku kôre, je mäkko vláknitá alebo stužkovite sploštená, kríčkovitá a mnohonásobne vidlicovite rozkonárená. Visí voľne v podobe našuchorených trsov, dlhých niekoľko cm. Konce konárikov sú ešte raz jemne rozkonárené.
Ak rastie na vodorovnom podklade, nadobúda tvar rozety alebo podušky.
Farba stielky je belavá, na vrchnej k svetlu obrátenej strane žltkavá, zelenkavá, sivozelená až sivá.
Rozmnožuje sa jednak výtrusmi, ktoré sa tvoria v miskovitých, červenohnedých plodniciach veľkosti šošovice, miestami prisadajúcich na stielku, jednak nepohlavne ako pľuzgierka islandská.
Zbiera sa celá rastlina (Lichen quercinus, Muscus arboreus), ktorú v lete a v jeseni opatrne odlupujeme zo stromov, aby sa do zberu neprimiešala stromová kôra. Zobrané rastliny usušíme v prievane a v tieni. Suší sa ľahko, lebo obsahuje málo vody.
Drogu uschováme v suchých vreckách alebo v riedko tkaných vreciach, vo veľkom množstve ju uschovávame, ako iné drogy, v sudoch s páleným vápnom na dne.
Konárnik slivkový býval kedysi liečivom proti pľúcnym chorobám, dnes sa však používa najmä vo voňavkárskom priemysle na výrobu voňaviek, lebo obsahuje aromatické látky a dobre viaže parfumy.
Suchý a zlisovaný sa vyváža do štátov, kde je vyvinutý voňavkársky priemysel, napr. do Francúzska.

konárnik slivkový

Kukurica siata

Kukurica siata
Zea mays
Kukurica siata je známa jednoročná obilnina, vyháňajúca zo zväzkovitého koreňa vyše 2 m vysoké steblá, porastené plochými listami a zakončené bohatými súkvetiami.
Kukurica je jedna z mála tráv, ktorá je jednodomá, t. j. má na tej istej rastline od seba oddelené samčie — peľnicové á samičie — piestikové kvety.
Samčie kvety sú zoskupené na koncoch osí do bohatých metlín, zložených z dvojkvetých kláskov, samičie sú v pazuchách listov a vytvárajú šúľok.
Po opelení vznikne z každého piestikového kvietka veľké, žlté alebo červenkasté zrno. Zrná ostávajú sedieť na zdužnatenom šúľku. Kukurica kvitne v letných mesiacoch.
Kukurica pochádza z Ameriky, kde sa pestovala ako obilnina ešte pred príchodom Európanov. Odtiaľ ju Španieli priviezli do Európy a tu sa rýchlo rozšírila, najmä v teplejších končinách, kde dozrieva.
U nás sa pestuje v teplejších častiach štátu, na južnom Slovénsku a na južnej Morave, kde aj zrno dobre dozrieva. V chladnejších polohách sa pestuje iba ako neobyčajne výdatná krmovina. Dnes sa pestovanie kukurice ako veľmi dôležitého akostného krmiva všade rozširuje a podporuje.
Vo farmácii sa používajú blizny samičích kvetov (Stigma maydis), ktoré vyčnievajú na vrcholíkoch šúľkov. Blizny obsahujú 1,8-2,5 % mastného oleja, trocha éterického oleja, gumu, živicu, triesloviny, horčiny, saponín, cukry, minerálie, karotén a i.
Droga je ľudovým močopudným prostriedkom.
Olej z kukuričných klíčkov je tiež dôležitou f armaceutickou surovinou, lebo sa z neho molekulárnou destiláciou získava vitamín E.
Kukuričný výluh („Corn steep“) sa používa vo farmaceutickom priemysle pri výrobe známeho antibiotika penicilínu.
Povestný a obávaný cudzopasník kukurice je kukuricová sneť (Ustilago Zeae U n g.), ktorá znetvoruje peľnicové i piestikové klasy tak, že ich premení na guľovité napuchliny, plné čierneho výtrusného prachu.
Táto huba obsahuje alkaloidy, ktoré majú podobné účinky ako alkaloidy kyjaničky purpurovej.

kukurica siata