Fenikel obyčajný Mrkvovité
Foeniculum vulgare Mill. Apiaceae
Opis: Je to dvojročná, za určitých podmienok i 3-4 ročná bylina. Stonka dorastá do výšky 1,5-2 m. Listy sú 4 x delené, s čiarkovitými segmentmi a s dlhými blanitými pošvami. Súkvetie je veľké, bohaté, žlté kvety sú zostavené do plochých okolíkov. Kvitne v júli a v auguste. Plody sú podlhovasté rebrovité dvojnažky, asi 8 mm dlhé a 3 mm široké. Sú zelené, zelenožlté alebo hnedasté, silne voňajú a príjemne korenisto a sladkasto chutia.
Rozšírenie: Fenikel rastie divo v južnej Európe. Jeho pestovanie je rozšírené najmä vo Francúzsku, Taliansku, Indii a v Japonsku. Vyžaduje si teplejšie oblasti s dlhým suchým a teplým letom.
Používaná časť rastliny: Je to prastará kultúrna plodina pestovaná pre plody. Poznáme niekoľko kultivarov, napr. cenný kultivar ,Dulce`, t. j. fenikel sladký (hovorí sa mu i bolonský). Okrem nažiek poskytuje miestami obrúbenú lahôdkovú zeleninu — bielené listové stopky.
Obsahové látky: Účinnou zložkou drogy je predovšetkým silica (2,5 — 6 %), ktorá obsahuje anetol, fenchón a ďalšie sprievodné látky. V silici sladkoplodých kultivarov sa horký fenchón nevyskytuje. V nažkách sú ďalej tukové zložky (12-18 %) a proteíny (14-22 °70).
Použitie v kozmetike: Feniklový nálev (10 g drogy na 100 ccm horúcej vody, 20 minút vylúhovať) sa používa ako pleťová voda na mastnú pleť. Citlivá pleť ju však neznáša, mohla by vzniknúť alergia. Feniklový nálev sa ďalej odporúča ako prísada na umývanie mastných vlasov (zvyšuje sa ich lesk a vôria) a do posilriujúcich kúpeľov prekrvujúcich pokožku. Silica alebo len anetol sa pridáva do aromatických kompozícií pre zubné pasty, ústne vody, mydlá a vody po holení.
Iné pouzitie: Feniklová silica sa používa do liekov proti zápalom horných ciest dýchacích, na upokojenie tráviaceho ústrojenstva a proti nadúvaniu.
Mesačné archívy: júl 2011
Ibištek pižmový
Ibištek pižmový Slezovité
Hibiscus abelmoschus L. Malvaceae
Opis: Jednoročná až 2 m vysoká rastlina so striedavými stopkatými štítkovite srdcovitými a na okraji pílkovitými listami. Kvety majú žltú päťlístkovú korunu, na dne kalíška sú purpurové. Semenník dozrieva v huňatú ihlancovitú tobolku so sivožltými obličkovitými semenami veľkosti hrachu.
Pôvod a rozšírenie: Pochádza z východnej Indie, najviac sa pestuje v južnej Ázii a v Južnej Amerike.
Používaná časť rastliny: Pestuje sa pre voriavé semená, ktoré sa nazývajú ambrové alebo pižmové zrná. Semená sa zberajú, sušia a drvia sa na prášok. Obsahové látky: Rozdrvené semená poskytujú pri destilácii vodnou parou 0,2-0,6 % silice. Silica je svetložltá, pevná a vôriou pripomína pravé pižmo. Skladá sa z farnesolu, ambrettolidu, esterov kyseliny octovej, ambrettolovej a palmitinovej.
Použitie v kozmetike: Silica sa pridáva do vonných kompozícií určených na parfumovanie pleťových krémov, želé, rúžov, líčidiel, pleťových vôd, vôd po holení, púdrov atd‘. Je súčasťou luxusných pánskych a orientálnych parfumov.
Iné použitie: Nezrelé plody východoindického ibišteka sú chutnou zeleninou podobne ako plody príbuzného druhu Hibiscus esculentus L. Stonkové vlákna možno spriadať ako konope, podobne ako pri blízko príbuznom druhu Hibiscus cannabinus L. červeno kvitnúci Hibiscus sabdariffa L., pôvodný v Sudáne a pestovaný v trópoch, poskytuje zdužinatené červené kalichy, tzv. ibištekové kvety. Tieto obsahujú rad organických kyselín. V Oriente sa z týchto kvetov pripravuje vynikajúci osviežujúci nápoj (karkade). Pretože má aj mierne preháriavé účinky, je vhodný na odtučriovanie. Hibiscus syriacus sa v subtrópoch a ojedinele aj u nás pestuje ako okrasná rastlina.