Trnka obyčajná
Prunus spinosa L.
Trnka obyčajná je asi 2 m vysoký, veľmi rozkonárený ker s hrubými tŕňmi a vajcovitými, pílkovitými listami. Snehobiele, päťpočetné kvety vyrastajú ešte pred olistením a pokryvajú jednotlivo celé konáre.
Kvet má na okraji čiašky päť dozadu ohnutých kališnych lístkov, päť bielych, vajcovitých korunných lupienkov a početné tyčinky. Na dne čiašky sedí semenník, ktory dozrieva na čiernu, modro oinovatenú, trpkú kôstkovicu. Čiaška uschne.
Trnka rastie všade, na pokraji lesov, na stráňach, na medziach, pri cestách, pri plotoch, v skupinách krovísk a pod. Často je nevítaná, lebo sa derie príliš divo do porastov a do polí, avšak prispieva na zakrytie a oživenie nevzhľadných vymoľov a pustých svahov a je útočišťom a hniezdiskom drobného vtáctva, ktorému v zime poskytuje potravu.
Zbierajú sa kvety (Flos pruni spinosae, Flos acaciae nostratis). Kvety voňajú ako horké mandle a skutočne obsahujú trocha kyseliny kyanovodíkovej a benzaldehydu. Plody okrem dužiny obsahujú glykozid amygdalín.
Kvety zbierame pohodlne tak, že ich necháme na kre dozrieť a potom ich poklepom striasame priamo na podložené plátna alebo papiere. Kvety z mladých konárov sa zdŕhajú ručne. Zber rnusí byť čistý a opatrne sušený, aby droga nestratila peknú bledožltú farbu.
Kvety sú mierne močopudné a preháňavé a majú odhlieňovací účinok.
Vo farmácii sa používa na prípravu liečivých čajov. V ľudovej liečbe sa čaj pil proti kožným vyrážkam a na uvoľnenie kašľa.
Plody trnky (Fructus acaciae nostratis) sa používajú v potravinárstve na výrobu zdravých kompótov a na prípravu domáceho likéru ohnivočervenej farby. Surové trnky možno jesť, až keď trochu zmrznú, zmäknú a zosladnú. Niekedy sa vykupujú sušené.
Archív kategorií: T
Topoľ čierny
Topoľ čierny — Topol černý
Populus nigra L.
Topoľ čierny je rýchlo rastúci strom, dosahujúci veľkú výšku a vytvárajúci, na rozdiel od iných druhov topoľov, košatú korunu. Jedna odroda má štíhlu, valcovito ihlancovitú korunu (topoľ vlašský, P. pyramidalis Rozie r).
Má dlhostopkaté listy kosoštvorcového až vajcovitého tvaru, dlhokončisté, pílkovité. Stopky sú z bokov stlačené, takže aj slabý vietor môže pohybovať listami.
Topole sú dvojdomé stromy. Kvety tvoria veľké, previsnuté jahňady. Peľnicové jahňady sú až 1 dm dlhé, chlpaté, s veľkym množstvom kvietkov a tyčiniek, piestikové jahňady sú kratšie a majú váčší počet semenníkov.
Plody sú tobolky. Topole kvitnú v apríli.
Topole čierne rastú vo vlhkých hájoch, v poriečiach veľkych tokov a často sa sadia v sadoch.
Zbierajú sa topoľové listové púčiky (Gemma populi), a to na jar zo zoťatých stromov, kym sú ešte nerozvinuté a zabalené do lesklych, živičnatých šupín.
Treba ich prudko a dobre usušiť a uschovať v uzavretých nádobách, aby nestratili svoju jemnú, balzamovú vôňu a horkastú chuť.
Droga obsahuje voňavý éterický olej, živicu, vosk, triesloviny, gumu, farbivo, manit a glykozidy salicín a populín.
Topoľové púčiky sa môžu zbierať i z topoľa balzamového (Populus balsamifera L.), pestovaného v parkoch, a z topoľa kanadského (Populus canadensis Mônch.).
Farmaceutický priemysel používa drogu na výrobu topoľovej masti (Unguentum populi), ktorá sa používa na rany, spáleniny a na rôzne kožné vyrážky.
Túžobník brestový
Túžobník brestový Tužebník jilmový
ľudove medunišník
Filipendula ulmaria M a x.
Túžobník brestový patrí k našim najstatnejším liečivým bylinám, lebo vyháňa z trvalého drevnatého podzemku pevnú, priamu, až 2 m vysokú os, zakončenú mohutným krúžeľom žltobielych, vonných kvetov.
Veľké listy sú pretrhované, nepárnoperovité, ich jednotlivé lístky sú podlhovasto vajcovité a ostro pílkovité. Koncový lístok je najväčší a trojlaločnatý. Listy sú na rube plstnaté a na báze stopky podopreté prílistkami.
Drobučké kvietky majú na okraji čiašky pät kališných lístkov, pät žltobielych korunných lupienkov, 20 tyčiniek a niekoľko piestikov, z ktorých dozrievajú mechúriky.
Túžobník brestový rastie veľmi často v hornatejších krajoch, v pobrežných kroviskách potokov, barín a na mokrých lúkach, kde všade v letných mesiacoch jeho bohaté, žltobiele súkvetie naplňa celé okolie príjemnou medovou vôňou.
Je to vôria metylesteru kyseliny salicylovej.
Zbierajú sa celé súkvetia (Flos fílipendulae ulmariae, Flos spiraeae utmariae), ktoré sa rýchlo v tieni a v prievane alebo miernym umelým teplom usušia a uchovajú na suchom mieste.
Droga obsahuje silicu, kyselinu salicylovú, glykozid g aulterín, vanilín, triesloviny a i. Má močopudné a potopudné účinky. V ľudovej liečbe sa používa aj proti reumatickým chorobám, proti horúčke a proti vodnatieľke.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník, najmä tinktúr, odvarov a liečivých čajov.
Tekvica obyčajná
Tekvica obyčajná Tykev obecná
ľudovo dýně, turek
Cucurbita pepo L.
Tekvica obyčajná je jednoročná bylina s ovíjavou, hrubochlpkatou osou a s veľkými, drsnými, dlaňovitopäťlaločnatými listami. Pri listoch vyrastajú rozkonárené úponky, ktorými sa môže tekvica zachytávať o prekážky, ak jej prídu do cesty.
Veľké, žlté kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a sú jednodomé. Samčie kvety majú päťzubý kalich, lievikovitú, päťcípu korunu a päť tyčiniek, ktorých prašníky sú zrastené do kužeľa. Tieto kvety sú väčšie ako samičie, piestikové, ktoré majú spodný semenník s krátkou čnelkou.
Plod je známa, obrovská guľovitá alebo elipsovitá bobuľa.
Tekvica kvitne v letných mesiacoch. Pochádza z Ameriky a pestuje sa u nás v početných odrodách v záhradách i na poli jednak pre olejnaté semená, jednak ako zelenina, a tiež ako obľúbená potrava pre ošípané. Niekde sa aj zavára ako kompot.
Na farmaceutické účely sa zbiera tekvicové semeno (Semen cucurbitae), ktoré sa získava z plodov.
Semeno má olejovitú, sladkastú chuť a obsahuje jemný olej, ktorý sa získava lisovaním. Ďalej semeno obsahuje fytosterín kukurbitol, živicu, kyselinu salicylovú a
Pôsobí ako spoľahlivý prostriedok proti hlístam.