Alchemilka žltozelená

Alchemilka žltozelená – Alchemilla xanthochlora Rothm
česky: Kontryhel žlutozelený
anglicky: Alchemilla
nemecky: Frauenmantel
francúzsky: L’Alchémille, Pied-de-lion

Ľudové názvy: alchemilka lúčna, kontriheľ, rosnička, suknička, hviezdoš, kondolík, ťapkaňa, husia nôžka, divý muškát, ženský plášť.

Alchemilka obsahuje triesloviny (až 8% – dôležitá je prítomnosť katechinových trieslovín, tanín), horčiny, silicu, flavonoidy (kempferolové a kvercetinové glykozidy), flavóny, izoflavóny, fytosteroly (sitosterol, spinasterol), kyselinu salicylovú, organické kyseliny a hydrolyzovateľné gallotaniny a ellagotaniny.

Tejto rastlinke prikladali veľký význam už stredoveký alchimisti a hľadači „kameňa mudrcov“ a zlata, ktorí zberali kvapky rosy z jej listov tzv. nebeskú rosu.

Alchemilka žltozelená – Alchemilla xanthochlora

Táto liečivá rastlinka mala široké uplatnenie v ľudovom liečitelstve. Používala sa vnútorne aj zvonka na mnoho chorôb.

Vnútorne: pri kataroch dýchacieho systému a pľúcnej tuberkulóze, pri hnačkách a črevných kataroch, zlom trávení a nadúvaní, na žalúdočné vredy, cukrovku, pri vodnatelnosti, na choroby pečene a obličiek, na zápal močového mechúra, pri krvácaní a na posilnenie maternice a silnej menštruácii.
Zvonku na umývanie zle hojacich sa rán, na ekzémy a vredy, na kloktanie pri zápale ústnej dutiny a výplach pri krvácaní z nosa a výtokoch.

Alchemilka mladý rastúci lístok

Dodnes sa zápar používa pri hnačkách a na mnohé ženské problémy. Pri silnej menštruácii v druhej polovici cyklu, na posilnenie maternice pri tažkostiach otehotnieť, na potlačenie príznakov klimaktéria, po pôrode na stiahnutie maternice a tvorbu kvalitného mlieka ai. Taktiež je súčasťou čajových zmesí pri redukčných diétach. Po extrakcii zubov sa pri alergii na kamilky odporúča vyplachovať ústa záparom z alchemilky. Alchemilky pôsobí zvieravo tj sťahujúco a pôsobí veľmi rýchlo.

Alchemilka s kvapkami vody na listoch

Áron škvrnitý

Áron škvrnitý
Arum maculatum
Aron škvrnitý je trváca bylina s hľuzovitým podzemkom, z ktorého vyrastá niekoľko dlhostopkatých, strelovito vajcovitých, celistvo okrajových, tmavo škyrnitých listov a medzi nimi kvetonosný stvol.
Stvol sa končí žltozeleným, kornútkovito zvinutým, škvrnitým tulcom, v ktorom je ukrytý valcovitý kvetný šúľok. Na šúľku sú naspodku nakopené piestikové kvietky a vyššie peľnicové kvietky. Aron je teda jednodomá rastlina.
Plody sú červené bobule. čas kvitnutia je v apríli a v máji.
Aron rastie vo vIhkých listnatých hájoch a na vlhkých lúkach všetkých predhorí našich hôr.
Kedysi sa zbieral na jar hľuzovitý podzemok (Radix ari, Radix arumis). Podzemok sa očistí, olúpe, rozreže a suší sa na povrázkoch. V čerstvom stave je podzemok jedovatý, obsahuje saponínový glykozid aronin, 70 % škrobu basorínu, gumu a iné.
Varením podzemku sa jedovatosť celkom stráca a droga slúži na výrobu jemného škrobu.
V ľudovej liečbe sa prášková droga užíva pri žalúdočných ťažkostiach a ako odhlieňovaci prostriedok. Alkoholové tinktúry sa používajú proti zastaralým katarom dýchacích ústrojov.

áron škvrnitý

Arnika horská

Čeľaď: Astrovité    Asteraceae
Arnika horská
Arnica montana L.
Arnika horská je trváca, 30-40 cm vysoká bylina s prízemnou ružicou podlhovasto vajcovitých, celistvo okrajových, tučných listov. Z ružice vyrastá priama, žľaznato chlpatá os s niekoľkými pármi protistojných, kopijovitých listov.
Os je zakončená jedným úhľadným, veľkým, oranžovožltým, voňavým kvetným úborom, nazývaným u astrovitých často jednoducho „kvet“, hoci to je súkvetie. Úbor je naspodku podopretý dvojradovým zákrovom, zloženým z listeňov, a v strednom, bezplevnom lôžku je asi sto obojpohlavných, rúrkovitých kvetov, kým na obvode je asi 20 piestikových, jazykovitých kvietkov.
Plody sú páperisté nažky.
Arnika kvitne od júna do augusta. Rastie na horských, lesných lúkach a v podhorských lesoch. Na Slovensku chýba. Je čiastočne chránenou rastlinou, t. j. nesmie sa vyrypovať s koreňmi bez povolenia. Možno ju pestovať v polokultúrach.
Zbiera sa kvet (úbor, Flos arnicae), koreň (Radix arnicae) a zriedka aj 1ist (Folium arnicae). Kvet sa zbiera v čase plného rozkvetu, obyčajne v júli, a to bez zákrovu a bez lôžka, iba jazykovité a rúrkovité kvietky, koreň v jeseni a list pred rozkvitnutím.
Všetky časti sa rýchlo a opatrne sušia, pričom dbáme, aby najmä kvety nestratili svoju pôvodnú, oranžovožltú farbu. Droga obsahuje silicu, horký arnicín, triesloviny, žlté farbivo a i. Má protizápalový účinok a podporuje hojenie rán.
Kedysi sa arnika považovala za účinný liek proti najrôznejším chorobám dýchacích a tráviacich ústrojov. Vo väčších dávkach však spôsobuje otravu.

arnika horská

Archangelika lekárska

Archangelika lekárska
Archangelica officinalis Hoffm.
Archangelika lekárska je naša najmohutnejšia mrkvovitá bylina, lebo dosahuje výšku 2 m. Vyrastá z pevného rozkonáreného voňavého koreňa a má hrubú, dutú, slabo brázdovitú os.
Na osi sú veľké listy, dole dvojnásobne až trojnásobne perovité, hore však jednoduchoperovité, ktoré sedia na napuchnutých blanovitých pošvách.
Kvety sú mrkvovitého typu (pozri rascu), majú mohutné, bohaté, zelenobiele, guľovité okolíky, obaly chýbajú, a obalčeky sú dozadu ohnuté.
Archangelika kvitne v letných mesiacoch.
U nás rastie archangelika pomerne vzácne v horských, lesných polohách Tatier, Krkonôš, Krušných hôr a Šumavy. Niekde sa tiež pestuje, a to alebo výsevom čerstvých plodov už v jeseni, lebo plody si vyžadujú premrznutie, alebo vegetatívnym spôsobom pomocou koreňových výhonkov.
Zber divo rastúcich neprichádza do úvahy.
Zbiera sa koreň (Radix archangelicae) a . tiež plod (Fructus archangelicae). Archangelika je rastlina dvojročná, a preto sa koreň musí zbierat v jeseni druhého roka. V treťom vegetačnom roku rastlina ešte kvitne a má plody, avšak koreň sa už v jeseni rozpadáva.
Plody sa zbierajú v auguste a v septembri tak, že sa celé plodstvo tesne pred dozretím odreže a získané semeno sa usuší.
Korene obsahujú až 1 % silice, horčiny, angelicín, živicu a i. Plody obsahujú až 2 % silice, horčinu a i. Hlavnou zložkou silice sú terpény: felandrén, pinén, cymol.
Droga má význačné močopudné a potopudné účinky, podporuje trávenie a chuť do jedla, posilňuje nervy a pôsobí proti nadúvaniu.
Vo farmácii sa používa na prípravu početných galeník, ako sú aromatické vody, liečivé čaje, aromatické liehy atď., ako aj na získavanie silice (Oleum archangelicae). Archangelika sa používa pri výrobe likérov (benediktínka, chartreuska, choleralikér) a v cukrárstve (zaváranie koreňa do cukru).

archangelika lekárska

Agát biely

Agát biely — Akát

Robinia pseudo-acacia L.

Agát biely je vysoký strom, niekedy však len ker, s veľkými nepárno perovito zloženými listami, zloženými zo 6-8 jariem vajcovitých lístkov. Listy sú podopreté dvoma hrubými tŕňmi, ktoré vzniklí z prílistkov.

Biele, voňavé kvety sú zoskupené do previsnutých, bohatých strapcov. Majú červenkastý, dvojpyskový kalich a typickú motýľokvetú korunu (pozri komonicu). Tyčiniek je 10 a sú dvojzväzkové. Plod je mnohosemenný struk.

Agát biely sa s obľubou vysádza do stromoradí a do sadov, pretože vytvára úhľadné strapce kvetov až v júni, keď už ostatné stromy dávno odkvitli.

Miestami splaňuje, obyčajne ako ker.

Zbierajú sa strapce kvetov (Flos robiniae pseudo-acaciae, Flos pseudo-acaciae), a to bez prímesí, a starostlivo sa usušia.

Droga obsahuje voňavú silicu, ďalej glykozid robinín a agátová kôra obsahuje proteid robín, ktorý pôsobí toxicky u dobytka a koní.

Kvety sa považujú v ľudovej liečbe za prostriedok uvoľňujúci kŕče.

Agát biely

agát biely

Alchemilka obyčajná

Alchemilka obyčajná — Kontryhel obecný
Alchemilla vulgaris L.
Alchemilka obyčajná je trváca bylina, vyháňajúca z podzemku jednak dlhostopkaté, chĺpkami porastené listy, jednak poliehavé, chĺpkami porastené osi.
Listy majú okrúhle čepele rozoklané na 7-9 polokruhovitých pílkovitých lalokov, mladé listy majú čepele riasnato zložené. Na osi sú sediace listy, podopreté hlboko pílkovitými prilistkami.
Kvietky sú drobučké, zelenavožlté, zložené na konci konárikov do vidlicových vrcholíkov. Každý kvietok má na okraji čiašky štyri kališné lístky, štyri (niekde iba jednu) tyčinky a v čiaške jeden semenník, dozrievajúci na nažku.
Pod kališnými lístkami sedia štyri nepatrné lístočky kališteka.
Alchemilka kvitne od mája až do septembra a rastie najmä na suchších lúkach a všade na priedomiach a medziach.
Zbiera sa alchemilková vňať (Herba alchemillae). Droga obsahuje triesloviny, horčiny, glykozidy a i. Má horkastú chuť a zvieravý sťahujúci účinok. Pôsobí tiež proti krvácaniu a hojí hnisavé rany.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu niektorých galeník (čajov).
Alchemilka bývala kedysi slávnou liečivou rastlinou, používanou proti úplavici, hnačkám, proti katarom žalúdka a čriev a proti krvácaniu.
Jej riasnato zložené, miskovité listy sú nápadné tým, že sa na každom z nich ľahko zachytí kvapka dažďovej vody alebo rosy, ktorá sa dlho ligoce.
Túto vodu používali alchymisti ako „nebeskú rosu“ pri hľadaní „kameria mudrcov“ — odtiaľ pochádza aj jej vedecký latinský názov Alchemilla.

alchemilka obyčajná

Artičoka kardová

Artičoka kardová    Astrovité
Canara cardunculus L. ssp. scolymus L. Hegi    Asteraceae
Opis: Artičoka je mohutná trváca bylina, tvoriaca v zemi mohutné korene. Dorastá do výšky asi 1,5 m. Listy má perovito strihané, na dolnej strane sivasté. Rozkonárené stonky nesú na koncoch mohutné kvetné úbory s veľmi dekoratívnymi modrofialovými kvetmi, rozkvitajúcimi až v auguste.
Pôvod a rozšírenie: Pravlasťou artičoky je pravdepodobne severná Afrika. Do južnej Európy, kde sa dnes pestuje, predovšetkým do Francúzska a do Španielska, sa dostala pravdepodobne prostredníctvom Arabov už v 8. storočí.
Obsahové látky: Podobne ako príbuzné kardy (Cynara cardunculus L.) obsahuje príjemne horkastý cynarín, t. j. derivát organickej kyseliny kávovej a ďalšie biologicky aktívne látky.
Použitie v kozmetike: V liečebnej kozmetike sa v poslednom období používajú mnohé druhy zeleniny a ich prírodné koncentráty. Využívajú sa predovšetkým tzv. bioaktivátory, vitamínové komplexy, stopové množstvá minerálnych látok, organických kyselín, farbív a i. Extrakt z artičokov, ale i z kardy, sa pridáva do zeleninových čistiacich a tonizujúcich pleťových vôd, do regeneračných krémov a pleťových masiek (podobne ako mrkva, rajčiak a 1.).
Iné poufitie: Artičoka je obľúbená zelenina v kraj inách okolo Stredozemného mora. Na konzum sa používajú bodliakovité hlavice zložené z dužinatých zákrovných listeňov a kvetného lôžka. Majú prastarú históriu. Bývali lahôdkovou zeleninou na šľachtických stoloch v stredoveku a správy o ich používaní sa zachovali dokonca zo starovekého Ríma a Grécka. Ako zelenina sa používajú i dužinaté stopky kardy. Cynarín, obsiahnutý v artičoke, pôsobí priaznivo na žlčník, často úspešne odstraňuje ľahšie koliky. Má aj močopudný účinok.

artičoka kardová