Ľuľok sladkohorký

Ľuľok sladkohorký
ľudove psí ľuľok, vŕbka
Solanum dulcamara L.
Luľok sladkohorký je trváci poloker, ktorý má drevnatý pníček, ktorý sa lianovito plazí po zemi, dosahuje dĺžku niekoľko dm až 2 m a ovíja sa okolo prekážok. Konáre majú osové listy podlhovastovajcovité a končisté, vrcholové však strelovité.
Ozdobné kvety vytvárajú previsnuté, vrcholíkovité, závinkovité súkvetia a majú päťzubý kalich, fialovú päťcípu korunu a päť tyčiniek, ktorých peľnice sú sklonené do žltého kužeľa. Plod je elipsovitá, po dozretí červená bobuľa.
Ľuľok sladkohorký rastie hojne v tienistých pobrežných kroviskách a v priekopách. Kvitne od júna do augusta.
Zbierajú sa dvojročné až trojročné kusy drevnatej osi (Stipes dulcarnarae), a to v jeseni po opadaní listov. Materiál sa rýchlo usuší.
Droga má najprv sladkú a potom horkú chuť. Obsahuje jedovatý alkaloid solanín, horký saponínový glykozid dulkamarín, sladký dulkarín a 11% trieslovín.
Ľuľok sladkohorký sa všade v literatúre uvádza ako jedovatá rastlina, avšak dedinské deti si často z neho odhryznú a žujú, ale keď im pôvodne sladké sústo zhorkne, hneď ho vypľúvajú. Preto sa asi nevyskytujú žiadne vážnejšie otravy. Solanín a dulkamarín sú však nesporne jedovaté. Dulkamarín rozširuje zorničku ako atropín.
Ľuľok sladkohorký pôsobí proti astme a proti reume a má aj odhlieňovací účinok.

ľuľok sladkohorký

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *