Ľuľok sladkohorký
ľudove psí ľuľok, vŕbka
Solanum dulcamara L.
Luľok sladkohorký je trváci poloker, ktorý má drevnatý pníček, ktorý sa lianovito plazí po zemi, dosahuje dĺžku niekoľko dm až 2 m a ovíja sa okolo prekážok. Konáre majú osové listy podlhovastovajcovité a končisté, vrcholové však strelovité.
Ozdobné kvety vytvárajú previsnuté, vrcholíkovité, závinkovité súkvetia a majú päťzubý kalich, fialovú päťcípu korunu a päť tyčiniek, ktorých peľnice sú sklonené do žltého kužeľa. Plod je elipsovitá, po dozretí červená bobuľa.
Ľuľok sladkohorký rastie hojne v tienistých pobrežných kroviskách a v priekopách. Kvitne od júna do augusta.
Zbierajú sa dvojročné až trojročné kusy drevnatej osi (Stipes dulcarnarae), a to v jeseni po opadaní listov. Materiál sa rýchlo usuší.
Droga má najprv sladkú a potom horkú chuť. Obsahuje jedovatý alkaloid solanín, horký saponínový glykozid dulkamarín, sladký dulkarín a 11% trieslovín.
Ľuľok sladkohorký sa všade v literatúre uvádza ako jedovatá rastlina, avšak dedinské deti si často z neho odhryznú a žujú, ale keď im pôvodne sladké sústo zhorkne, hneď ho vypľúvajú. Preto sa asi nevyskytujú žiadne vážnejšie otravy. Solanín a dulkamarín sú však nesporne jedovaté. Dulkamarín rozširuje zorničku ako atropín.
Ľuľok sladkohorký pôsobí proti astme a proti reume a má aj odhlieňovací účinok.

ľuľok sladkohorký