Palina obyčajná
Arternisia vulgaris L.
Palina obyčajná je trváca bylina s priamou, vyše 1 m vysokou, niekedy čiastočne poliehavou, bohato rozkonárenou, v spodnej časti červenkastou osou a s jednoducho perovito dielnymi listami, ktorých segmenty sú kopijovité a ostropílkovité. Na báze listových stopiek sú ušká.
Charakteristickou vlastnostou listov paliny obyčajnej je farba: na vrchnej strane sú špinavo zelené, na spodnej strane sú striebristo belavo plstnaté.
Kvetné úbory, zoskupené do bohatých, hustých metlín, sú drobučké, červenkasté, podopreté zákrovom a majú, ako ostatné astrovité rastliny, na bezplevnom lôžku v strede rúrkovité, obojpohlavné kvietky, na obvode však piestikové kvietky, bez jazykov.
Plody sú nažky. Kvitne až v auguste a v septembri.
Palina obyčajná je všade rozšírená, na pustých, neobrábaných miestach, na rumoviskách, pri plotoch, v priekopách, na brehoch a pri cestách.
Zbiera sa vňať (Ilerba artemisiae), ktorá sa pred rozkvitnutím odrezáva v hornej, nedrevnatej časti a vo zväzočkoch sa usuší.
Droga obsahuje trocha silice, horčinu, trieslovinu a i. Má horkastú chuť.
Podporuje a uľahčuje trávenie.
Niekedy sa požaduje aj koreň (Radix artemisiae), ktorý má to isté zloženie aj účinnosť.
Kedysi sa pripisovala koreňu paliny obyčajnej kúzelná moc („černobyľ“).
Niekde sa byľ používa aj ako korenie.