Štiav lúčny

Štiav lúčny (kyslý)
Rumex acetosa
Šťovík kyselý (kyseláč luční)

Vytrvalá, dvojdomá, 30 až 100 cm vysoká bylina. Byľ priama.
Listy podlhovasté, strelovité, celokrajné, prízemné dlho stopkaté, horné krátko stopkaté alebo sediace, objímavé strelovitými cípami.
Kvety malé, jednopohlavné, krovky 3,5 až 5 mm dlhé, zelené alebo do červena naakumulované, usporiadané na úzkych a riedkych latách. Kvitne od mája až do júla.
Štiav patrí v našej flóre k najväčším producentom peľu: jedna rastlina vyprodukuje počas kvitnutia až 400 miliónov peľových zŕn.

Zbiera sa list (Folium Rumicis acetosae), menej často podzemok (Rhizoma Rumicis acetosae), oboje v období apríla až mája.
Obsahuje kyselinu šťaveľovú, šťaveľan (vďaka týmto látkam chutí kyslo), antrachinónové deriváty, organické kyseliny, vitamín C, oxalát draselný, flavónové glykozidy, minerálne látky.

Štiav je dnes pokladaný za drogu zastaralú, v súčasnosti sa užíva prevažne len zvonka vo forme kašovitých obkladov na rôzne kožné defekty alebo vo forme kloktadlo pri aftách v ústach. Kašovité obklady sa osvedčili aj pri niektorých formách psoriázy (prikladajú sa denne na dobu 20 až 25 minút).
Vnútorne sa drogy užíva len zriedka, lebo prítomná kyselina šťaveľová sa v organizme zlučuje s vápnikom v nerozpustný oxalát vápenatý, ktorý sa môže usadzovať v močových cestách vo forme kamienkov (a okrem toho je týmto spôsobom z organizmu odčerpávaný vápnik). Pri konzumácii väčšieho množstva môže droga pôsobiť aj toxicky podobne ako kyslička obyčajná ktorá sa aj v liečiteľstve niekedy používa rovnako ako šťaveľ.

Zápar z kvitnúcich vňatí sa osvedčil pri hnačkách spojených s napínaním na zvracanie.

Predtým sa mladé listy štiavu používali ako zelenina alebo do polievok či šalátov.

Štiav-lúčny-kyslý-Rumex-acetosa