Rozchodník prudký

Rozchodník prudký
Rozchodník prudký je drobná, trváca, tučno listovitá bylinka, vyháňajúca z plazivého podzemku niekoľko cm vysoké osi, porastené sediacimi, vajcovitými, mäsitými listami. Tieto mäsité listy zadržujú v sebe veľa vody, a tak dokážu, ako všetky tučnolistovité rastliny, vzdorovať dlhotrvajúcemu suchu.
Žlté kvety na koncoch osí majú päť kališných lístkov, päť korunných lupienkov, desať tyčiniek, päť piestikov, z ktorých po opelení dozrievajú pIody — mechúriky.
Rozchodník prudký kvitne v júni a v júli.
Rastie najradšej na skalnatých stráňach, na piesčinách, na múroch a pri cestách, kde jeho žlté kvety tvoria často súvislé a nápadné žlté plochy.
Vňať (Herba sedi acris cum floribus) má ostrú, škrabľavú chuť. Jej šťava spôsobuje sčervenenie kože aj pľuzgiere, vyvoláva vracanie a preháňa. Obsahuje alkaloid sedamín, rutín, sliz a iné.
V ľudovej liečbe sa používa šťava rozchodníka prudkého proti nádorom a pri pálení a svrbení hemoroidov.
Spolu s imelom a kvetmi hlochu má pôsobiť proti vysokému krvnému tlaku.
Príbuzný rozchodník biely (Sedum album L.) má podobné účinky.

Kocúrnik obyčajný

Kocúrnik obyčajný
Nepeta cataria L.
Kocúrnik obyčajný je až 1 m vysoká bylina s rozkonárenou osou a so srdcovitými, hrubo pílkovitými listami. Kvety vyrastajú vo zväzočkoch z pazúch vrcholových listov a tvoria akýsi klas. Majú srstnatý, dlhozubý kalich, bielu alebo červenkastú pyskovitú korunu a štyri tyčinky.
Plod tvoria tvrdky.
Kocúrnik kvitne od júna do augusta.
Rastie všade v priekopách, na rumoviskách, pri múroch i na pustých okrajoch lesov. Má prenikavú, príjemnú vôňu pripomínajúcu citrónovú vôňu medovky lekárskej (Melissa officinalis). Preto sa kocúrik často pestuje vo vidieckych záhradkách pod menom „melisa“.
Zbiera sa vňať (Herba nepetae), ktorá sa odrezáva v čase kvitnutia a suší. Obsahuje silicu, v ktorej sa nachádza karvakrol, nepetol, pulegol a tymol.
Droga pôsobí na nervový systém. V ľudovej liečbe sa droga používala proti katarom dýchacích a tráviacich ústrojov
Meno rastliny pochádza od toho, že jej prenikavá vôňa láka mačky z okolia asi tak ako valeriána lekárska. Preto ju na vidieku nazývajú tiež „mäta mačacia“.

Smohla lekárska

Smohla lekárska
Anchusa officinalis L.
Smohla lekárska je trváca alebo dvojročná bylina, ktorá má na priamej, rozkonárenej osi dvojaké listy: spodné sú podlhovasto kopijovité a náhle k osi zúžené (volský jazyk, lingulla bovis), horné listy sú menšie a sediace až objímavé.
Celá byľ je hrubosrstnatá.
Ozdobné kvety sú zoskupené do závinkov a majú päťzubý kalich, lievikovitú, päťcípu, fialovú až modrú, zriedka bielu korunu a päť tyčiniek. Ústie korunnej trubičky je uzavreté zvláštnymi hrbolkami, ktoré sú porastené aksamietovými chĺpkami, čo zvyšuje úhľadnosť kvetov.
Smohla lekárska kvitne od mája do septembra. Plody sú tvrdky.
Smohla bola kedysi oficinálna lekárska rastlina, a to jednak jej vňať (pod názvom Herba lingulae bovis), jednak koreň, vňať a kvet (pod starým názvom Radix, Herba et Elos Buglossi).
Vňať obsahuje sliz, 3-4 % kyseliny kremičitej, alkaloidy cynoglozín, konsolidín a i.
Ľudia používal vňať ako prostriedok na zmäkčovanie a odhlieňovanie.
Rastlina sa často pestuje v záhradách ako ozdobná bylina, aj ako zelenina. Mladé listy sa pripravujú ako špenát alebo šalát.

Vojnovka belasá

Vojnovka belasá
Polemonium coeruleum L.
Vojnovka belasá je statná, trváca bylina s priamou, brázdovitou a dutou osou, vyrastajúcou z hrubého, rozkonáreného koreňa. Na osi sú mnoho jarmové, nepárno perovito zložené listy, ktorých jednotlivé lístočky sú celistvookrajové a kopijovité.
Listy vojnovky pripomínajú listy valeriány lekárskej. Úhľadné, dosť veľké, modré kvety sú zoskupené do riedkych strapcov a majú päťzubý kalich, zvonkovitú, pätcípu korunu a päť tyčiniek s nápadne žltými a zďaleka viditeľnými peľnicami. Plod je trojpuzdrová tobolka.
Vojnovka rastie u nás vzácne a patrí medzi chránené rastliny. Vyskytuje sa na vlhkých miestach, na bažinách a na okrajoch lesov. Pôvodná je u nás na Slovensku od Oravy po Gemer. Pestuje sa hocikde v záhradkách. Kvitne v júni a v júli.
Vyhľadávanou drogou je koreň (Radix polernonii).
Pôvodne používali v ľudovej liečbe koreň vojnovky spolu s koreňmi valeriány ako upokojujúci prostriedok pri nespavosti, padúcnici a pod., pravdepodobne pre určitú vonkajšiu podobnosť s valeriánou, ktorá má tieto účinky.
Korene vojnovky obsahujú veľké množstvo saponínov. Tento vysoký obsah saponínov prvý objavil ruský farmakológ M. H. Varlakov.

Luskáč lekársky

Luskáč lekársky
Cynanchum vincetoxicum
Luskáč lekársky je trváca bylina s priamymi, na koncoch však obyčajne ovíjavými osami, na ktorých sú srdcovito vajcovité, končisté a dosť veľké celistvo okrajové listy.
Nenápadné kvietky sú na koncoch konárikov zoskupené do riedkych vrcholíkov. Majú päťzubý kalich, kolovitú, pätcípu, bielu korunu a päť tyčiniek. Medzi tyčinkami a korunou je tzv. tyčinková pakorunka, vytvorená zrastom zvláštnych lupienkovitých výrastkov.
Pakorunka je jedným zo znakov glejovkovitých rastlín.
Plod je podlhovastý mechúrik.
Luskáč lekársky rastie na Slovensku skôr v južných oblastiach (dubiny), severne vzácnejšie (suché vápencové bučiny).
Kvitne v letných mesiacoch.
Kedysi sa zbieral liečivý podzemok (Radix vicentoxici alebo Radix hirundinariae). Podzemok obsahuje glykozid vincetoxín a asklepiadín alebo cynanchín, ktoré vyvolávajú zvýšené močenie a hnačky, vo väčších dávkach aj vracanie.
Francúzsky liekopis uvádza túto drogu ako zložku močopudného prostriedku.
Dnes sa tejto droge vo výskume venuje veľká pozornosť.