Juka vláknitá

Juka vláknitá
Yucca filamentosa
Juka niťovitá
Agátovité(Agavoideae)

Juka, ktorá sa u nás často rastie v záhradách a parkoch, pochádza z Ameriky, kde sa pestuje ako technická vlákninová plodina. V posledných rokoch sa stáva aj cenenou liečivkou. Rod Yucca má viac ako tri desiatky druhov, ich vlastnosti sú podobné. Z hrubého podzemku vyrastá vždyzelená ružica tuhých, dlhých kopijovitých listov. V lete bohato rozkvitá efektnými smotanovo-bielimi kvetmi na vysokých stopkách dlhých cca 1m. Botanicky sa radí ku vždyzeleným kríkom, hoci skôr pripomína travinu alebo sukulentnú rastlinu, či dokonca palmu.

Indiánskymi šamanmi bola juka nazývaná „strom života“ alebo „zlatá juka“. Účinné látky sú obsiahnuté najmä v podzemku. V literatúre zatiaľ nie je dostatočne popísaná domáca príprava tinktúr, na trhu je však veľký výber prípravkov z juky, ktoré je možné vyskúšať. Komplex účinných látok má mimoriadne schopnosti pri vyplavovanie toxických látok – ako tých, ktorými zanášate telo nevhodnou stravou, tak aj tých, ktoré organizmus sám produkuje pri látkovej premene. Preto je účinná pri všetkých ochoreniach spôsobených „zanesením“ organizmu a pri následných zápaloch (reumatické artrózy, zápaly kĺbov, Crohnova choroba a podobne).

V súčasnosti býva juka doporučovaná ako jedna z najúčinnejších rastlín pre detoxikácia organizmu, najmä u ľudí stredného a vyššieho veku. Kúra však musí byť dostatočne dlhá (4 až 10 týždňov), podporená dodržaním (až zvýšením) pitného režimu, aby sa škodliviny z tela mohli vyplavovať, a nasadením prísnejšie diéty, event. i jednodňových pôstov. Vynaložené úsilie a odriekania by sa však malo bohato vyplatiť výrazným zlepšením zdravotného stavu a kondície.

Juka s menom Yucca Bright Edge patrí k nápadným doplnkom záhrad. Tvorí prízemnú ružicu vzpriamených, mečovitých listov, ktoré pri okrajoch rastliny sčasti poliehajú. Aj napriek špicatému tvaru sú mäkké (na rozdiel oproti Yucca Glorioso). Okraje listov sú vláknité a nie sú ostré. Zafarbenie listov je opačné v porovnaní s ďalšou pestrolistou odrodou Yucca Golden Sword, teda sivo zelené uprostred s výrazne žltými krajmi. Šírka tohto žltého lemu sa môže u rastlín líšiť, ale väčšinou sú dosť široké a nápadné.

Iné kultivary zahŕňajú:

  • ‚Golden Sword‘ – podobný ‚Bright Edge‘, ale väčšie
  • ‚Ivory Tower‘ – krémovo biele kvety s nádychom zelenej.
  • ‚Color Guard‘ – široká žlté pruhy po celý rok, plus červené pruhy v zime.

V druhej polovici júna vykvitajú skvostnými, krémovo bielymi kvetmi v tvare bacuľatých zvončekov – tak trochu ako obrie konvalinky – naviac ako meter dlhých, veľmi pevných stonkách, ktoré sa vo vetre nelámu. Jednotlivých kvetov je veľa a kvitnú postupne, ich usporiadanie na stonke je veľmi efektné. Po odkvitnutí celú stonku odrežte ostrými nožnicami až pri zemi.

 

Kocúrnik

Kocúrnik
(hluchavkovité)

Pod názvom kocúrnik alebo šanta sa treba rozlíšiť liečivku (Nepeta cataria L.) od okrasnej trvalky (Nepeta racemosa/mussinii). Rodové meno rastliny (nepeta) je zrejme odvodené od talianskeho mesta Nepete, v ktorého okolí sa kocúrnik kedysi hojne pestoval. Rastlina je pôvodom z Európy a niektorých častí Ázie.

Kocúrnik obyčajný
Šanta kočičí
Nepeta cataria L.

Jedná sa o 30 až 90cm vysokú trvalku rastúcu v trsoch. Stonka je priama štvorhranná vetvená s hustou krátkou plsťou. Listy sú srdiečkovitého tvaru, vrúbkované pílkovité. Malé kvety rozkvitajú od júla do septembra. Pôvodná rastlina ich má biele alebo slabo ružové, záhradné kultivary modré alebo fialové. V prírode rastie v horských oblastiach, blízko vodných tokov, pozdĺž ciest, na medziach a v krovinách.

Vôňa priťahuje mačky, ktoré Santi okusujú a parfumujú sa v nej. V nemeckých krajinách sa jej hovorí „mačací medovka“, spoločnú majú vôňu i vlastnosti. Zbiera sa kvitnúca vňať, čím skôr po rozkvitnutí ju natrháme a rýchlo usušíme, tým lepšiu drogu získame. Hlavnou zložkou sú silice. Kocúrnik vonia trochu po citróne, trochu po mäte a gáfry. Aj preto sa používa do vonných zmesí potpouri a v parfumérii.
Čaj z kocúrnika upokojuje, pôsobí proti stresu, pomôže pri problémoch so zaspávaním. Vzhľadom k príjemnej chuti a jemnému pôsobeniu sa odporúča ako detské sedatívum ako náhrada za valeriánu lekársku. Vďaka svojim dezinfekčným účinkom je skvelým prostriedkom pri liečbe bronchitídy, ale pomôže aj pri problémoch s trávením a proti nadúvaniu. Užívala sa aj ako kloktadlo pri angínach.
V šesťdesiatych rokoch hippies experimentovali s jej halucinogénnymi účinkami – listy fajčili v cigaretách.
Šanta sa používa aj v kuchyni, kde posekané časti kvitnúcich stoniek nájdu uplatnenie pri nakladaní mäsa a jej kvietkami môžeme ozdobiť a okoreniť šaláty.

Kocúrnik Mussiniho
Šanta hroznovitá
Nepeta racemosa – syn.: Nepeta mussinii

Najdlhšie kvitnúca okrasná trvalka do záhonov bez nárokov na pôdu z čeľade hluchavkovitých 15 až 40 cm vysoká. Kvitne od začiatku leta do konca septembra modrofialovými kvietkami a prenikavo vonia. Stonka je poliehavá až priama, oblo 4hranná, sivochlpatá.  Plodom je tvrdky.

Vanilka

Vanilka
Vanilla
Vanilka, vanilín
vstavačovité (Orchidaceae)

Vanilka je aromatické korenie pôvodom z Mexika používané hlavne pri príprave niektorých sladkých jedál, pochutín a nápojov. Jedná sa o fermentovanú kapsulu (nesprávne lusk) niektorých druhov orchideí rodu vanilovník (Vanilla).

Toto korenie poznali už pôvodní obyvatelia juhovýchodného Mexika, Toltékovia a Aztékovia, ktorí ju nazývali tlilxochitl (čierny lusk). Používali ju nielen ako prísadu pri príprave do nápojov z kakaových bôbov a placiek, ale aj ako liečivý prostriedok a tonikum, predovšetkým k povzbudeniu srdcovej činnosti a k celkovému vzpruženiu organizmu.

Vanilkovník je tropická orchidea pochádzajúca zo strednej Ameriky, momentálne sa pestuje aj na Madagaskare ktorý je 80% producentom. Táto oechidea dosahuje výšku až 15 metrov, k svojmu rastu potrebuje podporu, preto sa šplhá po tropických stromoch. Rastliny začínajú plodiť až v treťom roku, na jednom mieste sa pestujú až dvanásť rokov, ale vo voľnej prírode plodia až 40 rokov.

Druhy vanilky, ktoré sa používajú ako korenie

  • Vanilla planifolia – Vanilka plocholistá (vanilka pravá)
  • Vanilla pompon – vanilovník veľkokvetý
  • Vanilla tahitiensis – vanilovník Tahitský

Vanilín C8H8O3 je primárna chemická zložka extraktu vanilkových strukov. Prírodný extrakt je zmesou stoviek látok s prímesou vanilínu.

V súčasnosti sa vanilka používa v potravinárskom priemysle a v kuchyni ako prísada do sladkých jedál, predovšetkým múčnikov, pochutín ako je zmrzlina, čokoláda a výrobky z nej, pudingy a pod. Je tiež súčasťou radu nealkoholických aj alkoholických nápojov (CocaCola, PepsiCola).

Ďalšie uplatnenie nachádza extrakt z vanilky pri príprave voňaviek a parfumov.

V minulosti sa vanilka používala aj v oficiálnom lekárstve aj v Európe ako prostriedok proti horúčke a ako afrodiziakum. Dnes ju už s výnimkou niektorých prírodných liečiteľov medicína nepoužíva.

Ľalia – Lilium

Ľalia – rod cibuľových kvitnúcich rastlín z čeľade ľaliovité (Liliaceae).
Tento druh zahŕňajúci mnoho odrôd (známich je cez 110) líšiacich sa navzájom výškou, dobou kvitnutia, tvarom a farbou kvetov. Preferujú priepustnú, skôr humóznu pôdu, niektoré druhy neznášajú vápno. Môžu byť v našich podmienkach chúlostivé a vyžadujú zimnú ochranu. Okrem pôvodných druhov existuje mnoho kultivarov.

Ľalie sa delia na: ázijské, americké, rúrkovité hybridy, orientálne, martagon, candidum, longiflorum, aurelianum a rozličné hybridy kam patrí zvyšok ďalej nezaraditeľných ľalií.
Množenie ľalií je možné mnohými spôsobmi a to semenami, pacibulkami, šupinami a vedľajšími cibuľami.

Môžeme ich rozdeliť aj podľa spôsobu klíčenia:
• hypogeické: najprv rastie cibuľka a potom nadzemné orgány
• epigeické: najprv rastú listy a potom cibuľky.

Prirodzene sa u nás vyskytujú druhy:
• ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), je častejšie zastúpená, rastie miestami celkom hojne v listnatých lesoch, miestami aj na druhovo bohatých lúkach, vysoká 60-150 cm, kvety purpurovo ružové, bodkované, vyžaduje humózne, vlhkejšie pôdy.
• ľalia cibulkonosná (Lilium bulbiferum), ktorá patrí medzi silne ohrozené druhy sa vyskytuje mimo lesa
Tieto dva druhy sa niekedy pestujú aj ako okrasné na záhradkách, okrem toho sú pestované aj niektoré cudzie druhy.

Často pestované sú:
ľalia biela (Lilium candidum) biela, vysoká asi 100-140 cm, kvety vonné, kvitne v júni až júli, na pôdu nenáročná, patrí medzi liečivé rastliny
• ľalie Davidova (Lilium davidii) – vysoká 60 až 150 cm, kvety tmavo oranžovej, bodkované.
• ľalie Henryova (Iris pumila) – vysoká 150 až 200 cm, kvety oranžové, hnedo bodkované.
• ľalie dlhokvetá (Lilium longiflorum) – vysoká 50-100 cm, kvety biele, úzke, rúrkovité, so žltým pažerákom, kvitne v júli.
• ľalia kráľovská (Lilium regale) vysoká 100 až 180 cm, kvety veľké, biele, rúrkovité so žltým hrdlom, kvitne v júli, silne vonia.
• ľalia tigrovaná (Lilium tigrinum) – vysoká 120 až 180 cm, kvety oranžové s hnedým bodkovaním, kvitne v auguste až septembri.

Očianka Rostkovova

Očianka Rostkovova
Euphrasia rostkoviana
Světlík lékařský

svetlík lúčny, ambrožka, bradavník, potešenie očí, lešinka, zubová tráva
(Scrophulariaceae – krtičníkovité)

Očianka Rostkovova je drobná, jednoročná bylinka s priamou, rozkonárenou osou, na ktorej je veľa vajcovitých, ostropíl kovitých lístkov. Vrcholové listy prechádzajú v listene a v ich pazuchách vyrastajú kvety.
Majú štvorzubý kalich, dvojpyskovitú, bielu, ozdobne fialovo pruhovanú a v hrdle žlto škvrnitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Niekedy sa nájdu celé nachovofialové kvety.
Plod je tobolka.
Očianka Rostkovova kvitne v letných mesiacoch.
Rastie hojne na medziach, na rumoviskách, na skalách, na lúkach a pri okrajoch lesov.
Zbiera sa vňať (Herba euphrasiae), ktorá sa pri zemi odrezáva a suší vo zväzočkoch.
Droga obsahuje glykozid rinantín, trieslovinu, horčinu, trocha silice, 6 % mastného oleja a i.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu očnej vody. Očianka je starý ľudový prostriedok používaný hlavne pri očných chorobách ako sú zápaly očných spojiviek, hnisanie, slzenie, na jačmeň, zelený zákal, pri začervenaní, podráždení, zápale dúhovky a aj na preťažené oči, ale aj na zápaky v ústnej dutine. Používa sa zvonku ako obklady ale aj vnútorne.
Keďže znižuje kyslosť žalúdka preventívne pôsobí proti vzniku vredov. Používa sa aj pri duševnej únave, nespavosti, bolestiach hlavy a hystérii.

Očianka rostkovova

Zeler voňavý

Zeler voňavý
Apium graveolens, L.
Miřík celer
celer, seler
(mrkvovité/okolíkaté)

Zeler bol u nás predovšetkým známy ako zelenina a ako liečivá rastlina sa začína využívať až v poslednej dobe.
V záhradkách sa pestuje pre svoje buľvy a listy. Je to výrazná korenina balkánskej, stredomorskej, americkej a anglickej kuchyne. Zelerová vňať aj semeno sú súčasťou koreninových zmesí na grilovanie.
Zeler obsahuje veľa vitamínov, bielkoviny, silice, puríny, glycidy, cholín, vitamíny B1, B2, PP, asi 7 mg vitamínu C v 100 g hmoty. Z minerálnych látok predovšetkým vápnik, sodík, draslík, horčík a fosfor.

Používa sa pri liečbe reumatizmu, pri poruchách trávenia a močového mechúra, posilňuje nervy, napomáha pri odvodňovaní, znižuje krvný tlak, čistí črevá a znižuje obsah cukru v krvi. Je výborným posilňovačom mužskej potencie.

Dnes sa dá zohnať viac odrôd zeleru:
* zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum)
* zeler voňavý listový (Apium graveolens var. secalinum)
* zeler voňavý pravý (Apium graveolens var. graveolens)
* zeler voňavý stopkový (Apium graveolens var. dulce)

Oregáno

Origanum je preklad gréckeho origanos.
Je odvodzený zo slov: oros (hora) a ganos (lesk), tzn. slovo Origanum znamená ozdoba hôr a kopcov.

Oregáno = Origanum vulgare = Pamajorán obyčajný

Rod Origanum obsahuje asi 20 druhov bylinných trvaliek v čeladi Lamiaceae = hluchavkovité, pochádza zo Stredomoria a juhovýchodnej Ázie, kde sa nachádzajú v otvorených alebo horských stanovíštiach. Majú silne aromatické listy a hojné rúrkovité kvety s farebnými listenmi.
Rod zahŕňa dôležitú skupinu kuchynských bylín, majoránku a oregano.

Korenie oregáno je známe v každej svetovej kuchyni, tu je zopár zahraničných názvov:

• anglicky: wild marjoram (divokorastúci v Británii na vápencoch)
• francúzsky: l’origan
• nemecky: Oregano
• taliansky: origano
• španielsky: oregano

Asi každý vie ako oregano vonia a chutí. Ale preštudovaním pár záhradníckych kníh si rýchlo uvedomíme, že mnoho rôznych rastlín sa nazývajú „oregano“. Tom Stobart poukazuje na to, že v Grécku sa ako Origanum považuje desať rôznych voľne žijúcich druhov, ktoré sa volajú ako „Rigan“.

Rastliny voňajúce a často natývané ako oregano, ktoré ale nepatria do rodu pamajorán:

• Kubánske Oregano (Plectranthus amboinicus)
• Dominikánske Oregano (Lippia micromera)
• Mexické Oregano (Lippia graveolens)
• Mexické Oregano (Poliomintha longiflora)
• Puerto Rican Oregano (Plectranthus cv.)

Všetky sú určené pre varenie v ich rodných krajinách.

Pamajorán obyčajný

Pamajorán obyčajný
Origanum vulgare
Dobromysl obecná
dobrá myseľ, divý alebo obyčajný majorán, sobotka, oregano, dobromysl
hluchavkovité(Lamiaceae)

Pomenovanie pamajorán pochádza zo starovekej nemčiny a znamená krovie (húština). Pamajorán obyčajný (oregano) sa často zamieňa s majoránom záhradným, ktorý u nás divo nerastie.

Pamajorán je trváca bylina, dorastajúca do 20-80cm, s protiľahlými listami dlhými 1-4 cm. Rastie na slnečných stráňach, medzi krovím aj vo svetlých lesoch, pestuje sa na suchých miestach v slnečnej polohe. Vyskytuje sa v pôde s pH v rozmedzí medzi 6,0 (mierne kyslá) a 9,0 (silne zásaditá), najlepšie znáša pH 6,0-8,0. Kvety sú fialové, 3-4 mm dlhé, v vzpriamených klasoch, zhluknuté do hlávok. Kvitne od júna do augusta. Niekedy sa nazýva aj divoký majorán. Je blízky príbuzný Orig.majorana ktorý je známy ako sladký majorán.

Čaj z pamajoránu pomáha pri prechladnutí, pri zápaloch dýchacích ciest a prínosových dutín, najmä pri dlhotrvajúcom, úpornom a suchom kašli (mierni silný a suchý kašeľ), súvisiacom so zápalom pohrudnice, ako aj pri i vyčerpanosti pri bolení hlavy, nechutenstve a tráviacich problémoch. Uvoľňuje všetky druhy kŕčov (žalúdočné, črevné, podporuje pečeňovú činnosť), pomáha pri klimakterických a menštruačných ťažkostiach (pri jej vynechaní).

Prehlbuje silu srdcového sťahu, takže ju možno ako pomocnú drogu použiť pri angíne pectoris či pri srdcovej ischémii.

Utišuje nervovú sústavu je mierne antidepresívum, pri poruchách spánku, duševnej úzkosti, nervových poruchách či epilepsii. Zlepšuje náladu. Výstižný je český názov rastliny – dobromysl pretože naozaj navodzuje dobrú myseľ, ak z neho pijeme čaj.

Zvonku sa využíva ako kloktadlo  pri zápale ďasien alebo pri krčných ochoreniach. Na prípravu inhalácií (s vňaťou kuklíka, prasličky, prípadne hluchavky, šalvie). Ale aj na obklady alebo kúpele, najmä pri vyrážkach (ekzémoch) a iných kožných chorobách napr. na omývanie svrbľavých miest pokožky (i na hlave pod vlasmi).

Pamajorán NEMÁ vedľajšie účinky, takže sa môže podávať aj dlhodobo.

KORENINA : droga má aromatický pach a sladkastú, silno korenistú chuť.

Ľalia biela

Ľalia biela
Lilium candidum L.
Lilie bělostná
Angl: Madonna lily, Nem: Madonna Lilie

Pochádza zo Stredomoria, presnejšie z Balkánskeho polostrova a juhozápadnej Ázie, kde dorastá do výšky až 130 cm a omamne vonia. V našich prírodných podmienkach ju môžeme zaradiť medzi najnenáročnejšie druhy.
Z botanického hľadiska patrí do čeľade ľaliovitých (Liliaceae) do rodu Lilium. Z pestovateľského hľadiska je zaradená do ôsmej skupiny – botanické druhy ľalií.
Podzemným orgánom je koncentrická cibuľa zložená z veľkého množstva voľne usporiadaných šupín. Na jeseň z nej vyrastá prízemná ružica listov, ktorá prezimuje a preto je radíme medzi epigeické druhy. Na jar vyrastá kvetný stvol vysoký 100 – 120 cm. Listy sú v prízemnej ružici, kopijovité, obvajcovité.
V júni až v júli na ňom rozkvitá 7 – 10 veľkých, bielych, silne voňajúcich kvetov, kvetenstvo tvorí strapec. Plodom sú tobolky. Krátko po odkvitnutí prechádza rastlina do obdobia vegetačného pokoja.
Ľalia je symbol čistoty a nevinnosti ako aj jej liečivé účinky. Ľalia sa od nepamäti používa na dezinfekciu hnisavých rán, vredov, pri hnisajúcich zarastených nechtoch, pri zadretých trieskach do prsta, zapálených ranách, po operáciách pre rýchlejšie hojenie, pri svalových bolestiach.

je trváca rastlina z čeľade ľaliovitých. Dorastá 70-150 centimetrov výšky, pôvodne je zo Stredomoria. Patrí medzi cibuľovité rastliny. Kopijovité listy vyrastajú z prízemnej ružice. Byľ má priamu, husto zarastenú listami. Kvety až 10 centimetrov veľké, jasne biele s výraznou arómou. Na jednej stonke vyrastá až 15 kvetov usporiadaných do hrozna. Plodom sú tobolky. Ľalia biela sa pestuje predovšetkým ako okrasná rastlina.
Je veľmi nenáročná rastlina. Hlavnou výhodou je jej mrazuvzdornosť. Vyhovujú jej pôdy kypré, humózne, vápenaté s dostatkom slnečného svetla.
Výskyt: Tento druh ľalie rastie divo v Malej Ázii a v Stredozemí. V ďalších krajinách sveta sa pestuje predovšetkým pre svoju nenáročnosť a krásny kvet.
Obdobie kvitnutia: Kvitne v období júna a júla.
Liečivé účinky: Uvarený kvet alebo cibule ľalie je vhodný na liečbu nádorov, vredov alebo vonkajších zápalov. Čerstvý kvet namočený v alkohole sa uplatňuje na popáleniny a obareniny.

Kôpor voňavý

Kôpor voňavý
Anethum graveolens
Kopr vonný
kopr

Kôpor je jednoročná bylina so šedozelenou stonkou z ktorej vyrastajú zložené až perovité listy, na vrchu je žložený svetložlzý okolíkový kvet. Celá rastlina aromaticky vonia.

Kôpor pochádza z východnej oblasti Stredozemia a zo západnej Ázie.

Používal sa proti kašľu, bolestiam hlavy a na výrobu mastí. V súčasnosti sa pestuje v záhradáchh a na poliach predovšetkým ako korenina i zelenina.

Kôprový čaj pôsobí tíšiaco pri zažívacích ťažkostiach nadúvaní, redukuje hromadenie plynov v ľudskom tele a uľahčujú ich odvádzanie. Malé množstvo kôprových plodov v čajovinových zmesiach podporuje chuť do jedla, upokojuje nervovú sústavu. Vďaka svojim močopudným vlastnostiam je doporučovaný na obličkové ochorenia. Kôpor podporuje tvorbu mlieka u dojčiacich matiek, podporuje tvorbu žalúdočných štiav, tíši kašel, pomáha pri nespavosti.
Semená kôpru obsahujú vitamín C, A, ďalej silice, vápnik, fosfor mnoho ďalších minerálnych latok. Kúpeľ s kôprovými semenami posilňuje nechty. Žuvanie kôprových semien spôsobuje sladší dych.

Kôpor sa využíva hlavne ako korenenie do jedál predovšetkým jako dochucovadlo k rybám varenému mäsu aj surovej zelenine, do mliečnych omáčok a polievok, nátierok a šalátov. Kôprová vňať je dôležitou súčasťou bylinkového octa, ale aj v náleve na nakladané uhorky, kapuste a cibuli. Pre zimnú zásobu konzervujeme nasekané listy v soli resp. octovom náleve alebo usušíme.
Príbuzné koreniny sú pamajorán a oregáno