Ľalia – Lilium

Ľalia – rod cibuľových kvitnúcich rastlín z čeľade ľaliovité (Liliaceae).
Tento druh zahŕňajúci mnoho odrôd (známich je cez 110) líšiacich sa navzájom výškou, dobou kvitnutia, tvarom a farbou kvetov. Preferujú priepustnú, skôr humóznu pôdu, niektoré druhy neznášajú vápno. Môžu byť v našich podmienkach chúlostivé a vyžadujú zimnú ochranu. Okrem pôvodných druhov existuje mnoho kultivarov.

Ľalie sa delia na: ázijské, americké, rúrkovité hybridy, orientálne, martagon, candidum, longiflorum, aurelianum a rozličné hybridy kam patrí zvyšok ďalej nezaraditeľných ľalií.
Množenie ľalií je možné mnohými spôsobmi a to semenami, pacibulkami, šupinami a vedľajšími cibuľami.

Môžeme ich rozdeliť aj podľa spôsobu klíčenia:
• hypogeické: najprv rastie cibuľka a potom nadzemné orgány
• epigeické: najprv rastú listy a potom cibuľky.

Prirodzene sa u nás vyskytujú druhy:
• ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), je častejšie zastúpená, rastie miestami celkom hojne v listnatých lesoch, miestami aj na druhovo bohatých lúkach, vysoká 60-150 cm, kvety purpurovo ružové, bodkované, vyžaduje humózne, vlhkejšie pôdy.
• ľalia cibulkonosná (Lilium bulbiferum), ktorá patrí medzi silne ohrozené druhy sa vyskytuje mimo lesa
Tieto dva druhy sa niekedy pestujú aj ako okrasné na záhradkách, okrem toho sú pestované aj niektoré cudzie druhy.

Často pestované sú:
ľalia biela (Lilium candidum) biela, vysoká asi 100-140 cm, kvety vonné, kvitne v júni až júli, na pôdu nenáročná, patrí medzi liečivé rastliny
• ľalie Davidova (Lilium davidii) – vysoká 60 až 150 cm, kvety tmavo oranžovej, bodkované.
• ľalie Henryova (Iris pumila) – vysoká 150 až 200 cm, kvety oranžové, hnedo bodkované.
• ľalie dlhokvetá (Lilium longiflorum) – vysoká 50-100 cm, kvety biele, úzke, rúrkovité, so žltým pažerákom, kvitne v júli.
• ľalia kráľovská (Lilium regale) vysoká 100 až 180 cm, kvety veľké, biele, rúrkovité so žltým hrdlom, kvitne v júli, silne vonia.
• ľalia tigrovaná (Lilium tigrinum) – vysoká 120 až 180 cm, kvety oranžové s hnedým bodkovaním, kvitne v auguste až septembri.

Očianka Rostkovova

Očianka Rostkovova
Euphrasia rostkoviana
Světlík lékařský

svetlík lúčny, ambrožka, bradavník, potešenie očí, lešinka, zubová tráva
(Scrophulariaceae – krtičníkovité)

Očianka Rostkovova je drobná, jednoročná bylinka s priamou, rozkonárenou osou, na ktorej je veľa vajcovitých, ostropíl kovitých lístkov. Vrcholové listy prechádzajú v listene a v ich pazuchách vyrastajú kvety.
Majú štvorzubý kalich, dvojpyskovitú, bielu, ozdobne fialovo pruhovanú a v hrdle žlto škvrnitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Niekedy sa nájdu celé nachovofialové kvety.
Plod je tobolka.
Očianka Rostkovova kvitne v letných mesiacoch.
Rastie hojne na medziach, na rumoviskách, na skalách, na lúkach a pri okrajoch lesov.
Zbiera sa vňať (Herba euphrasiae), ktorá sa pri zemi odrezáva a suší vo zväzočkoch.
Droga obsahuje glykozid rinantín, trieslovinu, horčinu, trocha silice, 6 % mastného oleja a i.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu očnej vody. Očianka je starý ľudový prostriedok používaný hlavne pri očných chorobách ako sú zápaly očných spojiviek, hnisanie, slzenie, na jačmeň, zelený zákal, pri začervenaní, podráždení, zápale dúhovky a aj na preťažené oči, ale aj na zápaky v ústnej dutine. Používa sa zvonku ako obklady ale aj vnútorne.
Keďže znižuje kyslosť žalúdka preventívne pôsobí proti vzniku vredov. Používa sa aj pri duševnej únave, nespavosti, bolestiach hlavy a hystérii.

Očianka rostkovova