Krušina jelšová
Frangula alnus Mill., Rhamnus frangula L.
Krušina jelšová je ker príbuzný s rešetliakom. Ľahko sa poznáva podľa šedohnedej, lesklej a akoby bielej bodkovanej kôry. Tento vzhľad kôry spôsobujú početné belavé, šošovkovité trhliny — dýchacie otvory kôry, tzv. lenticely.
Konáre sa ľahko lámu („krušina“, „frangula“), listy sú elipsovité, celistvookrajové. Kvety sú zoskupené v riedkych vidliciach, vyrastajú z pazúch listov a sú päťpočetné a obojaké: majú päť podlhovastých kališných lístkov, päť zelenavobielych korunných lupienkov, päť tyčiniek.
Plod je kôstkovica, ktorá je najprv červená, po dozretí čierna. Kvitne v máji až v júni.
Krušina jelšová rastie hojne v lesnej burine, v kroviskách, na stráňach, najmä pri barinách a potokoch. Oproti príbuznému rešetliaku obľubuje drsnejšie, hornatejšie polohy na predhoriach všetkých našich horstiev a vysočín.
Zbiera sa krušinová kôra (Cortex frangulae), najlepšie na jar. V lese, kde je veľa krušiny, sa kry vysekajú a zvezú pod kôlne alebo na iné kryté miesta. Na konároch vo vzdialenosti 30 cm urobíme dva kruhovité zárezy, tieto spojíme pozdĺžnym rezom a svitky odlúpnutej kôry usušíme.
So sušením takto získanej krušinovej kôry niet žiadnych starostí, lebo svitky sa nestlačia do seba, ale aj na hromadách výborne vyschnú.
Krušinová kôra je účinné preháňadlo. Obsahuje preháňavo pôsobiace zložky, najmä antrachinóny (frangulaemodín a frangulín), ramnocerín, horčiny a iné.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu rôznych galeník.