Juka vláknitá

Juka vláknitá
Yucca filamentosa
Juka niťovitá
Agátovité(Agavoideae)

Juka, ktorá sa u nás často rastie v záhradách a parkoch, pochádza z Ameriky, kde sa pestuje ako technická vlákninová plodina. V posledných rokoch sa stáva aj cenenou liečivkou. Rod Yucca má viac ako tri desiatky druhov, ich vlastnosti sú podobné. Z hrubého podzemku vyrastá vždyzelená ružica tuhých, dlhých kopijovitých listov. V lete bohato rozkvitá efektnými smotanovo-bielimi kvetmi na vysokých stopkách dlhých cca 1m. Botanicky sa radí ku vždyzeleným kríkom, hoci skôr pripomína travinu alebo sukulentnú rastlinu, či dokonca palmu.

Indiánskymi šamanmi bola juka nazývaná „strom života“ alebo „zlatá juka“. Účinné látky sú obsiahnuté najmä v podzemku. V literatúre zatiaľ nie je dostatočne popísaná domáca príprava tinktúr, na trhu je však veľký výber prípravkov z juky, ktoré je možné vyskúšať. Komplex účinných látok má mimoriadne schopnosti pri vyplavovanie toxických látok – ako tých, ktorými zanášate telo nevhodnou stravou, tak aj tých, ktoré organizmus sám produkuje pri látkovej premene. Preto je účinná pri všetkých ochoreniach spôsobených „zanesením“ organizmu a pri následných zápaloch (reumatické artrózy, zápaly kĺbov, Crohnova choroba a podobne).

V súčasnosti býva juka doporučovaná ako jedna z najúčinnejších rastlín pre detoxikácia organizmu, najmä u ľudí stredného a vyššieho veku. Kúra však musí byť dostatočne dlhá (4 až 10 týždňov), podporená dodržaním (až zvýšením) pitného režimu, aby sa škodliviny z tela mohli vyplavovať, a nasadením prísnejšie diéty, event. i jednodňových pôstov. Vynaložené úsilie a odriekania by sa však malo bohato vyplatiť výrazným zlepšením zdravotného stavu a kondície.

Juka s menom Yucca Bright Edge patrí k nápadným doplnkom záhrad. Tvorí prízemnú ružicu vzpriamených, mečovitých listov, ktoré pri okrajoch rastliny sčasti poliehajú. Aj napriek špicatému tvaru sú mäkké (na rozdiel oproti Yucca Glorioso). Okraje listov sú vláknité a nie sú ostré. Zafarbenie listov je opačné v porovnaní s ďalšou pestrolistou odrodou Yucca Golden Sword, teda sivo zelené uprostred s výrazne žltými krajmi. Šírka tohto žltého lemu sa môže u rastlín líšiť, ale väčšinou sú dosť široké a nápadné.

Iné kultivary zahŕňajú:

  • ‚Golden Sword‘ – podobný ‚Bright Edge‘, ale väčšie
  • ‚Ivory Tower‘ – krémovo biele kvety s nádychom zelenej.
  • ‚Color Guard‘ – široká žlté pruhy po celý rok, plus červené pruhy v zime.

V druhej polovici júna vykvitajú skvostnými, krémovo bielymi kvetmi v tvare bacuľatých zvončekov – tak trochu ako obrie konvalinky – naviac ako meter dlhých, veľmi pevných stonkách, ktoré sa vo vetre nelámu. Jednotlivých kvetov je veľa a kvitnú postupne, ich usporiadanie na stonke je veľmi efektné. Po odkvitnutí celú stonku odrežte ostrými nožnicami až pri zemi.

 

Jesienka obyčajná

Jednoklíčne    Monocotyledonae
Čeľaď: Ľaliovité — Liliaceae
Jesienka obyčajná
Colchicum autumnale L.
Jesienka obyčajná je jedovatá, trváca, až 15 cm vysoká bylina, zaujímavá zvláštnou biológiou. HIboko v zemi má šupinatú hľuzu, pomocou ktorej sa zachováva. Kvitne v jeseni a vytvára úhľadný fialovo nachový, trojpočetný kvet, pozostávajúci z dlhej rúrky, ktorá sa hore rozdeľuje na šesť úkrojkov.
Do okvetnej rúrky je vrastených šesť tyčiniek. Semenník je hlboko v zemi a má tri dlhé čnelky s bliznamí, ktoré dosahujú až k prašníkom. Po opelení plody hneď dozrievajú, ale rastlina v zemi odpočíva do budúcej jari.
Vtedy sa vyvinú až 2 dm dlhé, kopijovito čiarkovité, ceIistvo okrajové listy, os sa predĺži a vyzdvihne nad zem plod v podobe trojpuzdrovej tobolky, ktorá má po dozretí množstvo tmavohnedých semien.
Stará hľuza sa celkom vyčerpá, odumiera a za výdatnej asimilácie mnohých listov vznikne nová hľuza, z ktorej vzniká nová rastlina. Jesienka rastie ako burina na vlhkých Iúkach v teplejších polohách.
Zbierajú sa jedovaté semená (Semen colchici). Obyčajne sa zbierajú celé tobolky, nechajú sa na slnku dozrieť, semená sa z nich vyklepú a dosušia. V semenách sa nachádza až vyše 20 alkaIoidov, z ktorých sú najdôležítejšie kolchicín a demekolcín.
Sú prítomné v pohyblivom množstve vo všetkých častiach rastliny.
Vo farmácii sa semená používajú na prípravu galeník, najmä tinktúry a na izoláciu kolchocínu. Kolchoeín sa považuje za suverénny liek proti akútnemu záchvatu dny, proti kĺbovému reumatizmu a proti níektorým zhubným krvným chorobám, samozrejme, iba v rukách lekára.
Pri zbere treba dodržiavať najväčšiu opatrnosť! Práca s jesienkou sa deťom nesmie zverovať! Kolchicín sa nerozkladá ani pri usychaní listov, a preto sú listy veľmi nebezpečné pre pasúce sa stáda alebo pre zvieratá kŕmené senom, ktoré obsahujú jesienku.
Nedávno odborníci zistili, že kolchicín zasahuje do delenia buniek. V poľnohospodárstve to móže mať významnú úlohu, lebo zasahuje aj do delenia rastlinnej bunky za vzniku polyploidných tvarov, čiže môže zvyšovat úrodu niektorých plodín (uhorky, rajčiny).

jesienka obyčajná

Jablčnik obyčajný

Jablčnik obyčajný
Marrubium vulgare L.
Jablčník obyčajný je ďalšia trváca, teplomilná, hluchavkovitá bylina; dosahuje výšku 30-40 cm. Os je belavo plstnatá, štvorhranná a dutá. Listy sú vajcovité, tiež husto plstnaté, vrúbkované.
Drobné biele kvety sú nakopené do papraslenov v pazuchách listov a majú belavoplstnatý, desatzubý kalich, bielu dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú štyri tvrdky.
Jablčník rastie u nás v teplých, južnejších, suchých, vápenných polohách, pri cestách, na stráňach, na rumoviskách, na priedomiach a v lesoch. Kvitne v letných mesiacoch.
Niekde sa jablčník pestuje zo semien alebo delením starých trsov.
Zbiera sa vňat (Herba marrubii albi), ktorá rozdrvená má príjemnú jablčnú vôňu a horkú chut. Obsahuje 7 % trieslovín, silicu, horčinu, marubiín a i. Má odhlieňovacie, žlčopudné, zvieravé účinky. Používa sa pri hnačke.
Je to stará liečivá rastlina, ktorá sa používa v ľudovej liečbe proti najrôznejším chorobám, najmä proti astme, chronickým katarom dýchacích a tráviacich ústrojov a pri žľčníkových tažkostiach. Droga sa tiež odporúčala ako prostriedok upokojujúci nervy.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú niektoré galenické preparáty.

jablčník obyčajný

Jastrabina lekárska

Jastrabina lekárska — Jestřabina lékařská

Galega officinalis L.

Jastrabina lekárska je trváca bylina s hrubým podzemkom, z ktorého vyrastá mohutná, až 1 m vysoká os. Na osi sú jednak nepárno perovitozložené, zo 6-8 jariem, a strelovitými prílistkami zospodu podopreté listy, jednak strapec previsnutých kvetov motýľo kvetého typu (pozri komonicu).
Kvety majú fialovomodrú striešku; krídla a člnok sú belavé. Tyčiniek je 10, sú jednozväzkové. Plody sú struky.

Jastrabina lekárska rastie na Slovensku na mokradiach a pri priekopách, pozdĺž riek a bahnitých potokov, v nižších polohách, miestami dosť hojne na južnej Morave, v poriečí Svratky, v Polabí atď.
Niekedy, najmä v cudzine, napr. vo Švajčiarsku sa pestuje na poliach, pretože je vyhľadávanou krmovinou. Aj u nás sa pestuje jastrabina pre farmaceutický priemysel. Divo rastúca sa najviac zbiera na východnom Slovensku.

Zbiera sa vňať (Herba galegae), pričom sa odrezávajú asi 20 cm dlhé vrcholky kvitnúcich rastlín a rýchlo sa usušia.

Droga obsahuje dôležitý alkaloid galegín, ďalej trocha horčín, trieslovín, cukrov, saponín, oleje a i. Galegínu sa pripisuje liečivý účinok ako prostriedku, ktorý podporuje tvorbu mlieka a pôsobí proti cukrovke.

Vo farmácii sa droga používa na prípravu rôznych galeník a špeciálnych preparátov.

Prípravok z jastrabiny lekárskej je zložkou výrobku na podporu tvorby mlieka.

jastrabina lekárska

Jarabina vtáčia

Jarabina vtáčia    Jeřáb obecný
Sorbus aucuparia L.
Jarabina vtáčia je strom s nepárno perovitými listami, zloženými z podlhovastovajcovitých a pílkovitých lístkov.
Kvety sú zoskupené do bohatých chocholíkov. Majú päťcípy kalich, prirastený k čiaške, päťlupienkovú bielu korunu, 20 tyčiniek a mnohopuzdrový semenník, sediaci na dne čiašky, s ktorou semennik zrastá.
Čiaška po opelení  zdužnie a dozreje na plod guľatú malvicu, veľkú ako hrach, známu jarabinku.
Jarabinky, ako dozrievajú, sčervenejú. Ozdobné plody sú na jeseň zďaleka viditeľné a sú potravou mnohých vtákov, najmä v zime.
Jarabina kvitne v máji a v júni.
Rastie najmä v lesoch a na stráňach, niekedy má iba kríkovitý vzrast. Často sa sadí v horských krajoch pozdlž ciest, pretože dobre znáša aj najtuhšiu zimu a neúrodnú piesčitokremitú pôdu.
Zbierajú sa jarabinky (Fructus sorbi aucupariae), a to, až keď celkom dozreli, a majú tmavohnedú farbu. Dobre sa usušia a uschovaju sa na suchom a tmavom mieste.
Majú močopudný a preháňavý učinok a upravujú trávenie. Za tým učelom sa z plodov lisuje štava, ktorá sa s cukrom zahustí na sirup.
Droga obsahuje značné množstvo kyselín (sorbínovú, jablčnú, citrónovú, jantárovú a vínnu), triesloviny, cukor, farbivo, vitamín C a i. V semenách je 22 percent mastného oleja a trocha amygdalínu.
Majú trpkastú chut, môžu sa požívať, až ked mrazom zmäknú. Odroda jarabina sladká má plody väčšie a sladšie a používa sa na výrobu kompótov.
V horských krajoch sú jarabinky priemyselnou surovinou a používajú sa na výrobu octu a likéru „jarabinky“.

jarabina vtáčia

Jahoda obyčajná

Jahoda obyčajná    Ružovité
Fragaria vesca L.    Rosaceae
Opis: Jahoda je trváca bylina s rozkonáreným podzemkom, z ktorého vyrastá prízemná ružica dlhostopkatých trojpočetných listov a o niečo vyššie stonky. Stonky sú málo rozkonárené a nesú niekoľko bielych kvetov, kvitnúcich postupne od apríla do augusta. Na lôžku uprostred kvetu sú mnohé drobné semenníčky, ktoré dozrievajú do kôstkovitých nažiek. Nažky sedia na povrchu lôžka, v čase zrelosti červeného a mäsitého. Tento zložený plod tvorí známu jahodu. Zrelá jahoda má sladkú chuť a príjemnú vôriu.
Pôvod a rozšírenie: Jahoda pochádza z Európy a z mierneho pásma Ázie. Rastie na rúbaniskách, vo svetlých lesoch, na kamenistých stráňach, v priekopách a na lúkach.
Používaná časť rastliny: V období kvitnutia sa zbierajú listy jahody, najmä mladé a sušia sa v tieni. Záhradné jahody sa na tento účel nehodia. Obsahové látky: Listy jahody obsahujú triesloviny (8-10 %), prchavý citral voriajúci po citrónoch, flavónové zlúčeniny, organické kyseliny a snád‘ i vitamín C a fytoncídne účinkujúce látky.
Použitie v kozmetike: Nálev (50 g drogy zalejeme 200 g vriacej vody a necháme asi 30 minút vylúhovať) sťahuje póry a čistí pleť. V poslednom období sa odporúča i šťava z plodov jahôd kultúrnych záhradných ako prísada do pleťových krémov s regeneračnými a tónizujúcimi účinkami a jahodová dreň vo forme pleťovej masky.
Iné použitie: Pre obsah trieslovín sa pije čaj z jahodových listov ako črevné tonikum a mierne močopudný prostriedok. Fermentované listy sa odporúčajú ako chutná náhrada pravého čaju v prípadoch, ked je pravý čaj pre obsah kofeínu zakázaný. Cerstvé plody sú chutné, aromatické ovocie. Uskladňovaním a konzervovaním horknú. Na konzervovanie sú vhodné len záhradné jahody.

jahoda obyčajná

Jazmín veľkokvetý

Jazmín veľkokvetý    Olivovité
Jasminum grandiflorum L.    Oleaceae
Opis: Opadavý ker s dlhými tenkými na povrchu takmer holými konármi, vyžadujúcimi si oporu. Listy sú protistojné, zložené z piatich až siedmich elipsovitých alebo oválne zaostrených lístkov, dlhých 15 —40 mm. Biele asi 35 mm veľké kvety vyrastajú na tenkých stopkách a sú usporiadané do riedkych strapcov.
Pôvod a rozšírenie: Jeho pôvodná domovina je rozľahlá — siaha od Iránu až do Cíny. Pre voriavé kvety sa dnes pestuje v teplejších oblastiach v záhradách, v miernom pásme v skleníkoch.
Používaná časť rastliny: Zbierajú sa len kvety, ktoré sa nesušia, ale spracúvajú sa čerstvé. Silica sa získava aj z kvetov d’alších druhov napr. z bielo kvitnúceho Jasminum auriculatum zo Srí Lanky, Jasminum gracile z Austrálie, Jasminum gracillimum z Bornea alebo Jasminum dichotomum zo západnej Afriky. Existujú aj druhy s ružovými alebo svietivožltými kvetmi.
Obsahové látky: Silica, ktorá sa nachádza v kvetoch, sa získava bud‘ extrakciou čerstvých kvetov petroléterom, alebo enfleurážou. Jej hlavnými zložkami sú benzylacetát, benzylalkohol, jasmon, eugenol, farnesol a i. Kvantitatívny obsah jednotlivých zložiek sa mení podľa pôvodu rastlín. Ročne sa vyrobí asi 4000 kg silice z rozličných druhov rodu Jasminum.
Použitie v kozmetike: Jazmínová silica má v parfumérii veľký význam jednak pre výrobu vlastného jazmínového parfumu, jednak na parfumovanie množstva kozmetických prípravkov. Jazmínový parfum je zložitá zmes, skladajúca sa zo 6 základných, 21 upravovacích, 18 pôsobiacich a 8 ustaľovacích látok. Je súčasťou parfumov Chanel 5 a Chat noir. Jazmínový parfum je vhodný do pleťových krémov, želé, rúžov, mydiel, brilantín, púdrov atd‘.
Iné použitie: Jazmín veľkokvetý a iné druhy sa často pestujú ako okrasné kry. Čerstvé jazmínové kvety sa niekedy používajú na parfumovanie čajov.

jazmín veľkokvetý