Ľuľok sladkohorký

Ľuľok sladkohorký
ľudove psí ľuľok, vŕbka
Solanum dulcamara L.
Luľok sladkohorký je trváci poloker, ktorý má drevnatý pníček, ktorý sa lianovito plazí po zemi, dosahuje dĺžku niekoľko dm až 2 m a ovíja sa okolo prekážok. Konáre majú osové listy podlhovastovajcovité a končisté, vrcholové však strelovité.
Ozdobné kvety vytvárajú previsnuté, vrcholíkovité, závinkovité súkvetia a majú päťzubý kalich, fialovú päťcípu korunu a päť tyčiniek, ktorých peľnice sú sklonené do žltého kužeľa. Plod je elipsovitá, po dozretí červená bobuľa.
Ľuľok sladkohorký rastie hojne v tienistých pobrežných kroviskách a v priekopách. Kvitne od júna do augusta.
Zbierajú sa dvojročné až trojročné kusy drevnatej osi (Stipes dulcarnarae), a to v jeseni po opadaní listov. Materiál sa rýchlo usuší.
Droga má najprv sladkú a potom horkú chuť. Obsahuje jedovatý alkaloid solanín, horký saponínový glykozid dulkamarín, sladký dulkarín a 11% trieslovín.
Ľuľok sladkohorký sa všade v literatúre uvádza ako jedovatá rastlina, avšak dedinské deti si často z neho odhryznú a žujú, ale keď im pôvodne sladké sústo zhorkne, hneď ho vypľúvajú. Preto sa asi nevyskytujú žiadne vážnejšie otravy. Solanín a dulkamarín sú však nesporne jedovaté. Dulkamarín rozširuje zorničku ako atropín.
Ľuľok sladkohorký pôsobí proti astme a proti reume a má aj odhlieňovací účinok.

ľuľok sladkohorký

Ďalší návštevníci hľadali:

  • ľuľok jazmínový (33)
  • Ľuľok Sladkohorký (28)
  • burina (16)
  • jablcnik cudzi (14)
Publikované v L

Skopólia kranská

Skopólia kranská
Scopolia carniolica J a c q.
Skopólia kranská je trváca, asi 40 cm vysoká, jedovatá bylina s hrubym podzemkom, rozkonárenou osou a s vajcovitými, celistvo okrajovými, stopkatými listami. Naspodku osi sú namiesto listov iba šupiny.
Ozdobné kvety sú dlhostopkaté, previsnuté a majú zvonkovitý, päťzubý kalich, valcovito zvonkovitú, hnedočervenú korunu a päť tyčiniek. Kvitne už v apríli a v máji. Plod je tobolka.
Skopólia kranská pochádza z južných Alp (Kransko) a často sa pestuje na poli a v záhradkách. Na Slovensku je pôvodná, najmä v krajinách východne od Pienin. Rozmnožuje sa semenami, ktoré si v parenisku predpestujeme a zosilnené priesady vysadíme na pripravené miesto.
Je čiastočne chránená.
Zbiera sa podzemok (Radix scopoliae), ktorý sa vykopáva v jeseni z trojročných a štvorročných rastlín, očistí sa a usuší.
Droga obsahuje asi 1% jedovatých alkaloidov, najmä hyoscyamín, trocha atropínu a skopolamínu a iné.
Droga uvoľňuje kŕče hladkého svalstva.
V ľudovej liečbe sa táto jedovatá a nebezpečná droga nesmie používať.
V modernej chirurgii sa droga používa v predpríprave na narkózu, samozrejme, iba pod priamym lekárskym dozorom. Vo farmácii sa droga používa na prípravu galenických prípravkov a na izoláciu alkaloidov.

skopolia kranská

Ďalší návštevníci hľadali:

  • skopolia kranská (16)
Publikované v S

Blen čierny

Blen čierny
Hyoscyamus niger L.
Blen čierny je jednoročná alebo dvojročná jedovatá bylina s priamou, až pol metra vysokou, chlpkatou osou. Šedozelené listy sú vajcovité, charakteristicky vykrajované.
Kvety sedia jednotlivo v pazuchách listov a vytvárajú závinok. Majú päťzubý, zvonkovitý kalich, slabo lievikovitú, špinavo žltú, fialovo žilkovanú, na okrajoch päťcípu korunu a päť tyčiniek. Plod je dvojpuzdrová tobolka.
Dvojročný blen kvitne už v máji a v júni, jednoročný až v júli a auguste. Rastlina odporne zapácha.
Blen čierny je typická rumovisková rastlina, rastie hojne na priedomiach, na pustých miestach, na pieskoviskách, avšak ako burina rastie aj na poliach.
Kultúra blenu je jednoduchá, semeno sa vysieva priamo na pripravené pole, a to alebo už v jeseni alebo až na jar.
Zbiera sa list (Folium hyoscyami). Trhajú sa len zdravé, čisté listy. Niekedy sa tiež žiada semeno (Semen hyoscyami), ktoré sa vyklepáva zo zrelých toboliek. Farmaceutický priemysel požaduje niekedy celú byľ. Materiál sa rýchlo a dobre suší.
Droga obsahuje dva prudko jedovaté alkaloidy: hyoscyamín a skopolamín. Droga zmierňuje astmatické a nervové záchvaty, kŕče a iné. Patrí však len do rúk lekára! Jedovaté rastliny sa nesmú používať v ľudovej liečbe!
Vo farmácii sa z drogy pripravujú početné galeniká alebo sa z nej získavajú alkaloidy.
Celú manipuláciu s touto jedovatou bylinou môžu vykonávať len dospelí, a to s najväčšou opatrnosťou.

blen čierny

Ďalší návštevníci hľadali:

  • skopolamin droga (15)
  • semeno blen cierny (4)
Publikované v B

Divozel veľkokvetý

Divozel veľkokvetý
Verbascum thapsiformae Schrader
Divozel veľkokvetý je mohutná, vyše 2 m vysoká, dvojročná bylina, ktorá v prvom roku vytvára iba bohatú ružicu prízemných listov, ktoré však v zime vyhynú, a až v druhom roku vyženie priamu, silnú, dutú, plstnatú os. Na nej sú končistovajcovité, na osi zbiehavé, plstnaté listy.
Úhľadné, veľké žlté kvety vyrastajú v hornej časti osi vo zväzočkoch, ktoré tvoria dlhé strapce. Kvety majú päťdielny, plstnatý kalich, citrónovo žItú, 3-4 cm širokú, zvonkovitú, súmernú, päťcípu korunu a päť zrastených tyčiniek.
Z tyčiniek sú dve dolné lysé, tri horné však majú obličkovité, chlpaté pernice. Plody sú dvojpuzdrové tobolky. Kvitne v letných mesiacoch.
Divozel veľkokvetý rastie na výslnných lesných rúbaniskách, horských cestách, na rumoviskách a na kamenistých lesných stráňach, často ako jediná vegetácia.
Veľa sa u nás pestuje aj v ľahkej, piesočnato vápennej pôde, a to alebo priamym výsevom semien, alebo po predchá.dzajúcom vypestovaní priesad v debničkách.
Zbierajú sa kvety (Flos verbasci), a to len koruny, ktoré sa môžu sušit na slnku. Obsahujú saponín, sapogerlín, žlté farbivo hesperidín a krocetín, kyselinu tapsiovú, trocha éterického oleja a až 35 % hojivého slizu.
Droga dobre rozpúšťa hlieny a používa sa ako odhlieňovací a slizový prostriedok. Má príjemnú medovú vôňu a slizovito-sladkastú chuť. Užíva sa všeobecne proti kašľu, najmä čiernemu a pri zápale priedušiek.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú rózne galeniká.
Okrem divozela veľkokvetého možno zbierat celkom podobný divozel sápovitý (Verbascum phlomoides L.), ktorého listy po osi nezbiehajú.

divozel veľkokvetý

Ďalší návštevníci hľadali:

  • divozel (77)
  • divozel veľkokvetý (77)
  • bozie drievko rastlina (47)
  • jarné lesné kvety (33)
  • lúčne jarné kvety (27)
  • jarné lucne rastliny (17)
  • lesné byliny (12)
Publikované v D

Náprstník červený

Čeľaď: Krtičníkovité — Scrophulariaceae
Náprstník červený
Digitalis purpurea L.
Náprstník červený je mohutná, dvojročná a jedovatá, 1-1,5 m vysoká bylina. V prvom roku vytvára iba mohutnú ružicu prízemných listov, z ktorej až v druhom roku vyháňa priamu, šedoplstnatú os s veľkými, až 25 cm dlhými, podlhovastovajcovitými, končistými listami, ktoré sa pozvoľna zužujú v krátku stopku.
Listy sú naspodku plstnaté a na okraji drobno vrúbkované. Kvety vyrastajú v hornej časti osi z pazúch listeňov a tvoria jednostranný strapec. úhľadné kvety majú pätzubý kalich a veľkú, až 5 cm dlhú, nachovú, zriedka bielu, náprstníkovito nafúknutú korunu so šikmým, nenápadne dvojpyskovým okrajom.
Koruna je vnútri brvitá a škvrnitá. Má štyri dvojmocné tyčinky. Plod je tobolka. Čas kvitnutia je od júna do augusta.
Patrí k západoeurópskej kvetene a u nás sa často pestuje jednak ako ozdoba v záhradkách, jednak v poľných kultúrach pre farmaceutický priemysel, a to v ľahkých piesočnatých pôdach, neobsahujúcich vápno.
Pestuje sa výsevom semien alebo priamo do zeme, alebo po predchádzajúcom predpestovaní priesad v parenisku.
Zbiera sa list (Folium digitalis). Na jeseň sa odrezávajú len zdravé listy jednoročných rastlín, listy dvojročných (kvitnúcich) rastlín sa zbierajú v lete, hneď po odkvitnutí. Pestovanie, zber, sušenie a celá prax je u tejto. vzácnej rastliny veľmi chúlostivá a mala by sa zverit len špecialistom.
Listy obsahujú jedovaté glykozidy, najmä digitoxín a gitoxín. Výskum náprstníkových glykozidov trvá už vyše 100 rokov a doteraz nie je celkom skončený. Ďalej sú prítomné saponíny, enzýmy, farbivá, slizy a i. Hlavnou terapeutickou doménou náprstníkových glykozidov je srdce a krvný obeh.
V rukách lekára (a len lekára!) sú nepostrádateľným liekom. Vo farmácii sa vyrábajú početné galenické a špeciálne prípravky.

náprstník červený

Ďalší návštevníci hľadali:

  • náprstník červený (120)
  • náprstník (77)
  • naprsnik cerveny (27)
Publikované v N

Konopnica žltkastobiela

Konopnica žltkastobiela
Galeopsis ochroleuca Lam., G. dubia Leers., G. segetum
N e c k.
Konopnica žltkastobiela je asi 30 cm vysoká, jednoročná bylina s chlpatou, často červenkastou osou a so stopkatými, podlhovasto vajcovitými, končistými, pílkovitými listami.
Kvety sú zoskupené do papraslenov. Majú hrubo žľaznatý. chlpatý kalich a dlhú, žltkastobielu, chlpatú, dvojpyskovitú korunu. Dolný korunný pysk je biely a má typickú žltú škyrnu. Má štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú štyri tvrdky.
Konopnica žltkastobiela patrí k západoeurópskej kvetene (hlavne Porýnsko), kde rastie na teplých piesočnatých, výslnných stráňach, na skalách i na poliach. U nás sa tu a tam vyskytuje ako zavlečená.
Často sa pestuje zo semien, ktoré sa buď vysievajú priamo do riadkov na pole, alebo sa najprv predpestujú v debničkách na priesady.
Kvitne v letných mesiacoch.
Zbiera sa konopnicová vňať (Herba galeopsidis), ktorá sa odrezáva v čase kvitnutia a suší sa vo viazaničkách. Korene rastlín sa nesmú vytrhávať.
Droga obsahuje 6 % trieslovín, 0,02-0,7 % rozpustnej kyseliny kremičitej, horčinu, flobaf ény a iné.
Má odhlieňovacie účinky. Vo farmácii sa používa na prípravu galeník alebo špeciálnych prípravkov.
V ľudovej liečbe sa droga používa proti tuberkulóze.

konopnica žltkastobiela

Ďalší návštevníci hľadali:

  • konopnica lekarska (38)
  • konopnica zltkastobiela (38)
  • konopnica (29)
Publikované v K

Srdcovnik obyčajný

Srdcovnik obyčajný
Leonurus cardiaca L.
Srdcovník obyčajný je mohutná, až vyše 1 m vysoká, drapľavá bylina s charakteristickými listami, ktoré sú vpodstate srdcovité, ale hlbokostrihané na 3-6 končistých segmentov. Drobné kvety sedia v pazuchách listov papraslenoch.
Majú zúbkatý kalich, páperistú, ružovú, dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky.
Plody sú štyri tvrdky.
Srdcovník rastie hojne na pustých miestach, v priekopách, kroví, pri cestách a kvitne v letných mesiacoch. Je to trváca rastlina.
Zbiera sa vňať (Herba leonuri), a to tak, že sa kosí len horná polovica rastliny. Byľ nepríjemne zapácha a má horkú chuť.
Obsahuje mnoho horčiny, najmä leonurínu, alkaloid leonukardín, kyselinu jablčnú, citrónovú, vínnu, fosforečnú, ktoré sú viazané ako draselné a vápenaté soli, ďalej živicu, 5-7 % trieslovín, stopy silice a iné.
Droga má typický upokojujúci účinok na srdce, na nervy, aj na tráviaci proces.
Srdcovník je stará liečivá rastlina, ktorá sa používa v ľudovej liečbe pri srdcových chorobách. Vyskúšala sa na zvieratách a robili sa aj klinické pokusy.
Posledné klinické skúšky poukazujú na širokú indikačnú oblasť pri poruchách myokardu, pri angina pectoris, kardioskleróze a pri dekompenzovaných srdcových chybách.

srdcovník obyčajný

Ďalší návštevníci hľadali:

  • srdcovnik lekarsky (56)
  • srdcovnik (44)
  • srdcovnik obycajny (37)
  • koreniny zo stredozemneho mora (13)
Publikované v S

Jablčnik obyčajný

Jablčnik obyčajný
Marrubium vulgare L.
Jablčník obyčajný je ďalšia trváca, teplomilná, hluchavkovitá bylina; dosahuje výšku 30-40 cm. Os je belavo plstnatá, štvorhranná a dutá. Listy sú vajcovité, tiež husto plstnaté, vrúbkované.
Drobné biele kvety sú nakopené do papraslenov v pazuchách listov a majú belavoplstnatý, desatzubý kalich, bielu dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú štyri tvrdky.
Jablčník rastie u nás v teplých, južnejších, suchých, vápenných polohách, pri cestách, na stráňach, na rumoviskách, na priedomiach a v lesoch. Kvitne v letných mesiacoch.
Niekde sa jablčník pestuje zo semien alebo delením starých trsov.
Zbiera sa vňat (Herba marrubii albi), ktorá rozdrvená má príjemnú jablčnú vôňu a horkú chut. Obsahuje 7 % trieslovín, silicu, horčinu, marubiín a i. Má odhlieňovacie, žlčopudné, zvieravé účinky. Používa sa pri hnačke.
Je to stará liečivá rastlina, ktorá sa používa v ľudovej liečbe proti najrôznejším chorobám, najmä proti astme, chronickým katarom dýchacích a tráviacich ústrojov a pri žľčníkových tažkostiach. Droga sa tiež odporúčala ako prostriedok upokojujúci nervy.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú niektoré galenické preparáty.

jablčník obyčajný

Ďalší návštevníci hľadali:

  • jablčník obyčajný (42)
  • jablčnik (36)
  • jablčník bylina (27)
  • bylina (13)
  • čistec rovný (12)
Publikované v J

Balota čierna

Balota čierna
Ballota nigra L.
Balota čierna vyháňa z hrubého podzemku až 1 m vysoké, rozkonárené, šedo huňaté osi, na ktorých sú tiež šedo páperisté, končisto vajcovité, vrúbkovano pílkovité listy.
Kvety stoja v papraslenoch v pazuchách listov a sú podopreté štetinovitými lístencami. Majú päťzubý, páperistý kalich a dvojpyskovitú, ružovú, zriedka bielu, huňatú korunu a štyri dvojmocné tyčinky.
Plody sú tvrdky.
Balota čierna rastie na rumoviskách, v priekopách a je typickou bylinou okolia ľudských príbytkov ako obťažná burina. Kvitne celé leto.
Zbiera sa vňať (Herba ballotae). Obsahuje triesloviny, silicu, horčinu a iné.
Rozdrvené listy odporne zapáchajú a majú horkú chut. účinkuje na nervový systém. Ľudová liečba odporúčala obklady baloty proti podagre a čaj proti hystérii.
Balota sa môže stať húževnatou a obávanou burinou, keď sa s kompostom prenesie na veľké pole. Často sa tak rozmnoží, že zatlačí aj kultúrne rastliny.

balota čierna

Ďalší návštevníci hľadali:

  • balota čierna (60)
  • balota (23)
  • fialové rastliny (13)
  • hlavka rastliny (11)
Publikované v B

Zádušník brečtanovitý

Zádušník brečtanovitý
ľudove oponec
Glechoma hederacea L.
Zádušník brečtanovitý je trváca, poliehavá a zakoreňujúca, až pol metra dlhá bylina. Z plazivej osi vyrastajú vystúpavé konáre, ktoré majú dole obličkovité, vyššie na konárikoch okrúhlosrdcovité, hrubovrúbkované listy.
Kvety, zoskupené po niekoľkých, sedia v pazuchách listov. Majú pätzubý kalich, fialovú, zriedka belavú, pyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky.
Kvitne od jari do leta a rastie všade medzi plotmi, v kroví a na suchých medziach.
Zbiera sa vňať (Herba glechomae), a to v čase plného rozkvetu. Obsahuje triesloviny, silicu, horčinu, živicu a Rozdrvené listy majú príjemnú, aromatickú vôňu.
Droga má odhlieňujúci a posilňujúci účinok.
Zádušník je stará ľudová liečivá rastlina, ktorá sa používala v ľudovej liečbe ako čaj, pri rozličných ťažkostiach, najmä pri kataroch priedušiek a tráviacich ústrojov.
Zádušníková vňať sa používa aj ako korenie.
Kedysi bola zádušníková vňať oficinálna pod menom Herba hederae terrestris a v niektorých cudzích liekopisoch je oficinálna doteraz.

zádušník brečtanovitý

Ďalší návštevníci hľadali:

  • zádušník brečtanovitý (113)
  • zadušník (25)
  • zadusnik brectanovity wikipedia (24)
  • lucne travy wikipedia (20)
Publikované v Z