Kosatec nemecký
Iris germanica
Kosatec nemecký je trváca, až 1 m vysoká bylina, ktorá má v zemi hrubý, biely, dužinatý podzemok, z ktorého vyháňa známe mečovité listy a kvetonosné rozkonárené osi. Ozdobné, veľké, fialovomodré, nevoňavé kvety, vyrastajúce z pazúch pošvovitých listeriov, sú trojpočetné.
Majú pravidelné okvetie, zložené zo šiestich lístkov, z ktorých tri vonkajšie sú dole sklonené, tri vnútorné stoja priamo. Vonkajšie okvetné listy majú naspodku vrchnej strany rad žltých chlpkov. Tyčinky sú tri, ukryté pod luperiovitými ramenami čnelky.
Plod je veľká trojpuzdrová tobolka.
Čas kvitnutia je v máji a v júni.
Kosatec nemecký rastie divo v južnej a západnej Európe na kamenistých stráňach. U nás sa často pestuje ako ozdoba spolu s kosatcom florentským (Iris florentina) a kosatcom bledým (Iris pallida).
Kosatec florentský má biele alebo modrasté, voňavé okvetie, kosatec bledý má okvetie bledofialové a voňavé.
Kosatec sa rozmnožuje vegetatívne pomocou podzemkových častí, ktoré sadíme na jar alebo v lete.
U všetkých menovaných druhov kosatcov sa zbiera ich podzemok (Radix iridis), nazývaný všeobecne „fialkový koreň“, ktorý sa vyhrabáva z 3-4 ročných rastlín, odstránia sa korienky, umyje sa, olúpe a usuší. Podzemky sa najlepšie sušia v prievane navlečené na povrázkoch.
Nová kultúra sa zakladá vhodnými kúskami podzemkov.
Koreň obsahuje silicu, glykozid iridín, sliz, mastný olej, živicu a i. Príjemnú vôňu fialkového koreňa spôsobuje ketón iron, nachádzajúci sa v silici.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník, najmä práškov na zásypy, zubných práškov, náplastí a i. a na získavanie silice (oleum iridis).
Droga má odhlieňovacie, slizové účinky a zlepšuje chuť rôznych prípravkov. Používa sa aj v kozmetike. Droga sa dováža.

kosatec nemecký

Kokorík mnohokvetý
Polygonatum multiflorum
Kokorík mnohokvetý spolu s kokoríkom voňavým sú najbližšie príbuzné druhy konvalinke. Je tiež trváci, lebo má v zemi belavý, zdurený podzemok, ktorý má jazvy po osiach z predchádzajúcich rokov. Z podzemku vyrastá oblá, bohato olistená, 3-4 dm vysoká, kvetonosná os.
Osi sú vždy mierne oblúkovito prehnuté. Listy sú vajcovité, striedavé, postavené do dvoch radov.
Kvety vyrastajú vždy po niekoľkých na kratučkých stopkách z pazúch listov a majú biele, nevoňavé, rúrkovité šesťzubé okvetie a šesť tyčiniek. Plod je jedovatá bobuľa, ktorá sa po dozretí sfarbí do čiernomodra.
Kokorík kvitne v máji a júni.
Rastie hojne v listnatých lesoch a na kamenistých stráňach. Kedysi sa zbieral podzemok (Radix polygonati, Radix sigilli Salomonis). Obsahuje pravdepodobne tie isté glykozidy ako konvalinka, teda konvalatoxín a konvalamarín. Droga dráždi na vracanie a má aj močopudný účinok.
Jej odvar sa kedysi používal ako prostriedok proti vyrážkam na tvári.
Medicína sa zaujima o kokorík najmä po toxikologickej stránke, lebo v literatúre sú zaznamenané otravy detí jeho bobuľami.
O príbuznom a veľmi podobnom kokoríku voňavom (Polygonatum odoratum Druce) platí to isté.

Kýchavica biela
Veratrum album L.
Kýchavica biela je trváca, vyše 1 m vysoká, jedovatá bylina, vyháňajúca z valcovitého podzemku mohutné, elipsovité, celistvo okrajové, objímavé, oblúkovito žilkované listy. Čím vyššie na osi, tým sú listy užšie kopijovité a sediace.
Ozdobné žltkasté až zelenkasté, trojpočetné kvety sú zoskupené do zloženého strapca. Majú šesť hviezdicovito rozložených kvetných lupienkov, šesť tyčiniek a plod — trojpuzdrovú tobolku. Kvitne v júli a v auguste.
Kýchavica biela rastie na vlhkých horských lúkach. V slovenských horách je dost rozšírená subspecia kýchavica biela Lobelova (Veratrum alburn subsp. lobelianum R c h b.), v Čechách je v pohraničných horách vzácna. Patrí medzi chránené rastliny.
Umelé kultúry by boli vítané, lebo drogu musíme dovážať.
Najpohodlnejšie sa pestuje delením starých trsov: kusy podzemku sa jednoducho vkladajú na mokrých lúkach do dier. Vykopávat sa môžu až v treťom alebo vo štvrtom roku.
Zbiera sa podzemok (Radix veratri albi), ktorý sa v jeseni vykopáva, umyje, rozreže a usuší.
Droga obsahuje niekoľko skupín jedovatých alkaloidov, z ktorých je hlavný protoveratrín, jervín a i. Ďalej obsahuje živicu, horčinu, organické kyseliny a i. Má insekticídne účinky; t. j. hubí hmyz, vyvoláva vracanie, vzpružuje a podporuje trávenie. Prášok z koreňov dráždi na kýchanie.
Dnes sa zistilo, že niektoré veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a môžu byt účinným liekom pri hypertenzii, samozrejme, ale len v rukách lekára.

kýchavica biela

Krasovlas bezbyľový
Carlina acaulis L.
Krasovlas bezbyľový je známa bylina kamenistých, suchých pahorkov, medzí, strání a vysušených lesných pasienkov, ktorej belavé terče ojedinelých, veľkých, kvetných úborov na bodliakovitej podložke prízemných listov sú zďaleka nápadné.
Rastlina vyháňa z hrubého podzemku prízemnú ružicu ostnatých, perovito laločnatých, zvinutých listov a zo stredu ružice veľký, až 10 cm široký, plochý úbor belavých kvietkov.
Obory sú podopreté zákrovom, ktorého vnútorné listene sú biele a vytvárajú okolo kvetného úboru úhľadný veniec, zatvárajúci sa pred dažďom a nočným chladom. Drobné kvietky sú obojpohlavné a majú žltkasté koruny. Plody sú páperisté nažky.
Krasovlas kvitne v letných mesiacoch.
Zbiera sa koreň (Radix carlinae), ktorý spolu s dužnatým lôžkom vytvára dosť hrubý, mäsitý terč horkosladkej, aromatickej, mandľovej chuti. Tento sa na vidieku zo zákrovu uvoľňuje a s obľubou požíva.
Korene sa vyrypujú v jeseni a sušia sa.
Droga obsahuje triesloviny, živicu, inulín a 2 % éterického oleja, ktorý sa aj priemyselne získava.
Droga má močopudné, potopudné a preháňajúce účinky.
Kedysi bola droga oficinálnym liečivom a najmä vo zverolekárstve sa pripravoval z koreňa preháňavý prášok pre kone (pulvis equorurn).

krasovlas bezbyľový

Králik ružový
Chrysanthemurn. roseum W e b., Pyrethrum carneum B i e b.
Králik ružový je trváca bylina s jednoduchou alebo málo rozkonárenou osou, na ktorej sú nepárno perovito zložené listy, s kopijovitými, pílkovitými lístkami. Ohľadné kvetné úbory zakončujú jednotlivé osi.
Konáre majú v strede žlté rúrkovité kvietky a na obvode jazykovité, lúčovité, ružovočervené kvety. Plody sú nažky.
Čas kvitnutia je jún až august.
Králik ružový pochádza z Kaukazu a Perzie. U nás sa často pestuje ako ozdoba v záhradkách a pre farmaceutickú potrebu v poľnej kultúre spolu s príbuznými a rovnako účinnými druhmi, ako je napr. králik cinerariolistý (Chrysanthemum cinerariaefoliurn Vis.).
Rozmnožuje sa semenami, ktoré si zaobstaráme v záhradke zo zrelých úborov, a v parenisku alebo na zvláštnom záhončeku si predpestujeme priesady. Zosilnené a otužilé priesady sadíme v lete na vybrané a pripravené miesto.
V druhom roku prinesú prvé kvety a vydržia na poli niekoľko rokov.
Z kultúry zbierame kvetné úbory (Flos chrysanthemi rosei), ktoré trháme bez stopiek a v tenkých vrstvách ich rýchlo v prievane usušíme.
Účinnými látkami drogy sú štyri estery: pyretín I, cinerín I, pyretrín II a cinerín II, ďalej silica, saponín a živica.
Prášok drogy (Pulvis insectorum) je veľmi insekticídny, t. j. hubí hmyz. Teplokrvným živočíchom neškodí. Používa sa proti črevným parazitom, ako aj proti vonkajším parazitom ľudí i zvierat.
Vo farmácii sa droga používa na izoláciu pyretrínu a na prípravu extraktov a práškov.

králik ružový

Konopnica žltkastobiela
Galeopsis ochroleuca Lam., G. dubia Leers., G. segetum
N e c k.
Konopnica žltkastobiela je asi 30 cm vysoká, jednoročná bylina s chlpatou, často červenkastou osou a so stopkatými, podlhovasto vajcovitými, končistými, pílkovitými listami.
Kvety sú zoskupené do papraslenov. Majú hrubo žľaznatý. chlpatý kalich a dlhú, žltkastobielu, chlpatú, dvojpyskovitú korunu. Dolný korunný pysk je biely a má typickú žltú škyrnu. Má štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú štyri tvrdky.
Konopnica žltkastobiela patrí k západoeurópskej kvetene (hlavne Porýnsko), kde rastie na teplých piesočnatých, výslnných stráňach, na skalách i na poliach. U nás sa tu a tam vyskytuje ako zavlečená.
Často sa pestuje zo semien, ktoré sa buď vysievajú priamo do riadkov na pole, alebo sa najprv predpestujú v debničkách na priesady.
Kvitne v letných mesiacoch.
Zbiera sa konopnicová vňať (Herba galeopsidis), ktorá sa odrezáva v čase kvitnutia a suší sa vo viazaničkách. Korene rastlín sa nesmú vytrhávať.
Droga obsahuje 6 % trieslovín, 0,02-0,7 % rozpustnej kyseliny kremičitej, horčinu, flobaf ény a iné.
Má odhlieňovacie účinky. Vo farmácii sa používa na prípravu galeník alebo špeciálnych prípravkov.
V ľudovej liečbe sa droga používa proti tuberkulóze.

konopnica žltkastobiela

Krušina jelšová
Frangula alnus Mill., Rhamnus frangula L.
Krušina jelšová je ker príbuzný s rešetliakom. Ľahko sa poznáva podľa šedohnedej, lesklej a akoby bielej bodkovanej kôry. Tento vzhľad kôry spôsobujú početné belavé, šošovkovité trhliny — dýchacie otvory kôry, tzv. lenticely.
Konáre sa ľahko lámu („krušina“, „frangula“), listy sú elipsovité, celistvookrajové. Kvety sú zoskupené v riedkych vidliciach, vyrastajú z pazúch listov a sú päťpočetné a obojaké: majú päť podlhovastých kališných lístkov, päť zelenavobielych korunných lupienkov, päť tyčiniek.
Plod je kôstkovica, ktorá je najprv červená, po dozretí čierna. Kvitne v máji až v júni.
Krušina jelšová rastie hojne v lesnej burine, v kroviskách, na stráňach, najmä pri barinách a potokoch. Oproti príbuznému rešetliaku obľubuje drsnejšie, hornatejšie polohy na predhoriach všetkých našich horstiev a vysočín.
Zbiera sa krušinová kôra (Cortex frangulae), najlepšie na jar. V lese, kde je veľa krušiny, sa kry vysekajú a zvezú pod kôlne alebo na iné kryté miesta. Na konároch vo vzdialenosti 30 cm urobíme dva kruhovité zárezy, tieto spojíme pozdĺžnym rezom a svitky odlúpnutej kôry usušíme.
So sušením takto získanej krušinovej kôry niet žiadnych starostí, lebo svitky sa nestlačia do seba, ale aj na hromadách výborne vyschnú.
Krušinová kôra je účinné preháňadlo. Obsahuje preháňavo pôsobiace zložky, najmä antrachinóny (frangulaemodín a frangulín), ramnocerín, horčiny a iné.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu rôznych galeník.

Kostihoj lekársky
ľudove čierny koreň.
Symphytum officinale L.
Kostihoj lekársky vyrastá z podzemku, rozkonáreného na viac hrubých valcovitých koreňov, ktoré sú na povrchu čierne („čierny koreň“), vnútri biele. Je to mohutná, až 1 m vysoká, trváca bylina s veľkými podlhovastokopijovitými, končistými listami, celá pokrytá drsnými štetinovitými chĺpkami.
Kvety sú zoskupené ako u pľúcnika v závinkoch a majú pätzubý kalich, valcovitozvonkovitú, nachovú, pätcípu korunu a pät tyčiniek. Plody sú štyri tvrdky.
Kostihoj rastie hojne v priekopách, na vlhkých lúkach, na brehoch rybníkov a potokov.
Kvitne od mája do jesene.
Zbiera sa koreň (Radix symphyti alebo Radix consolidae maioris). Vykopáva sa na jar alebo v jeseni, umyje sa, pozdĺžne rozreže a usuší. Droga musí byt na priereze biela.
Droga má protizápalové a odhlieňovacie účinky. Obsahuje veľa hojivého slizovitého hlienu, triesloviny, živicu, cholín, konsolidín.
Jej pomenovanie pochádza od toho, že v homeopatickej liečbe sa droga používa na obklady na zlomeniny a pomliaždeniny, asi pre veľký obsah organicky viazaného vápna.
V cudzine (Anglicku) sa kostihoj používa ako liek pri žalúdočných vredoch.
Mladé listy sa môžu pripravit ako šalát.

Kamienka lekárska
Lithospermum officinale L.
Kamienka lekárska je trváca, až 6 dm vysoká, široko rozkonárená bylina s početnými širokoko pijovitými listami. Celá byľ je drsnosrstnatá, ako takmer u všetkých borákovitých rastlín.
Kvety vyrastajú z pazúch vrcholových listov a sú zoskupené v listnatých závinkoch. Majú päťdielny kalich, lievikovitú, päťcípu, zelenkastobielu alebo žltobielu korunu. V rúrke koruny je vrastených päť tyčiniek.
Kvitne od júna do augusta.
Kamienka lekárska patrí k našej teplomilnej kvetene. Rastie na vápenatých stráňach a kermi porastených stepiach južného Slovenska a južnej Moravy.
Plody sú štyri tvrdky, podobajú sa bielym, hladkým, lesklým, akoby nalakovaným guličkám, o niečo väčším ako špendlíková hlavička.
Zbierajú sa práve tieto tvrdky (Fructus lithospermi), alebo Semen milii solis) medzi ľudom známe pod menom „semiačka“. Tvrdky (semiačka) sa zbierajú, len čo dozrejú a zďaleka sa na rastline lesknú.
Nesmieme ich nechať prezrieť, aby nevypadali a dobre ich v prievane usušíme.
Droga má vysoký obsah minerálií, až 50 %, z čoho prevládajú vápenaté soli a kyselina kremičitá.
Droga má dobrý močopudný účinok a oddávna sa používala pri chorobách močových ciest, najmä pri močových kameňoch.
Aj listy kamienky lekárskej bývali obľúbené ako náhradka pravého čaju, a to asi preto, že dobre usušené sa naozaj podobajú listom pravého čaju.

Čeľaď: Kysličkovité — Oxalidaceae

Kyslička obyčajná — Šťavel kyselý

Oxalis acetosella L.

Kyslička obyčajná je drobná bylinka vyrastajúca zo slabého, plazivého podzemku, ktorý nahradzuje nadzemnú os. Z podzemku vyrastajú jednak charakteristické dlhostopkaté listy, zložené z troch srdcovitých, po odtrhnutí rýchlo vädnúcich lístkov, jednak dlhostopkaté ozdobné kvety.

Kvety sa skladajú z piatich kališných lístkov, z piatich bielych, jemne ružovožilkovaných, nerovnako veľkých korúnných lupienkov, 10 tyčiniek a semenníka, skladajúceho sa z piatich plodolístov. Plod je tobolka.

Kyslička obyčajná rastie najradšej v tienistých a v1hkých lesoch, najmä pri lesných potokoch a rybníkoch a pod., obyčajne hromadne na dosť veľkých priestranstvách, vytvárajúc tak ucelené, pospájané porasty.

Kvitne v apríli a v máji a často v jeseni aj druhýkrát. Podľa potreby sa zbiera kvitnúca vňať a rýchlo sa usuší.

Kyslička obsahuje veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá jej dáva príjemnú kyslastú chuť, a preto ju najmä deti s obľubou trhajú a jedia. Vo veľkých dávkach by však mohla kyselina pôsobiť jedovato. Platí to i pre dobytok, ktorý kysličkové porasty rád spásava.

Listy rozotreté s cukrom poskytujú zdravý a osviežujúci nápoj, ktorý má slabé močopudné účinky.

Kým nebola známa syntetická výroba kyseliny štaveľovej, kyslička obyčajná sa miestami pestovala aj vo veľkom množstve a slúžila na výrobu tejto kyseliny.