Levanduľa lekárska
Lavandula officinalis Chaix et Kitt.
Levanduľa lekárska je mohutný, vyše pol metra vysoký poloker s priamou osou, na ktorej sú drobné, sediace, čiarkovité, celistvo okrajové, na okrajoch zvinuté, šedo plstnaté listy. Voňavé kvety sú zoskupené do riedkych papraslenov, ktoré hore prechádzajú do pretrhovaných klasov.
Kvety majú rúrkovitý, páperistý, fialkastý kalich, modrú, dvojpyskovitú, škľabivú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú tvrdky. Levanduľa kvitne v letných mesiacoch.
Patrí k juhoeurópskej kvetene a rastie na slnečných stráňach západného Stredomoria. U nás sa pestuje v záhradách i na poliach a dobre sa jej darí v chránených slnečných polohách. Na zimu treba kultúry ľahko zakryť.
Množí sa jednak semenami, z ktorých si v pareništi predpestujeme semenáčiky, ktoré po otužení vysadíme na pripravené miesto; jednak odrezkami, ktoré necháme v pareništi zakoreniť a jednak delením starých trsov.
Zbiera sa kvet (Flos lavandulae), a to tak, že sa kvetonosné konáre odrežú, zviažu do viazaničiek, rýchlo usušia a jednotlivé kvety sa z nich zdŕhajú. Zbiera sa aj vňať.
Obsahuje až 30% silice, triesloviny, horčinu a živicu.
Droga má diuretické účinky, pôsobí proti kŕčom a zvyšuje činnosť nervovej sústavy. Dáva sa do posilňujúcich kúpeľov. V ľudovej liečbe sa používala levanduľová silica zriedená alkoholom proti migréne, nervozite a pri rozčúlení.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu rôznych galeník (tinktúra, liečivé čaje, aromatický lieh) a na získavanie silice (Oleum lavandulae).
Voňavá silica sa upotrebuje aj vo voňavkárskom a mydlárskom priemysle.