Popis : dráč je do stopäťdesiat centimetrov vysoký, opadavý a hustý ker. Je veľmi nenáročný, na jeseň jasnočervenými listami. Plody sú červené. Na konárikoch ma tenké ostne, ktoré bránia prechodu cez živý plot.
Archív kategorií: D
Deväťsil lekársky
Pôvod :
Popis : trváca rastlina, rozšírená v celej Európe a rastie na vlhkých miestach, na brechoch potokov a riek.
Liečivé účinky : na liečebné účely sa väčšinou zbierajú podzemky, slúži na liečbu horných dýchacích ciest (kašeľ, zachrípnutie). Zbierajú sa aj listy s podobným účinkom. Čaj z deväťsila lekárskeho sa osvedčil aj pri astme, dne a reumatizme.
Ďatelina lúčna
Ďatelina lúčna, Trifolium pratense
Popis : trváca bylina s plazivým podzemkom. Kvety sú guľovité s priemerom 2-4 cm a majú sýto ružovú farbu.
Liečivé účinky : pri kataroch priedušiek, kašli a zachrípnutí
Drchnička roľná
Drchnička roľná
Anagallis arvensis L.
Drchnička roľná je všeobecne rozšírená, drobná, burinová bylina so štvorhrannou, rozkonárenou osou a sediacimi, vajcovitými, celistvookrajovými listami.
Úhľadné, päťpočetné kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch listov na dlhých stopkách a majú päťlístkový kalich, päťcípu, červenú alebo modrú korunu, päť tyčiniek a plod — tobolku.
Drchnička rastie veľmi často ako burina v obilí a na rumoviskách. Kvitne celé leto.
Vňať a korene obsahujú dva glykozidy, ktoré sú identické s kyselinou polygalovou a so sapotoxínom mydlicovým a okrem toho obsahujú anagalissaponín. koreň obsahuje, podobne ako cyklámen, jedovatý cyklamín.
Vňať sa používala pri nervových chorobách a pri chorobách obličiek a pečene.
O drchničke koluje stará povesť, že je osvedčeným prostriedkom proti besnote. Ako v mnohých iných prípadoch, i tu chýba príslušný dôkaz.
Divozel veľkokvetý
Divozel veľkokvetý
Verbascum thapsiformae Schrader
Divozel veľkokvetý je mohutná, vyše 2 m vysoká, dvojročná bylina, ktorá v prvom roku vytvára iba bohatú ružicu prízemných listov, ktoré však v zime vyhynú, a až v druhom roku vyženie priamu, silnú, dutú, plstnatú os. Na nej sú končistovajcovité, na osi zbiehavé, plstnaté listy.
Úhľadné, veľké žlté kvety vyrastajú v hornej časti osi vo zväzočkoch, ktoré tvoria dlhé strapce. Kvety majú päťdielny, plstnatý kalich, citrónovo žItú, 3-4 cm širokú, zvonkovitú, súmernú, päťcípu korunu a päť zrastených tyčiniek.
Z tyčiniek sú dve dolné lysé, tri horné však majú obličkovité, chlpaté pernice. Plody sú dvojpuzdrové tobolky. Kvitne v letných mesiacoch.
Divozel veľkokvetý rastie na výslnných lesných rúbaniskách, horských cestách, na rumoviskách a na kamenistých lesných stráňach, často ako jediná vegetácia.
Veľa sa u nás pestuje aj v ľahkej, piesočnato vápennej pôde, a to alebo priamym výsevom semien, alebo po predchá.dzajúcom vypestovaní priesad v debničkách.
Zbierajú sa kvety (Flos verbasci), a to len koruny, ktoré sa môžu sušit na slnku. Obsahujú saponín, sapogerlín, žlté farbivo hesperidín a krocetín, kyselinu tapsiovú, trocha éterického oleja a až 35 % hojivého slizu.
Droga dobre rozpúšťa hlieny a používa sa ako odhlieňovací a slizový prostriedok. Má príjemnú medovú vôňu a slizovito-sladkastú chuť. Užíva sa všeobecne proti kašľu, najmä čiernemu a pri zápale priedušiek.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú rózne galeniká.
Okrem divozela veľkokvetého možno zbierat celkom podobný divozel sápovitý (Verbascum phlomoides L.), ktorého listy po osi nezbiehajú.
Dub letný
Čeľaď: Bukovité Fagaceae
Dub letný — Dub letní
Quercus robur L., Quercus pedunculata E h r h.
Dub letný i príbuzný dub zimný (Quercus petraea Lieb 1., Q. sessilis E h r h.) sú statné stromy, dosahujúce až 50 m výšky, s mohutnými kmeňmi, pokrytými hlboko rozbrázdenou kôrou.
Dub letný má krátke stopkaté, na báze srdcovito vykrojené listy, dub zimný má listy klinovito zbiehavé do dost dlhej stopky, perovito laločnaté, podlhovasté, obráteno vajcovité.
Duby kvitnú v máji a sú jednodomé. Nepatrné, tyčinkovité kvietky sedia na previsnutých, tenkých osiach v podobe prerušovaných, riedkych jahniad, niekoľko piestikových kvietkov duba letného visí na stopkách, u duba zimného sú sediace.
Plody sú známe žalude, uložené v čiaške.
Obidva druhy tvoria u nás listnaté lesy, tzv. dúbravy, dubiny.
Zbiera sa dubová kôra (Cortex quercus — zrkadlovka), a to z mladých stromov a konárov najviac 20 ročných, merajúcich asi 10 cm v priemere. Zber sa koná na jar pri prehliadke dúbrav, za dozoru lesných správ tak, že sa vo vzdialenosti 30-50 cm urobia kruhové zárezy, ktoré sa potom pozdĺžnym rezom spoja a svitky sa odlúpnu a usušia.
Kôra obsahuje až 20 % trieslovín, kyseliny, kvercit, živicu, farbivá a iné.
Vo farmácii sá droga používa na prípravu rôznych galeník (liečivých čajov, mastí). Kôra sa používa v humánnom i veterinárnom lekárstve ako prudko zvieravý a krvácanie utišujúci prostriedok, aj na omrzliny a proti poteniu nôh.
Niekedy sa požadujú i dubové listy (Folium quercus) ako zvieravý a proti hnačke pôsobiaci prostriedok a žalude (Glans quercus). Žalude sa musia usušit, vymlátit, aby sa zbavili obalových častí, a čisté semeno (Semen quercus) sa praží a užíva proti hnačke.
Ďatelina lúčna
Ďatelina lúčna — Jetel luční
Trifolium pratense L.
Ďatelina lúčna je dvojročná, prípadne i trváca bylina, vyháňajúca z podzemku najprv ružicu prízemných listov, z ktorej vyrastajú asi 2-3 dm vysoké, trocha chĺpkami porastené, vzpriamené osi s dlhostopkatými trojpočetnýmí listami („trojlístky“).
Listy sú podopreté prílistkami a ich jednotlivé lístky sú vajcovité, celistvookrajové a majú na hornej strane bledú polmesiačkovitú škvrnu.
Drobné kvietky sú zhluknuté na koncoch osí do guľovitých hlávok a majú chlpatý päťzubý kalich a nachovú motýľokvetú korunu, ktorej lupienky sú zrastené v rúrku. Koruna ďateliny neopadáva, ale uschýna na plode. Tyčiniek je 10 a sú dvojzväzkové.
Plod je drobný jednosemenný struk.
Ďatelina lúčna rastie hojne na lúkach a pestuje sa ako krmovinová rastlina na poliach zo všetkých druhov ďatelín najviac.
Pre liečivé účely sa zbierajú červené kvetné hlávky (Flos trifolii pratensis, Flos trifolii rubri), ktoré sa trhajú hneď po rozkvitnutí bez podporného listu. Hlávky sa rýchlo usušia, aby nestratili svoju pôvodnú farbu, pričom sa zhnednuté kusy hneď odstránia.
Ďatelinové hlávky majú príjemnú vôňu, obsahujú flavónové farbivá: pratol, genisteín, kampferol, ďalej triesloviny, silicu a živicu.
Droga sa oddávna používa ako obľúbená prísada do aromatických kúpeľov a zdravotných prsných a žalúdočných čajov.
Všetky výkupne liečivých rastlín vykupujú čisté hlávky ďateliny lúčnej.
Dula podlhovastá
Dula podlhovastá — Kdoule podlouhlá
Cydonia oblonga M i 11.
Dula podlhovastá je menší strom s tuhými, vajcovitými, na rube hrubo plstnatými listami. úhľadné, nápadne veľké, biele kvety sedia na koncoch konárov.
Majú päťcípy kalich, päť veľkých, belostných korunných lupienkov, 20 tyčiniek a päťpuzdrový semenník, ponorený do čiašky, s ktorou celkom zrastá.
Po opelení čiaška zdužnie, narastie a vytvorí veľkú, plstnatú, žltú malvicu, podobnú podlhovastému jablku alebo guľovitej hruške. V dulovej malvici je v puzdrách veľký počet semien.
U nás kvitne v máji, avšak v juhovýchodných krajinách už omnoho skôr.
Dula pochádza z Malej Azie a z Balkánskeho poloostrova. U nás sa pestuje v parkoch a v záhradách ako ozdobný strom a pre voňavé mdlonakyslé malvice, ktoré sa síce za čerstva nedajú jesť, ale možno ich spracovať na chutnú marmeládu.
Vo väčšom rozsahu sa pestujú na teplejších miestach Slovenska, na Hanej, v okolí Prostějova, kde sa malvice vykupujú a v tamojšej konzervárni spracúvajú na džemy.
Okrem uvedených malvíc (Fructus cydoniae) sa zbierajú aj dulové semená (Semen cydoniae oblongae), ktoré vo vode veľmi napučiavajú a obalujú sa hrubou vrstvou s1izu (Mucilago cydoniae), ktorý sa používa vo farmácii.
Kedysi sa dulový sliz často používal na rôzne chladivé obklady. Pôsobí aj proti hnačke a vyvoláva zápchu.
Plstnaté chĺpky sa kedysi používali v ľudovej liečbe na zastavovanie krvácania.
Dráč obyčajný
Dráč obyčajný Drišťál obecný
Berberis vulgaris L.
Dráč je ker s obrátenovajcovitými, jemne pílkovitými listami, vyrastajúcimi z pazúch trojdielnych tŕňov, ktoré nie sú ničím iným ako premenenými listami. V máji sa na ňom rozvíjajú početné, úhľadné, previsnuté strapce žltých kvetov.
Kvet sa skladá zo šiestich voľných, jasnožltých kališných lístkov, zo šiestich žltých korunných lupienkov, šiestich tyčiniek a piestika. Piestik po opelení dozrieva na podlhovasté, šarlátovočervené bobule. Kvety nepríjemne zapáchajú.
Dráč bol u nás kedysi veľmi rozšírený v kroviskách, na medziach, pri plotoch a na rumoviskách, avšak odvtedy, čo sa zistilo, že je jedným z hostiteľov obilnej hrdze, nebezpečného cudzopasníka raži, bol z okolia polí vyhubený a nesmie sa tu vysadzovať.
Dnes sa sadí iba v parkoch a záhradách, vzdialených od poľných kultúr a v lesoch. Záhradníci s obľubou lemujú týmto ozdobným krom chodníky a aleje. Na Slovensku je miestami dost hojný.
Dráč obsahuje vo všetkých častiach, okrem zrelých bobúľ, berbínové alkaloidy, z ktorých je hlavný jedovatý berberín.
Listy, kôra i koreň sa kedysi v medicíne často používali. Dnes sa spracúva vo farmaceutickom priemysle iba kôra koreňov (Cortex radicis berberidis vulgaris).
Nezrelé bobule dráča tiež obsahujú prudké alkaloidy a nie sú používateľné, po dozretí ich však strácajú a stávajú sa jedlými. Majú mierne preháňavý účinok.
Dráč možno upotrebiť i technicky, lebo poskytuje vzácne, tvrdé, jemné, žlté drevo, ktoré je vhodné na rôzne stolárske a rezbárske práce.
Durman obyčajný
Durman obyčajný — Durman obecný
Datura stramonium L.
Durman obyčajný je jednoročná, vyše pol metra vysoká, prudko jedovatá bylína s listami v podstate vajcovitými, charakteristicky laločnatozubatými a stopkatými. Ozdobné veľké kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch konárov a majú rúrkovitý päťcípy kalich a bielu, päť až šesť cm dlhú, lievikovitú, päťcípu korunu. Tyčiniek je pät. Plod je známa ostnatá tobolka, veľká ako vlašský orech.
Durman kvitne od júna do septembra.
Rastie dosť často na rumoviskách a pustých miestach, na neobrábaných poliach a pri ľudských príbytkoch. Niekedy sa zakladajú aj umelé kultúry, a to výsevom semena priamo do pôdy na pripravené miesto.
Zbiera sa zdravý, nezaprášený list(Folium stramonii), a to z kvitnúcich rastlín a rýchlo sa suší. Niekedy sa tiež žiada semeno (Semen stramonii), ktoré sa získava v jeseni zo zrelých toboliek.
Droga obsahuje prudko jedovaté alkaloidy: hyoscyamín, atropín, skopolamín a asi 5-6 % trieslovín. Semeno obsahuje okrem alkaloidov až 25 % mastného oleja a trocha trieslovín.
Droga pôsobí tlmivo na parasympatické nerstvo a používa sa proti astme a kŕčom. Patrí však len do rúk lekára. Pre školský zber nevhodné.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník a na izoláciu alkaloidov.