Repík lekársky    Ružovité
Agrimonia eupatoria L.    Rosaceae
Opis: Trváca, až 1 m vysoká bylina s krátkym drevnatým podzemkom a drsnou chlpatou stonkou. Listy sú nepárnoperovité, zložené z podlhovasto vajcovitých, pílkovitých, na opačnej strane sivo chlpatých lístkov. Drobné žlté kvety sú zložené do jednoduchého, 100-300 mm dlhého klasovitého až strapcovitého súkvetia. Repík kvitne od júna do augusta.
Rozšírenie: Je to dosť premenlivý druh s mnohými formami rozšírenými po celej Európe. Zasahujú až do severnej Afriky a Strednej Ázie. Rastie vo svetlých lesoch, na pasienkoch, v kríkoch, v priekopách a na rúbaniskách od nížin až do hôr.
Používaná časť rastliny: Zbiera sa kvitnúca, doteraz nerodiaca vňať od júna do augusta a suší sa v tieni alebo umele pri teplote do 40 °C.
Obsahové látky: Repík obsahuje 5 —8 % trieslovín, flavónové glykozidy, organické kyseliny, stopy silice, vitamín C a dalšie málo známe látky s dezinfekčným a hojivým účinkom.
Použitie v kozmetike: Vodným nálevom repíka zmiešaným so zriedeným liehom sa čistí mastná pleť s rozšírenými pórmi a uhrovitá pleť. Organické kyseliny póry čistia a triesloviny ju sťahujú. Dezinfekčne účinkujúci komplex látok odstraňuje drobné zápaly. Ako pleťovú masku možno použiť i repíkový nálev zmiešaný s rašelinou. Túto kašovitú hmotu nanesieme na tvár a po odobratí masky umyjeme tvár rumančekovým čajom. V maske sa uplatní hojivosť a čistiaci i sťahujúci účinok repíka s regeneračným účinkom rašeliny. Pre veľmi suchú a citlivú pleť sa ošetrenie repíkom nehodí, niekedy totiž spôsobí alergiu (sčervenanie a vyrážky).
Iné použitie: Z repíka sa pripravuje čajový nálev, používaný vnútorne pri nechutenstve a pri žlčníkových alebo žalúdočných ťažkostiach, alebo na vonkajšie použitie, na kloktanie. Niekedy sa pridáva do kúpeľov, alebo sa používa na ošetrenie rán.