Čeľad: Ľubovníkovité — Hypericaceae
Ľubovník bodkovaný
Hypericum perforatum L.
Ľubovník bodkovaný vyháňa z trváceho podzemku priamu, niekoľko dm vysokú, lysú os, porastenú drobnými, podlhovasto vajcovitými, celostvo okrajovými listami, ktoré sa javia oproti svetlu bodkované, akoby dierkované.
Tieto bodky pochádzajú od početných olejových žliazok, roztrúsených po listoch. Zlatožlté kvety sú zoskupené v širokom vrcholíku vidlíc a sú päťpočetné: majú päť kališných lístkov, päť korunných lupienkov, väčší počet tyčiniek, zrastených do troch zväzočkov.
Plod je tobolka.
Ľubovník bodkovaný kvitne od júna do jesene a je všeobecne rozšírený na medziach, pri cestách, na suchých lúkach a brehoch i na lesných pasienkoch.
Zbiera sa vňať (Herba hyperici), ktorá sa odrezáva iba od polovice, pretože spodná časť byle je veľmi drevnatá. Získaný materiál sa viaže do viazaničiek a tak sa v tieni suší. Droga si musí zachovať pôvodnú farbu.
Obsahuje asi 10 % trieslovín, silicu, živicu, kyseliny a najmä vo všetkých častiach, v žliazkach červené farbivo hypericín.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu početných galeník (liečivých čajov, liečivých olejov, extraktov, tinktúr). Droga má močopudný a protizápalový účinok a pósobí na nervstvo a na menštruáciu.
V ľudovej liečbe má táto stará liečivá rastlina veľmi široké pole používania a odporúča sa pri chorobách dýchacích ciest, tráviacich ústrojov a pri žlčových ťažkostíach. Používa sa aj na rany.
Ľubovník bodkovaný sa stáva pomaly jednou z najdôležiteffich, i keď predbežne neoficinálnych liečivých rastlín, so širokým okruhom pôsobnosti.
V poslednom čase sa zistili silné protizápalové a dezinfekčné účinky výťažkov ľubovníka pri liečení zapálených hnisajúcich rán, z čoho možno tušiť ich určitú antibakteriálnu aktivitu.
Nedávno sa začal vyrábat liek Floristén, ktorý sa používa pri gynekologických zápaloch. Získava sa len z ľubovníka bodkovaného.
Zaujímavý je známy jav hypericizmu: niektoré tzv. fotodynamické rastliny obsahujú látky, ktoré po použití vyvolávajú u bielosrstnatých zvierat (bielych myšiek, bielych oviec) po dlhšom pobyte na slnku fotosenzibilitu (zvláštne zápaly kože, závraty až ochrnutie).
V tieni, v stajni, alebo ked je zamračené, tento jav mizne. U nás je to práve ľubovník a pohánka, ktoré sú schopné tento stav (fagopyrizmus) vyvolať.