Ibiš ružový

Ibiš ružový
ľudove topolovka ružová
Althaea rosea
Ibiš ružový je mohutná, dvojročná, ozdobná kultúrna rastlina, ktorá dosahuje výšku až 2 m. Má priamu rozkonárenú os, husto porastenú chĺpkami. Listy sú okrúhle, srdcovité, dlaňovito päťlaločnaté až sedemlaločnaté, vrúbkované.
Veľké kvety sú alebo ružové, červené, čiernofialové, alebo aj žlté. Na lekárske a technické účely sa pestuje iba o droda s čiernofialovými kvetmi (Althaea rosea var. nigra C a v.). Kvety vyrastajú z pazúch listov a sú na koncoch osí zoskupené do klasovitých strapcov.
Majú päťcípy kalich, pod ním kalištek vytvorený 6-9 listeňmi, päť korunných lupienkov a mnoho zrastenych tyčiniek. Plody sú jednosemenné tvrdky.
Ibiš ružový kvitne v júli a v auguste. Pochádza z juhovýchodnej Európy a Malej Azie. V záhradách sa často sadí ako okrasa. Pre potreby praxe sa pestuje v poľných kultúrach zo semien.
Zbierajú sa čiernofialové tmavo nachové kvety (Flos malvae arboreae curn calyce), ktoré sa trhajú i s kalichom. Kvety trhané bez kalicha (Flos malvae arboreae sine calyce) sú drahšie, avšak ich zber je ťažší.
Kvety sušíme opatrne v tieni a v prievane alebo umelým teplom, ktoré môže dosahovať až 50 °C. Ak máme naraz veľa materiálu, môžeme ibiš ružový sušiť aj rýchle na slnku, lebo neobsahuje prchavé zložky.
Droga obšahuje hojivý sliz, trieslovinu, antokyánové farbivo alteín a i.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník (odvarov, liečivých čajov). účinný je najmä sliz, ktorý sa užíva na odhlieňovanie pri chorobách dýchacích a tráviacich ústrojov.
Krásne tmavonachové farbivo sa používa v potravinárstve a liehovarníctve na neškodné a dovolené prifarbovanie vín a iných výrobkov.
Veľkým škodcom kultúr býva, ako u ibiša lekárskeho, hrdza slezová (Puccinža rnalvacearum). Nakazené exempláre treba z kultúry odstránit a spáliť. Jediným prostriedkom proti tomuto parazitovi je správne udržiavať pôdu hnojením a rastliny sadiť do riedkeho sponu 60 X 60 cm.

Ihlica tŕnistá

Ihlica tŕnistá
ľudove babský hnev
Ononis spinosa L.
Ihlica tŕnistá je asi pol metra vysoká, trváca bylina, až poloker. V zemi má hrubý podzemok, ktorý prechádza v dlhý, drevnatý koreň. Striedavé listy sú dole trojpočetné, hore jednoduché a majú prílistky prirastené ku stopke.
Ružové kvety, motýľokvetého typu, vyrastajú v pazuchách listov. Tyčinky sú jednozväzkové. Plod je drobný, vajcovitý struk.
Ihlica rastie na suchých stráňach, pri cestách a na pustých miestach. Kvitne od júna až do septembra.
Zbiera sa koreň (Radix ononidis), a to v jeseni alebo na jar. Celé staršie rastliny sa rýľom vykopú, celá nadzemná čast sa odstráni a nechá sa len viachlavý podzemok s hrubšími koreňmi. Rastliny sa dôkladne očistia, umyjú, veľmi hrubé kusy sa rozrežú, dobre sa usušia.
Droga obsahuje glykozid ononín, ononid, triesloviny a má močopudné účinky.
Vo farmácii sa používa koreň ihlice tŕnistej na pripravu galenických preparátov (liečivých čajov a i.).
Droga je zložkou oficinálnych močopudných čajov, ako species urologicae, species diureticae.

Ibiš lekársky

Čeľaď: Slezovité — Malvaceae
Ibiš lekársky
ľudove lajbiš, preskiernik — ibišek
Althaea officinalis L.
Ibiš lekársky je trváca, vyše 1 m vysoká bylina, porastená mäkkou plsťou. Osi vyrastajú z hrubého podzemku a majú v dolnej časti dlaňovito päť laločnaté, v hornej časti dlaňovito trojlaločnaté, zamatovošedé, plstnaté, pílkovité listy.
Biele, slabo ružovkasté, veľké kvety, kvitnúce až v júli a v auguste, vyrastajú z pazúch listov a zakončujú osi riedkymi strapcami. Sú päťpočetné, majú päťcípy kalich, pod ktorým je ešte tzv. kalištek z niekoľkých listeňov, ďalej päť korunných lupienkov a mnoho tyčiniek zrastených naspodku.
Vrchný semenník je terčovitý, mnohopuzdrový a dozrieva na terčovitý plod, rozpadajúci sa vo väčší počet tvrdiek.
Ibiš lekársky je na južnom Slovensku miestami hojný. Inak u nás rastie kde-tu na vlhkých, slaných, teplých Iúkach a v pobrežných kroviskách. Pre potreby praxe sa však musí pestovať, lebo je čiastočne chránený. Rozšírený je v oblasti Stredozemného mora.
Rozmnožuje sa alebo semenami, najčastejšie však vegetatívne delením starých trsov, alebo odrezávaním a sadením pupeňov vyrastajúcich po zbere na podzemkoch. Vyžaduje dobrú, hlbokú pôdu.
Zbiera sa podzemok — koreň (Radix althaeae) lúpaný i nelúpaný, 1ist (Folium althaeae) a kvet (Flos althaeae). Podzemok sa vykopáva v jeseni alebo na jar z dvojročných až trojročných rastlín, potom sa očistí, oIúpe, rozreže a usuší.
Listy sa zbierajú pred rozkvitnutím, iba postupne, aby sa nezabrzdil rast podzemku. Kvet sa zbiera v čase kvitnutia.
Droga obsahuje vo všetkých častiach až 35 % hojivého slizu, silicu, cukor, škrob, mastný olej.
Vo farmácii sa droga používa na pripravu početných galeník, ako sirupov, odvarov, liečivých čajov a obkladov.
Je to dôležitá a stará liečivá rastlina s odhlieňovacím a slizovým účinkom. Používa sa pri kataroch dýchacích a tráviacich ústrojov.

ibis lekársky

Imelo biele

Čeľad‘: Imelovité — Loranthaceae
Imelo biele    Jmelí bílé
Viscum alburn L.
Imelo je známy žltozelený, vidlicovito rozkonárený krík s tuhou osou, ktorá nesie protistojné, kopijovité, kožovité a trváce listy.
Nevzhľadné zelené kvietky, rozvíjajúce sa hned na jar, sú dvojdomé: na niektorých rastlinách sú samčie kvety so štvorpočetným okvetím a štyrmi tyčinkami, na iných samičie kvety, ktoré sú tiež štvorpočetné.
Plody sú známe biele guľaté bobule, veľké ako hrach, ktoré dozrievajú až neskoro v jeseni a zostávajú na rastlinách celú zimu.
Táto zaujímavá rastlina cudzopasí na konároch rôznych listnatých a ihličnatých stromov, obyčajne vysoko v korunách.
Zbiera sa imelová vriať (Herba visci), a to v zimných mesiacoch. Imelo je polocudzopasnik, lebo vysáva zo svojho hostiteľa iba vodu a v nej rozpustené minerálne látky, kým glycidy si rastlina sama vytvára asimiláciou na svetle.
Svojím neobvyklým stanovišťom a zjavom pútalo imelo oddávna pozornosť ľudí. Bývalo predmetom úcty a rozličných povier. Pretože je i v zime zelené a svieže, je vo všetkých krajinách vianočnou ozdobou.
Pri zbere treba vyliezť až do koruny stromu, takže zber je trocha nebezpečný a deti treba pred ním varovať. Zberatelia si musia zaobstarať vhodné náradie, najmä stúpačky, ochranné pásy, rebríky a kosákovité nože.
Imelo sa najlepšie suší zviazané do viazaničiek a po dokonalom vysušení sa z drogy odstránia hrubé, drevnaté časti konárikov.
Imelo je stará liečivá rastlina s väčším množstvom cholínu, acetylcholínu a iných zložiek, ktoré zabraňujú skleróze a znižujú krvný tlak. Farmaceutický priemysel vyrába z drogy rôzne galeniká (liečivé čaje, výťažky, vína) a rôzne špeciálne prípravky. Z bobúľ sa varí dobrý lep na muchy.
V zime sú bobule oblúbenou potravou drozdovitých vtákov, ktorí tak rastlinu rozširujú.

imelo biele

Ibištek pižmový

Ibištek pižmový    Slezovité
Hibiscus abelmoschus L.    Malvaceae
Opis: Jednoročná až 2 m vysoká rastlina so striedavými stopkatými štítkovite srdcovitými a na okraji pílkovitými listami. Kvety majú žltú päťlístkovú korunu, na dne kalíška sú purpurové. Semenník dozrieva v huňatú ihlancovitú tobolku so sivožltými obličkovitými semenami veľkosti hrachu.
Pôvod a rozšírenie: Pochádza z východnej Indie, najviac sa pestuje v južnej Ázii a v Južnej Amerike.
Používaná časť rastliny: Pestuje sa pre voriavé semená, ktoré sa nazývajú ambrové alebo pižmové zrná. Semená sa zberajú, sušia a drvia sa na prášok. Obsahové látky: Rozdrvené semená poskytujú pri destilácii vodnou parou 0,2-0,6 % silice. Silica je svetložltá, pevná a vôriou pripomína pravé pižmo. Skladá sa z farnesolu, ambrettolidu, esterov kyseliny octovej, ambrettolovej a palmitinovej.
Použitie v kozmetike: Silica sa pridáva do vonných kompozícií určených na parfumovanie pleťových krémov, želé, rúžov, líčidiel, pleťových vôd, vôd po holení, púdrov atd‘. Je súčasťou luxusných pánskych a orientálnych parfumov.
Iné použitie: Nezrelé plody východoindického ibišteka sú chutnou zeleninou podobne ako plody príbuzného druhu Hibiscus esculentus L. Stonkové vlákna možno spriadať ako konope, podobne ako pri blízko príbuznom druhu Hibiscus cannabinus L. červeno kvitnúci Hibiscus sabdariffa L., pôvodný v Sudáne a pestovaný v trópoch, poskytuje zdužinatené červené kalichy, tzv. ibištekové kvety. Tieto obsahujú rad organických kyselín. V Oriente sa z týchto kvetov pripravuje vynikajúci osviežujúci nápoj (karkade). Pretože má aj mierne preháriavé účinky, je vhodný na odtučriovanie. Hibiscus syriacus sa v subtrópoch a ojedinele aj u nás pestuje ako okrasná rastlina.

ibištek pižmový