Čeľad‘: Imelovité — Loranthaceae
Imelo biele Jmelí bílé
Viscum alburn L.
Imelo je známy žltozelený, vidlicovito rozkonárený krík s tuhou osou, ktorá nesie protistojné, kopijovité, kožovité a trváce listy.
Nevzhľadné zelené kvietky, rozvíjajúce sa hned na jar, sú dvojdomé: na niektorých rastlinách sú samčie kvety so štvorpočetným okvetím a štyrmi tyčinkami, na iných samičie kvety, ktoré sú tiež štvorpočetné.
Plody sú známe biele guľaté bobule, veľké ako hrach, ktoré dozrievajú až neskoro v jeseni a zostávajú na rastlinách celú zimu.
Táto zaujímavá rastlina cudzopasí na konároch rôznych listnatých a ihličnatých stromov, obyčajne vysoko v korunách.
Zbiera sa imelová vriať (Herba visci), a to v zimných mesiacoch. Imelo je polocudzopasnik, lebo vysáva zo svojho hostiteľa iba vodu a v nej rozpustené minerálne látky, kým glycidy si rastlina sama vytvára asimiláciou na svetle.
Svojím neobvyklým stanovišťom a zjavom pútalo imelo oddávna pozornosť ľudí. Bývalo predmetom úcty a rozličných povier. Pretože je i v zime zelené a svieže, je vo všetkých krajinách vianočnou ozdobou.
Pri zbere treba vyliezť až do koruny stromu, takže zber je trocha nebezpečný a deti treba pred ním varovať. Zberatelia si musia zaobstarať vhodné náradie, najmä stúpačky, ochranné pásy, rebríky a kosákovité nože.
Imelo sa najlepšie suší zviazané do viazaničiek a po dokonalom vysušení sa z drogy odstránia hrubé, drevnaté časti konárikov.
Imelo je stará liečivá rastlina s väčším množstvom cholínu, acetylcholínu a iných zložiek, ktoré zabraňujú skleróze a znižujú krvný tlak. Farmaceutický priemysel vyrába z drogy rôzne galeniká (liečivé čaje, výťažky, vína) a rôzne špeciálne prípravky. Z bobúľ sa varí dobrý lep na muchy.
V zime sú bobule oblúbenou potravou drozdovitých vtákov, ktorí tak rastlinu rozširujú.