SEMENNÉ RASTLINY — SPERMATOPHYTA
NAHOSEMENNÉ — GYMNOSPERMAE
Ihličnany — Conif erae
Borovica-sosna
ľudove sosna
Pinus silvestris
Borovica-sosna je naša najužitočnejšia ihličina, ktorá na piesočnatých pôdach a miernych vysočinách tvorí rozsiahle lesné porasty. Mladé borovice majú ihlanovitú korunu, ktorá sa však neskoršie široko rozkonári. Ich kôra je červenožItá, na starších stromoch tmavšia, hlboko rozbrázdená.
Listy sú známe tuhé a zahrotené ihlice, vyrastajúce vo zväzočkoch po dvoch, na zvláštnych zakrpatených konárikoch. Ihlice dozrievajú až v treťom roku a opadávajú.
Borovica-sosna je jednodomý strom. Samčie (pernicové, tyčinkové) a samičie (piestikové) kvety sa vyskytujú oddelene v šiškových súkvetiach na tom istom strome.
Samčie kvety sú zoskupené na koncoch minuloročných konárikov do šiškovitých, klasovitých strapcov, samičie kvety tvoria červenkasté šišky na koncoch tohoročných výhonkov.
Borovica kvitne až vo veku 20 až 40 rokov. Peľ prenáša vietor, ktorý na jar v čase kvitnutia roznáša po lesoch celé mračná peľu. Samičie šišky dozrievajú na strome po opelení počas troch rokov na plody, zname šišky.
Na slnku sa zrelé šišky otvárajú a okrídIené semená, prisadajúce po dvoch, nahé v pazuchách krycích šupín, vietor roznáša po okolí.
Drevom borovice prechádzajú živicové kanáliky, ktoré sú naplnené tzv. terpentínovou živicou, ľudove „lesnou smolou“, ktorá vyteká pri poranení stromu. Spotreba terpentínovej živice v priemysle je veľká.
Destiláciou sa zo živice získava terpentínová silica čiže terpentínový olej (Oleurn terebinthinae), ktorý sa v medicíne používal na inhalácie pri zastaralých zápaloch priedušiek.
Dnes sa na lekárske účely zbierajú mIadé jarné výhonky (Turiones pini), ktoré sa prudko usušia a uschovávajú v zatvorených nádobách, aby nestratili príjemnú vôňu. Používajú sa do kúpeľov pre nervove chorých.

borovica sosna