Brečtan popínavý Aralkovité
Hedera helix L. Araliaceae
Opis: Vždyzelená liana, pridržiavajúca sa podkladu priliepavými koreňmi. Drevnatá stonka je bohato rozkonárená, listy sa prejavujú zaujímavou dvojtvárnosťou: na nekvitnúcich plazivých stonkách sú striedavé, dlaňovito laločnaté, pevné, nápadné svetlou žilnatinou. Rodivé vzpriamené stonky majú úzko vajcovité listy, usporiadané v špirále okolo osi, s nenápadnou žilnatinou. Na rodivých konároch sa nevytvárajú vzdušné korene. Kvety sú žItkastozelené, usporiadané do okolíkov. Kvitnú v auguste až v októbri. Plody sú čierne, modré bobule.
Pôvod a rozšírenie: Brečtan pravdepodobne pochádza z Európy. Dnes rastie v Európe a v Ázii a bol zavlečený do Severnej Ameriky. Je veľmi rozšírený v tienistých lesoch, kde sa popína po kmeňoch stromov.
Používaná časť rastliny: Na kozmetické a liečebné účely sa používajú usušené staršie dlaňovito laločnaté listy.
Obsahové látky: Dlaňovito laločnaté listy obsahujú 4 % saponínov, z ktorých pri fermentatívnom štiepení vznikajú alfa a beta hederíny.
Použitie v kozmetike: Kozmetika využíva najmä účinky alfa-hederínu na odstraňovanie opuchlín. Stabilizovaný výťažok brečtanu sa aplikuje vo forme krému a iných kozmetických prípravkov. Veľmi účinný je obklad z rozmiaganých, vopred umytých brečtanových listov priložený (nie dlhšie ako 15 minút!) na opuchnuté miesta. Po sňatí obkladu sa miesta utierajú mierne vIhkým plátnom namočeným v liehu.
Iné použitie: V lekárstve sa využívajú účinky saponínov. Saponíny uvoľňujú dýchacie cesty pri nachladnutí a majú protikŕčové účinky. Dávkovanie však musí určiť lekár, pretože vo väčšom množstve je droga jedovatá. Veľmi jedovaté sú bobule brečtanu. Brečtan popínavý má mnoho rozmanitých variet a kultivarov odlišujúcich sa tvarom a farbou listov, ktoré sa pestujú ako okrasné rastliny.
Brečtan popínavý
Odpovedať