Čeľaď: Astrovité    Asteraceae
Arnika horská
Arnica montana L.
Arnika horská je trváca, 30-40 cm vysoká bylina s prízemnou ružicou podlhovasto vajcovitých, celistvo okrajových, tučných listov. Z ružice vyrastá priama, žľaznato chlpatá os s niekoľkými pármi protistojných, kopijovitých listov.
Os je zakončená jedným úhľadným, veľkým, oranžovožltým, voňavým kvetným úborom, nazývaným u astrovitých často jednoducho „kvet“, hoci to je súkvetie. Úbor je naspodku podopretý dvojradovým zákrovom, zloženým z listeňov, a v strednom, bezplevnom lôžku je asi sto obojpohlavných, rúrkovitých kvetov, kým na obvode je asi 20 piestikových, jazykovitých kvietkov.
Plody sú páperisté nažky.
Arnika kvitne od júna do augusta. Rastie na horských, lesných lúkach a v podhorských lesoch. Na Slovensku chýba. Je čiastočne chránenou rastlinou, t. j. nesmie sa vyrypovať s koreňmi bez povolenia. Možno ju pestovať v polokultúrach.
Zbiera sa kvet (úbor, Flos arnicae), koreň (Radix arnicae) a zriedka aj 1ist (Folium arnicae). Kvet sa zbiera v čase plného rozkvetu, obyčajne v júli, a to bez zákrovu a bez lôžka, iba jazykovité a rúrkovité kvietky, koreň v jeseni a list pred rozkvitnutím.
Všetky časti sa rýchlo a opatrne sušia, pričom dbáme, aby najmä kvety nestratili svoju pôvodnú, oranžovožltú farbu. Droga obsahuje silicu, horký arnicín, triesloviny, žlté farbivo a i. Má protizápalový účinok a podporuje hojenie rán.
Kedysi sa arnika považovala za účinný liek proti najrôznejším chorobám dýchacích a tráviacich ústrojov. Vo väčších dávkach však spôsobuje otravu.

arnika horská