Artičoka kardová Astrovité
Canara cardunculus L. ssp. scolymus L. Hegi Asteraceae
Opis: Artičoka je mohutná trváca bylina, tvoriaca v zemi mohutné korene. Dorastá do výšky asi 1,5 m. Listy má perovito strihané, na dolnej strane sivasté. Rozkonárené stonky nesú na koncoch mohutné kvetné úbory s veľmi dekoratívnymi modrofialovými kvetmi, rozkvitajúcimi až v auguste.
Pôvod a rozšírenie: Pravlasťou artičoky je pravdepodobne severná Afrika. Do južnej Európy, kde sa dnes pestuje, predovšetkým do Francúzska a do Španielska, sa dostala pravdepodobne prostredníctvom Arabov už v 8. storočí.
Obsahové látky: Podobne ako príbuzné kardy (Cynara cardunculus L.) obsahuje príjemne horkastý cynarín, t. j. derivát organickej kyseliny kávovej a ďalšie biologicky aktívne látky.
Použitie v kozmetike: V liečebnej kozmetike sa v poslednom období používajú mnohé druhy zeleniny a ich prírodné koncentráty. Využívajú sa predovšetkým tzv. bioaktivátory, vitamínové komplexy, stopové množstvá minerálnych látok, organických kyselín, farbív a i. Extrakt z artičokov, ale i z kardy, sa pridáva do zeleninových čistiacich a tonizujúcich pleťových vôd, do regeneračných krémov a pleťových masiek (podobne ako mrkva, rajčiak a 1.).
Iné poufitie: Artičoka je obľúbená zelenina v kraj inách okolo Stredozemného mora. Na konzum sa používajú bodliakovité hlavice zložené z dužinatých zákrovných listeňov a kvetného lôžka. Majú prastarú históriu. Bývali lahôdkovou zeleninou na šľachtických stoloch v stredoveku a správy o ich používaní sa zachovali dokonca zo starovekého Ríma a Grécka. Ako zelenina sa používajú i dužinaté stopky kardy. Cynarín, obsiahnutý v artičoke, pôsobí priaznivo na žlčník, často úspešne odstraňuje ľahšie koliky. Má aj močopudný účinok.
Artičoka kardová
Odpovedať