Kukurica siata
Zea mays
Kukurica siata je známa jednoročná obilnina, vyháňajúca zo zväzkovitého koreňa vyše 2 m vysoké steblá, porastené plochými listami a zakončené bohatými súkvetiami.
Kukurica je jedna z mála tráv, ktorá je jednodomá, t. j. má na tej istej rastline od seba oddelené samčie — peľnicové á samičie — piestikové kvety.
Samčie kvety sú zoskupené na koncoch osí do bohatých metlín, zložených z dvojkvetých kláskov, samičie sú v pazuchách listov a vytvárajú šúľok.
Po opelení vznikne z každého piestikového kvietka veľké, žlté alebo červenkasté zrno. Zrná ostávajú sedieť na zdužnatenom šúľku. Kukurica kvitne v letných mesiacoch.
Kukurica pochádza z Ameriky, kde sa pestovala ako obilnina ešte pred príchodom Európanov. Odtiaľ ju Španieli priviezli do Európy a tu sa rýchlo rozšírila, najmä v teplejších končinách, kde dozrieva.
U nás sa pestuje v teplejších častiach štátu, na južnom Slovénsku a na južnej Morave, kde aj zrno dobre dozrieva. V chladnejších polohách sa pestuje iba ako neobyčajne výdatná krmovina. Dnes sa pestovanie kukurice ako veľmi dôležitého akostného krmiva všade rozširuje a podporuje.
Vo farmácii sa používajú blizny samičích kvetov (Stigma maydis), ktoré vyčnievajú na vrcholíkoch šúľkov. Blizny obsahujú 1,8-2,5 % mastného oleja, trocha éterického oleja, gumu, živicu, triesloviny, horčiny, saponín, cukry, minerálie, karotén a i.
Droga je ľudovým močopudným prostriedkom.
Olej z kukuričných klíčkov je tiež dôležitou f armaceutickou surovinou, lebo sa z neho molekulárnou destiláciou získava vitamín E.
Kukuričný výluh („Corn steep“) sa používa vo farmaceutickom priemysle pri výrobe známeho antibiotika penicilínu.
Povestný a obávaný cudzopasník kukurice je kukuricová sneť (Ustilago Zeae U n g.), ktorá znetvoruje peľnicové i piestikové klasy tak, že ich premení na guľovité napuchliny, plné čierneho výtrusného prachu.
Táto huba obsahuje alkaloidy, ktoré majú podobné účinky ako alkaloidy kyjaničky purpurovej.