Citrónovník pravý

Citrónovník pravý    Rutovité
Citrus limon (L.) Burm. fil.    Rutaceae
Opis: Je to subtropický vždyzelený, 3 — 6 m vysoký strom s nepravidelnou korunou. Silné konáre sú obyčajne trnité. Elipsovité listy majú krátku bezkrídlu stopku. Mladé listy a kvetné púčiky sú ružové, staršie listy svetlozelené. Veľké voňavé kvety, merajúce 40-50 mm v priemere, vyrastajú jednotlivo alebo v riedkych metlinách v pazuchách listov. Po rozkvitnutí sú biele. Plod, u nás známy ako citrón, je oválna bobuľa, na povrchu svetlozelená až žltá, často pretiahnutá v bradavku. Silné oplodie sa ťažko lúpe a typicky vonia. Dužina má obyčajne 8— 10 segmentov, obsahujúcich vrecká s ostro kyslou a aromatickou šťavou.
Pôvod a rozšírenie: Pôvodnou vlasťou tohoto citrónovníka je asi východná podhimalájska oblasť. Do Európy bol dovezený v 11. storočí Arabmi. Dnes sa najviac pestuje na Sicílii a v Španielsku. Pestuje sa i v ostatných subtrópoch Starého a Nového sveta.
Obsahové látky: Citróny sú výdatným zdrojom vitamínu C. V žltom oplodí je 0,7-1,4 `)/0 silice, zloženej prevažne z limonénu. Charakteristickú vôriu mu dáva predovšetkým citral. Šťavnatá dužina citróna obsahuje organické kyseliny, najmä kyselinu citrónovú (až 7 °/0), ďalej cukry a okrem vitamínu C i vitamíny B a P.
Použitie v kozmetike: V kozmetike sa používa tak citrónová šťava, ako i silica. Veľmi obľúbené sú citrónové masky, pretože dokonale sťahujú póry a čistia pleť. Pripomeňme si tento jednoduchý predpis: Citrón nakrájame na plátky, vložíme do pohára a zalejeme 30 % liehom. Po týždňovom vylúhovaní namočíme do tejto tekutiny vatu, priložíme ju na 15 minút na tvár a potom umyjeme vlažnou vodou. Citrónová šťava sa pridáva do krémov, pleťových a vlasových šampónov a do kúpeľov. Na kozmetické účely sa vyrába v sušenej štandardnej forme. Citrónová silica sa často používa v parfumérii do vonných kompozícií.
Iné použitie: Pre obsah vitamínu C sa hojne konzumuje surová citrónová šťava. V potravinárstve sa riou okysľujú rozličné výrobky, vyrábajú sa z nej sirupy, koncentráty a i. V potravinárstve sa využíva aj citrónová kôra.

citronovník pravý

Kurkuma pravá

Kurkuma pravá    Ďumbierovité
Curcuma longa L.    Zingiberaceae
Opis: Nadzemná bylinná časť kurkumovníka vyrastá z podzemkov a dosahuje výšku 0,6 — 1 m. Listy sú elipsovito podlhovasté, žlté kvety sú zoskupené na zvláštnych kvetných stvoloch.
Pôvod a rozšírenie: Ako liek, korenie a farbivo ho doviezli z Indie do Európy už v staroveku Arabi. Dnes sa pestuje najmä v Číne, Vietname a Indii, menej na Jáve, Haiti, v Japonsku a Filipínach.
Používaná časť rastliny: Využívajú sa sýto okrovožlté podzemky, ktoré sa musia očistiť, spariť horúcou vodou a potom pozvoľna sušiť na slnku. Do predaja prichádzajú časti hlavného podzemku veľké ako orech pod názvom kurkuma guľatá a kúsky vedľajších podzemkov, asi ako prst dihých, pod názvom kurkuma dihá.
Obsahové látky: Droga obsahuje 1,5 —5,5 % silice, farbivo kurkumín a škrob. Hlavnou súčasťou silice je turmerón (viac ako 50 %) a zingiberén (25 %), ďalej felandrén, borneol a cineol.
Použitie v kozmetike: Už od stredoveku sa v kozmetike využíva najmä farbiaca schopnosť kurkumy. Rastlina sa preto nazýva aj indický šafran. Ako neškodné prírodné farbivo sa používa do rúžov, líčidiel a farbív na vlasy. Kurkumová silica sa pridáva do parfumov orientálneho typu.
Iné použitie: Pre chuťové a farbiace schopnosti sa kurkuma používa v potravinárstve ako korenie bud‘ samostatne, alebo v zmesiach (napr. karí korenie). Kurkuma z Jávy, Curcuma xanthorrhiza ROXB., obsahuje až 10 % silice. Má liečivé účinky na žičník a na pečeň.

kurkuma pravá