Mesačné archívy: január 2012

Zemežlč menšia

Napísané , autor:
Odpovedať

Zemežlč menšia
ľudove hlístnik, horska zelina
Centaurium umbellatum Gilib., Centaurium minus
M ä n c h., Erythraea centaurium P e r s.
Zemežlč menšia je jednoročná alebo dvojročná bylina, vysoká 2-3 dm, s priamou, až navrchu vidlicovito rozkonárenou osou. Osové listy sú drobné, protistojné, sediace, celistvookrajové, vajcovitokopijovité.
Kvety sú zoskupené do bohatých vrcholíkov a majú rúrkovitý kalich, rozoklaný na päť úzkych cípov, päťcípu, bledoružovú, lievikovitú korunu a päť tyčiniek. Plod je tobolka.
Zemežlč kvitne v letných mesiacoch. Rastie u nás miestami dost hojne na lesných cestách a rúbaniskách, na stráňach a na medziach. Dá sa dobre pestovať výsevom semien do debničiek, kde semená mierne polievame.
Po niekoľkých týždňoch sa objavia klíčiace rastlinky s prízemnou ružicou listov. Nasledujúcu jar vysadíme mladé semenáčiky na definitívne miesto do sponu 20 X 20 cm. Z ružíc vyrastú kvetonosné osi.
Niekedy sa semeno seje priamo na lúky, čo však nedáva vždy dobré výsledky.
Zbiera sa vňať (Herba centaurii). Sušíme ju vo zväzočkoch čo najrýchlejšie, aby nestratila prirodzenú farbu. Obsahuje horký glykozid erytaurín s aglykónom erytrocentaurínom, ďalej kyseliny, farbivo, živicu a i. Má veľmi horkú chut.
Užíva sa ako horký, žalúdočný liek pri kataroch, na povzbudenie chuti a pod.
Vo farmácii sa pripravujú početné galeniká.

zemežlč menšia

Pľúcnik lekársky

Napísané , autor:
1

Čeľaď: Borákovité — Boraginaceae
Pľúcnik lekársky
Pulmonaria officinalis L.
Pľúcnik vyháňa z podzemku drsné, srstnaté, kvetonosné osi, na ktorých sú vajcovité, sediace, drobné, srstnaté osové listy. Súčasne vyrastajú z podzemku jednak jalové osi, ktoré sa vyvinú až v budúcom roku, jednak dlhostopkaté, veľké srdcovito vajcovité listy.
Listy pľúcnika sú väčšinou bieloškvrnité, škvrny pripomínajú choré pľúca. Odtiaľ pochádza starý ľudový spôsob liečenia „per signaturam“ chorôb krčných a pľúcnych.
Kvety sú na koncoch osí zoskupené do závinkov a majú rúrkovitý, päťzubý kalich, lievikovitú, päťcípu, červenú, neskoršie modrofialovú korunu, päť tyčiniek a plod — štyri tvrdky.
Pl’úcnik kvitne hneď z jari a je najobyčajnejšou jarnou bylinou, porastajúcou všetky polotienisté lesy.
Zbiera sa vňat (Herba pulmonariae). Odrezáva sa v čase kvitnutia, prípadne i po odkvitnutí tesne pri zemi. Nikdy sa nevytrháva. Ukladá sa voľne do košov a netlačí sa, lebo rozdrvené časti by pri sušení zhnedli, čo nie je prípustné. Sušiť sa musí čo najrýchlejšie.
Droga obsahuje 6-10 % trieslovín, až 4 % kyseliny kremičitej, živicu, sliz.
Droga je odhlieňovacím prostriedkom, uľahčuje odkašlávanie a uvoľňuje hlien.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galenických prípravkov (odvarov, liečivých čajov).

pľúcnik lekársky

Kostihoj lekársky

Napísané , autor:
Odpovedať

Kostihoj lekársky
ľudove čierny koreň.
Symphytum officinale L.
Kostihoj lekársky vyrastá z podzemku, rozkonáreného na viac hrubých valcovitých koreňov, ktoré sú na povrchu čierne („čierny koreň“), vnútri biele. Je to mohutná, až 1 m vysoká, trváca bylina s veľkými podlhovastokopijovitými, končistými listami, celá pokrytá drsnými štetinovitými chĺpkami.
Kvety sú zoskupené ako u pľúcnika v závinkoch a majú pätzubý kalich, valcovitozvonkovitú, nachovú, pätcípu korunu a pät tyčiniek. Plody sú štyri tvrdky.
Kostihoj rastie hojne v priekopách, na vlhkých lúkach, na brehoch rybníkov a potokov.
Kvitne od mája do jesene.
Zbiera sa koreň (Radix symphyti alebo Radix consolidae maioris). Vykopáva sa na jar alebo v jeseni, umyje sa, pozdĺžne rozreže a usuší. Droga musí byt na priereze biela.
Droga má protizápalové a odhlieňovacie účinky. Obsahuje veľa hojivého slizovitého hlienu, triesloviny, živicu, cholín, konsolidín.
Jej pomenovanie pochádza od toho, že v homeopatickej liečbe sa droga používa na obklady na zlomeniny a pomliaždeniny, asi pre veľký obsah organicky viazaného vápna.
V cudzine (Anglicku) sa kostihoj používa ako liek pri žalúdočných vredoch.
Mladé listy sa môžu pripravit ako šalát.

kostihoj lekársky

Borák lekársky

Napísané , autor:
Odpovedať

Borák lekársky
Borago. officinalis L.
Borák lekársky je dvojročná, 4-6 dm vysoká bylina, ktorá má dvojaké listy: spodné sú stopkaté, vajcovité a omnoho väčšie ako horné, sediace. Celá byľ je drsnoštetinatá.
Previsnuté, úhľadné, modré kvety sú na koncoch osí v riedkych závinkoch a majú pätdielny kalich, kolovitú, päťcípu korunu a päť tyčiniek. Plody sú štyri tvrdky.
Borák lekársky kvitne v letných mesiacoch.
Vlastou boráku je južná Európa, najmä Španielsko. U nás sa často pestuje v zahradkách ako liečivá rastlina, a tiež ako hľadaná zeleninová a koreninová rastlina. Často splaňuje.
Zbiera sa vňať (Herba boraginis), ktorá sa v čase kvitnutia odrezáva pri zemi, zbaví sa zlých spodných listov a usuší sa.
Najcennejším obsahom je 30 % hojivého slizu, živica, silica, soli, najmä mnoho dusičnanu draselného, 2 % kyseliny kremičitej.
Droga má močopudný a potopudný účinok, a zvonka pôsobí zmäkčujúco a protizápalove.
V kuchyni sa používa ako šalát s uhorkovou príchuťou. Vo farmácii sa droga niekedy používa na prípravu galeník, najmä čajov.

borak lekársky

Kamienka lekárska

Napísané , autor:
Odpovedať

Kamienka lekárska
Lithospermum officinale L.
Kamienka lekárska je trváca, až 6 dm vysoká, široko rozkonárená bylina s početnými širokoko pijovitými listami. Celá byľ je drsnosrstnatá, ako takmer u všetkých borákovitých rastlín.
Kvety vyrastajú z pazúch vrcholových listov a sú zoskupené v listnatých závinkoch. Majú päťdielny kalich, lievikovitú, päťcípu, zelenkastobielu alebo žltobielu korunu. V rúrke koruny je vrastených päť tyčiniek.
Kvitne od júna do augusta.
Kamienka lekárska patrí k našej teplomilnej kvetene. Rastie na vápenatých stráňach a kermi porastených stepiach južného Slovenska a južnej Moravy.
Plody sú štyri tvrdky, podobajú sa bielym, hladkým, lesklým, akoby nalakovaným guličkám, o niečo väčším ako špendlíková hlavička.
Zbierajú sa práve tieto tvrdky (Fructus lithospermi), alebo Semen milii solis) medzi ľudom známe pod menom „semiačka“. Tvrdky (semiačka) sa zbierajú, len čo dozrejú a zďaleka sa na rastline lesknú.
Nesmieme ich nechať prezrieť, aby nevypadali a dobre ich v prievane usušíme.
Droga má vysoký obsah minerálií, až 50 %, z čoho prevládajú vápenaté soli a kyselina kremičitá.
Droga má dobrý močopudný účinok a oddávna sa používala pri chorobách močových ciest, najmä pri močových kameňoch.
Aj listy kamienky lekárskej bývali obľúbené ako náhradka pravého čaju, a to asi preto, že dobre usušené sa naozaj podobajú listom pravého čaju.

kamienka lekárska

Železník lekársky

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď: Železníkovité — Verbenaceae
Železník lekársky
Verbena officinalis L.
Železník lekársky je trváca, priama, až pol metra vysoká, málo rozkonárená bylina, ktorej štvorhranná, trocha drapľavá os ma dvojaké pílkovité, drsné listy: spodné listy sú perovitodielne až trojdielne, klinovito k osi zúžené, horné listy sú jednoduché až sediace.
Kvety sú na koncoch konárov zoskupené v klasoch a majú päťdielny kalich, lievikovitú, päťcípu, takmer dvojpyskovitú bledofialovú, niekedy aj bielu korunu a štyri dvojmocné tyčinky.
Plody sú štyri tvrdky. Morfológiou pripomína železník čeľaď hluchavkovitých.
Železník rastie hojne pri múroch, pri cestách, na pustých miestach i v lesoch, najmä v teplejších polohách.
Kvitne celé leto.
Železník lekársky je jednou z najstarších liečivých rastlín, lebo ho veľmi dobre poznali už klasické národy, ba aj Egypťania.
Zbiera sa vňať (Herba verbenae, Herba columbariae). Odrezáva sa len horná časť kvitnúcej osi a listy.
Obsahuje triesloviny, horčinu, glykozid verbenalín.
Má zvieravé účinky a prítomné horčiny zlepšujú chuť do jedla a zvyšujú žalúdočnú sekréciu.
Zdá sa, že nejestvuje žiadna choroba, proti ktorej by sa v dávnej minulosti nebol železník lekársky používal. Dnes sa používa v ľudovej liečbe proti bolestiam hlavy a zubov a proti reumatickým ťažkostiam.

železník lekársky

Šalvia lekárska

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď: Hluchavkovité    Larniaceae
(predtým Pyskaté    Labiatae)
Šalvia lekárska
Salvia officinalis L.
Šalvia lekárska je trváci, asi pol metra vysoký poloker s priamou, rozkonárenou, belavo plstnatou osou, na ktorej sú protistojné, stopkaté, podlhovasto vajcovité, drobno vrúbkované, striebristo plstnaté, vráskované listy.
Fialové, zriedka biele kvety sú pyskovitého typu a sú zoskupené do papraslenov. Majú hnedočervený, páperistý, päťzubý kalich, fialovú dvojpyskovitú korunu a iba dve tyčinky. Horný korunný pysk je prilbicovitý, dolný je trojlaločnatý. Plody sú štyri tvrdky.
Šalvia lekárska kvitne v júni a v júli.
Šalvia 1ekárska pochádza z oblasti Stredozemného mora, kde rastie divo na južných teplých, kamenistých stráňach a miestami, napr. v Dalmácii, tvorí celé súvislé porasty.
U nás sa iba pestuje, a to tak, že si zo semena predpestujeme v parenisku alebo na záhone semenáčiky, a keď semenáčiky zosilnejú, vysadíme ich na pripravené, pohnojené pole vo vzdialenosti 40 X 40 cm.
Už v prvom roku, ked` šalvie začnú kvitnúť, môžeme ich zbierať. Zber vykonávame tak, že rastliny dvakrát za sezónu pri zemi pokosíme, lístie otrháme. Ďalšiu kultúru zakladáme delením starých trsov.
Zbiera sa 1ist (Foliurn salviae). Obsahuje 1-2 % silice, v ktorej je až 50 % tujonu, salviol a i. Ďalej sa v listoch nachádza cineol, borneol, pinén a salvén, triesloviny, horčina, živice, kyseliny a i.
Listy sušíme starostlivo v tieni a v prievane alebo umelým teplom nepresahujúcim 35 °C. Listy majú ostrú, korenistú vôňu a chuť. Kto raz pozná vôňu šalvie, nikdy ju nezabudne.
Droga má zvieravý a protizápalový účinok a používa sa aj proti nočnérnu poteniu tuberkulóznych ľudí. Vo farmácii sa z drogy pripravujú rôzne galeniká a sílice (Oleum salviae).
V ľudovej liečbe sa šalvia oddávna používala na rôzne účely: ako kloktadlo pri angínach a zápale hrdIa, pri kataroch dýchacích a tráviacich ústrojov, na vymývanie zle sa hojacich rán atď.
Ľud používal ako liečivo aj príbuznú šalviu 1účnu (Salvia pratensis L.)

šalvia lekárska

Ruta voňavá

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď: Rutovité — Rutaceae

Ruta voňavá — Routa vonná

Ruta graveolens L.

Ruta voňavá má v zemi trváci drevnatý podzemok, z ktorého vyrastá priama, rozkonárená, až pol metra vysoká os s perovito zloženými dvojdielnymi až trojdielnymi listami. Ich jednotlivé segmenty sú klinovité, dužnaté, lysé, na líci žltozelené, na rube modrooinovatené a pokryté vonnými žliazkami.

Žlté kvety sú zoskupené do bohatých vrcholíkov a sú 4-5 početné, zložené zo štyroch alebo piatich kališných lístkov, zo štyroch alebo piatich žltých, lyžicovito prehĺbených, žľaznatých korunných lupienkov, z 8-10 tyčiniek a zo semenníka so štyrmi bliznami.
Plod je štvorpuzdrová až päťpuzdrová tobolka.

Ruta voňavá rozkvitá až v letných mesiacoch.

Pochádza z južnej Európy. U nás ju poznáme iba pestovanú na suchších, vápenných, výslnných polohách, kde sa množí predpestovaním zo semien alebo vegetatívne, delením starých trsov.

Zbiera sa alebo len list (Foliurn rutae), alebo celá vňať (Herba rutae). Listy sa zdŕhajú z byle. Vňať sa môže rezať niekoľkokrát do roka.

Ruta obsahuje silicu (Oleum rutae), glykozid rutín, živicu, horčinu, triesloviny a iné.

Vo farmácíi sa droga používa na výrobu početných galeník (aromatické vody, ako Aqua rutae, tinktúry, pilulky, liečivé čaje) a na izoláciu rutínu, ktorý sa užíva proti priepustnosti krvných kapilár. Na izoláciu rutínu dnes dovážame z Číny jerlín japonský.

Ruta sa tiež používa pri menštruačných ťažkostiach, proti hlístam u detí, tiež ako prostriedok dráždiaci pokožku a znižujúci reumatické a neuralgické bolesti, ako aj bolesti hlavy pri návale krvi do hlavy.

Ruta voňavá je aj priemyslovou rastlinou. Rutový olej sa používa pri vyrobe koriaku, pri príprave orientálneho likéra raki, a vo voňavkárstve.

Ruta je do určitej miery jedovatá rastlina. Pri zbere a manipulácii spôsobuje na koži nepríjemné vyrážky.

ruta voňavá

Lan úžitkový

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď: Lanovité    Linaceae

Lan úžitkový — Len setý

Linum usitatissárnum L.

Ľan úžitkový je známa, veľmi stará, jednoročná kultúrna bylina, až 1 m vysoká, s priamou, až na konci metlinovito rozkonárenou osou, na ktorej sedia drobné kopijovité lístky.

Kvety sú pätpočetné, pravidelné, majú päť kališných lístkov, päť bledomodrých, zriedkavo bielych korunných lupienkov a semenník z piatich plodolistov.

Ľan kvitne od júna do augusta. Plod je tobolka.

Plod tejto kultúrnej rastliny nie je dobre známy, pestuje sa však vo všetkých krajinách mierneho pásma ako dôležitá liečivá, priemyslová a technická rastlina. Najväčšie kultúry sú v Rusku.

V starších dobách, kým ľanovému vláknu nekonkurovali bavina a umelé vlákna, ľan sa všeobecne pestoval ako textilná rastlina.

Kultúra ľanu je u nás dobre prepracovaná a dobre sa mu darí v hornatejších polohách, na hlinitopiesčitých pôdach. Je to však kultúra, ktorá si vyžiadala mnoho práce, ručného pletia, lebo burina dusí rastlinu a sťažuje zber a spracovanie.
Teraz je už celá práca veľmi zmechanizovaná.

V kultúrach je mnoho odrôd ľanu, vhodných jednak na textilné účely, jednak na výrobu oleja.

Pre farmaceutické účely sa pestuje a zbiera ľanové semeno (Serrten lini), ktoré obsahuje 40 % mastného oleja (oleum lini), 6 % slizu, 20 % bielkovín, glykozid linamarín a iné.

Vo farmácii sa ľanové semená používajú na prípravu rôznych galeník (odvarov, liečivých čajov, obkladov, pokrutín). Vnútorne pôsobí ako mierne preháňadlo (klystíry, celé nerozdrvené a nepohryzené semená) a ako slizový prostriedok, pri vonkajšom použití ako zmäkčujúci prostriedok.

Olej sa používa aj v iných priemyslových odvetviach (mydlo, fermeže).

ľan úžitkový

Kyslička obyčajná

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď: Kysličkovité — Oxalidaceae

Kyslička obyčajná — Šťavel kyselý

Oxalis acetosella L.

Kyslička obyčajná je drobná bylinka vyrastajúca zo slabého, plazivého podzemku, ktorý nahradzuje nadzemnú os. Z podzemku vyrastajú jednak charakteristické dlhostopkaté listy, zložené z troch srdcovitých, po odtrhnutí rýchlo vädnúcich lístkov, jednak dlhostopkaté ozdobné kvety.

Kvety sa skladajú z piatich kališných lístkov, z piatich bielych, jemne ružovožilkovaných, nerovnako veľkých korúnných lupienkov, 10 tyčiniek a semenníka, skladajúceho sa z piatich plodolístov. Plod je tobolka.

Kyslička obyčajná rastie najradšej v tienistých a v1hkých lesoch, najmä pri lesných potokoch a rybníkoch a pod., obyčajne hromadne na dosť veľkých priestranstvách, vytvárajúc tak ucelené, pospájané porasty.

Kvitne v apríli a v máji a často v jeseni aj druhýkrát. Podľa potreby sa zbiera kvitnúca vňať a rýchlo sa usuší.

Kyslička obsahuje veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá jej dáva príjemnú kyslastú chuť, a preto ju najmä deti s obľubou trhajú a jedia. Vo veľkých dávkach by však mohla kyselina pôsobiť jedovato. Platí to i pre dobytok, ktorý kysličkové porasty rád spásava.

Listy rozotreté s cukrom poskytujú zdravý a osviežujúci nápoj, ktorý má slabé močopudné účinky.

Kým nebola známa syntetická výroba kyseliny štaveľovej, kyslička obyčajná sa miestami pestovala aj vo veľkom množstve a slúžila na výrobu tejto kyseliny.

kyslička obyčajná