Mesačné archívy: január 2012

Topoľ čierny

Napísané , autor:
Odpovedať

Topoľ čierny — Topol černý

Populus nigra L.

Topoľ čierny je rýchlo rastúci strom, dosahujúci veľkú výšku a vytvárajúci, na rozdiel od iných druhov topoľov, košatú korunu. Jedna odroda má štíhlu, valcovito ihlancovitú korunu (topoľ vlašský, P. pyramidalis Rozie r).
Má dlhostopkaté listy kosoštvorcového až vajcovitého tvaru, dlhokončisté, pílkovité. Stopky sú z bokov stlačené, takže aj slabý vietor môže pohybovať listami.

Topole sú dvojdomé stromy. Kvety tvoria veľké, previsnuté jahňady. Peľnicové jahňady sú až 1 dm dlhé, chlpaté, s veľkym množstvom kvietkov a tyčiniek, piestikové jahňady sú kratšie a majú váčší počet semenníkov.

Plody sú tobolky. Topole kvitnú v apríli.

Topole čierne rastú vo vlhkých hájoch, v poriečiach veľkych tokov a často sa sadia v sadoch.

Zbierajú sa topoľové listové púčiky (Gemma populi), a to na jar zo zoťatých stromov, kym sú ešte nerozvinuté a zabalené do lesklych, živičnatých šupín.
Treba ich prudko a dobre usušiť a uschovať v uzavretých nádobách, aby nestratili svoju jemnú, balzamovú vôňu a horkastú chuť.

Droga obsahuje voňavý éterický olej, živicu, vosk, triesloviny, gumu, farbivo, manit a glykozidy salicín a populín.

Topoľové púčiky sa môžu zbierať i z topoľa balzamového (Populus balsamifera L.), pestovaného v parkoch, a z topoľa kanadského (Populus canadensis Mônch.).

Farmaceutický priemysel používa drogu na výrobu topoľovej masti (Unguentum populi), ktorá sa používa na rany, spáleniny a na rôzne kožné vyrážky.

topoľ čierny

Vŕby

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď: Vŕbovité    Salicaceae

Vŕby — Vrby

Salices

Vŕba biela (Salix alba L.), vŕba krehká (Salix fragilis L.), vŕba purpurová (Salix purpurea L.) a ďalšie druhy tohto veľkého rodu sú dvojdomé stromy, niekedy iba krovitého vzrastu, s listami spravidla krátkostopkatými a úzkokopijovitými.
Oboje kvety sú zoskupené v štíhlych jahňadách. Tyčinkové jahňady sú na peľnicových stromoch a sú nápadnejšie svojou príjemnou žltou farbou, ktorá pochádza od veľkého množstva peľníc. Samičie kvety sú na piestikových stromoch.
Piestikové jahňady sú štíhlejšie, menej nápadné, význačné množstvom šedozelených semenníkov.

Vŕby kvítnú v apríli a v máji. Plody sú tobolky.

Obľubujú vlhké miesta, hlavne brehy vôd a veľmi ľahko sa vegetatívne rozmnožujú: stačí narezať niekoľkodecimetrové odrezky z konárov a zapichnúť ich do vhodnej, vlhkej zeme. Rychlo sa zakoreňujú a vyrastajú.

Zbiera sa vŕbov á kôra (Cortex salicis), a to hneď na jar, kým majú vŕby veľa miazgy, z mladých, 2-3 ročných konárov.

Kôra sa získava známym spôsobom, že sa konáriky kruhovite narežú vo vzdialenosti asi 20-30 cm, kruhové zárezy sa pozdĺžnym rezom spoja a kôra sa vo svitkoch odlupuje a opatrne suší.

Droga obsahuje ako hlavnú zložku salicín, ktorého množstvo u jednotlivých druhov vŕb je rozdielne, ďalej väčšie množstvo trieslovín a iné.

Vŕbová kôra bývala známyrn liečivom pri rôznych horúčkových chorobách, ako chrípke, reumatizme, ba nahradzovala aj chinín. Má zvieravé a proti hnačke a neuralgickým bolestiam pôsobiace účinky.

Po objave priemyslovej, syntetickej výroby kyseliny salicylovej a veľkého množstva tzv. salicylových derivátov bola vŕbová kôra takmer vytlačená z terapeutickej praxe.

Vo farmácii sa droga používa na prípravu niektorých galeník.

vŕba

Orech vlašský

Napísané , autor:
1

Čeľaď: Orechovité — Juglandaceae

Orech vlašský — Ořešák královský

ľudove vlašský orech

Juglans regia L.

Orech vlašský je statný strom s rozložitou korunou a veľkými, nepárno perovitozloženými, príjemne voňajúcimi listami. Je to strom jednodomý: tyčinkové kvety tvoria veľké, valcovité, previsnuté jahňady, piestikové kvety, ktorých je 2-5, sú na koncoch tohoročných výhonkov.
Orechy kvitnú u nás v máji, a to až vo veku 7-15 rokov. Plod je známa kôstkovica so zeleným vonkajším oplodím, tzv. rubinou, a vnútornou kôstkou alebo „orechom“.

Orech vlašský pochádza z horských lesov teplej Azie a Balkánu, pestuje sa však od nepamäti v teplejších častiach Európy, i u nás.

Orech vlašský poskytuje priemyslu liečiv dve drogy: jednak listy (Foliurn juglandis) a jednak vonkajšie oplodie čiže rubinu (Pericarpium juglandis). Listy sa zbierajú v júni, a to len jednotlivé lístky bez stopiek a opatrne sa usušia, aby nezhnedli alebo nesčerneli.
Listy obsahujú trieslovinu, silicu, kyseliny, inozit, farbivo juglón a iné.

Zelená rubina, zbieraná krátko pred dozretím orechov, obsahuje farbivo hydrojuglón.

Drogy majú význačný zvieravý účinok, pôsobia proti krvácaniu a proti hnačke. Rubina sa používa aj ako protihlístový prostriedok. Vo farmácii sa pripravujú z drog rôzne galeniká (výťažky, liečivé čaje).
Semená obsahujú vyše 50 % jemného oleja a sú obľúbenou pochutinou.

Ak ešte uvážime, že orech vlašský poskytuje jedno z najkvalitnejšich driev, okrem toho z rubiny ešte moridlo na svetlé drevo a farbivo na vlasy, vidíme, že orech patrí medzi najužitočnejšie stromy.
Naši záhradníci a ovocinári by mali venovať pri ich pestovaní väčšiu starostlivost výberu akostných odrôd.
Orech sa doteraz pestoval i pestuje sadením zrelých plodov, a to takmer bez akéhokoľvek výberu, takže vzniklo u nás mnoho odrôd s nežiadúcimi vlastnosťami: malé plody, hrubé škrupiny, chúlostivosť proti mrazom atď.
Pestovateľom by sa mali dodávať štepy z najlepších odrôd a štepiť ich do pripravených semenáčikov. Bolo by tiež potrebné vypestovať mičurinskou metódou odrody, ktoré by znášali i drsnejšie polohy.

orech vlašský

Dub letný

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď: Bukovité    Fagaceae

Dub letný — Dub letní

Quercus robur L., Quercus pedunculata E h r h.

Dub letný i príbuzný dub zimný (Quercus petraea Lieb 1., Q. sessilis E h r h.) sú statné stromy, dosahujúce až 50 m výšky, s mohutnými kmeňmi, pokrytými hlboko rozbrázdenou kôrou.
Dub letný má krátke stopkaté, na báze srdcovito vykrojené listy, dub zimný má listy klinovito zbiehavé do dost dlhej stopky, perovito laločnaté, podlhovasté, obráteno vajcovité.

Duby kvitnú v máji a sú jednodomé. Nepatrné, tyčinkovité kvietky sedia na previsnutých, tenkých osiach v podobe prerušovaných, riedkych jahniad, niekoľko piestikových kvietkov duba letného visí na stopkách, u duba zimného sú sediace.
Plody sú známe žalude, uložené v čiaške.

Obidva druhy tvoria u nás listnaté lesy, tzv. dúbravy, dubiny.

Zbiera sa dubová kôra (Cortex quercus — zrkadlovka), a to z mladých stromov a konárov najviac 20 ročných, merajúcich asi 10 cm v priemere. Zber sa koná na jar pri prehliadke dúbrav, za dozoru lesných správ tak, že sa vo vzdialenosti 30-50 cm urobia kruhové zárezy, ktoré sa potom pozdĺžnym rezom spoja a svitky sa odlúpnu a usušia.
Kôra obsahuje až 20 % trieslovín, kyseliny, kvercit, živicu, farbivá a iné.

Vo farmácii sá droga používa na prípravu rôznych galeník (liečivých čajov, mastí). Kôra sa používa v humánnom i veterinárnom lekárstve ako prudko zvieravý a krvácanie utišujúci prostriedok, aj na omrzliny a proti poteniu nôh.

Niekedy sa požadujú i dubové listy (Folium quercus) ako zvieravý a proti hnačke pôsobiaci prostriedok a žalude (Glans quercus). Žalude sa musia usušit, vymlátit, aby sa zbavili obalových častí, a čisté semeno (Semen quercus) sa praží a užíva proti hnačke.

dub letný

Lieska obyčajná

Napísané , autor:
Odpovedať

Lieska obyčajná — Líska obecná

Corylus avellana L.

Lieska obyčajná je dost vysoký ker alebo pestovaním vzniknutý nízky strom s veľkými krátkostopkatými listami, ktorých čepele sú okrúhlovajcovité, dvakrát pílkovité, na konci zahrotené a riedko srstnaté.

Lieska je jednodomý strom: na tom istom jedinci nachádzame tyčinkové jahňady, ktoré vyrastajú už v lete a hneď z jari sa rozvíjajú a uvorňujú tyčinky, z ktorých sa vysypáva peľ.
Na konároch ďalej vyrastajú nepatrné, pupencovité piestikové súkvetia, ktoré ľahko poznáme podľa vyčnievajúcich chumáčikov červených blizien.

Plod je známy oriešok, zabalený do zväčšenej čiašky. Lieska obyčajná je nenáročný ker rastúci najradšej na okrajoch lesov a na krovistých stráňach.

Zbierajú sa jednak obrúbené lieskové oriešky (Nux coryli), jednak niekedy listy (Folium avellanae).

Oriešky dozrievajú a zbierajú sa v letných mesiacoch. Sú veľmi chutné a zdravé. Obsahujú 60 % oleja, ktorý sa z nich tiež lisuje, cukor, horčinu.

Lieskové oriešky nahradzujú niekedy mandle a už v staroveku sa cenili ako liek.

Lieskové listy obsahujú éterický olej a glykozid myricitrín.

Používajú sa na prípravu zdravého a chutného čaju s močopudným účinkom.

lieska obyčajná

Breza bradavičnatá

Napísané , autor:
Odpovedať

Čelad: Brezovité — Betulaceae

Breza bradavičnatá — Bříza bradavičnatá

Betula verrucosa E h r h.

Breza bradavičnatá je strom so známou bielou kôrou viditeľnou zďaleka i za súmraku. Mladé konáre majú červenohnedú kôru a sú prútovité, ohybné a previsnuté, pokryté živičnatými bradavičkami.
Listy sú dlhostopkaté, čepele sú trojhranné, vajcovité, dlhokončisté, dvakrát pílkovité.

Nevzhľadné drobučké kvietky sú zhluknuté do valcovitých jahniad. Breza je strom jednodomý, to znamená, že tyčinkové aj piestikové jahňady sú na jednom a tom istom strome. Tyčinkové jahňady sa tvoria už v jeseni v podobe dlhých valčekov, ktoré sa až na jar rozvíjajú a uvoľňujú sa peľnice.
Piestikové jahňady sa objavujú až z jari, sú menšie a po opelení sa zmenia vo valcovité šištice, v ktorých dozrievajú krídlaté nažky. Breza kvitne v apríli a v máji.

Vysieva sa a sadí sa často v lesoch, najmä na piesčitých pôdach a na mnohých miestach sa sama rozširuje náletom.

Zbierajú sa mladé listy (Foliurn betulae), trhané v júni a v júli. Je to oficinálna droga, obsahujúca triesloviny, horčinu, saponíny, glykozid betulozid a iné.

Droga je mierny močopudný a potopudný prostriedok.

Vo farmácii sa vyrábajú z drogy rôzne galenické preparáty, hlavne čaje, napr. močopudný čaj (species diureticae) a pod.

Zber tzv. brezovej vody alebo šťavy je u nás zakázaný, lebo sa tým poškodzujú stromy. Je to miazga mladých stromov. Získava sa najviac v severských krajinách navŕtavaním brezových kmeňov. Šťava dráždi pokožku a používa sa na prípravu vodičiek na vlasy.

breza bradavičnatá

Sója fazuľová

Napísané , autor:
Odpovedať

Sója fazuľová — Soja luštinatá

Soja hispida

Sója fazuľová je jednoročná, až 1 m vysoká, drsnochlpatá strukovina. Dlhostopkaté listy sú trojpočetné. V pazuchách listov sedia riedke hlávky drobných, belavých alebo fialových kvietkov, motýľokvetého typu (pozri komonicu).
Plody sú struky obsahujúce niekoľko dosť veľkých semien, rôznej farby od bielej, žltej, hnedej až po čiernu, podľa odrôd, ktorých má sója mnoho.

Pravlasť sóje fazuľovej je Japonsko a Čína. Pestuje sa po celej Východnej Azii ako najbežnejšia hospodárska plodina. Veľké kultúry sóje sú aj v Rusku, v Afrike a v Amerike. Aj v strednej Európe, u nás, v teplejších polohách, začali sa pokusy s kultúrou tejto užitočnej rastliny.
S úspechom sa pestuje na južnom Slovensku a na Morave.

Sója fazuľová sa pestuje pre semená — sójové bôby (Semen sojae), ktoré sú o niečo väčšie ako hrach. Sú veľmi výživné, lebo obsahujú 35 % dusíkatých látok, 17 % mastného oleja a 30 % bezdusíkatých extraktívnych látok (cukry, živica, vosk a i.), avšak žiaden škrob.
Preto je dnes sójová múka, ale aj všetky ostatné sójové výrobky, najmä bôby a pokrmy z nich pripravené, čo do výživnosti a stráviteľnosti veľmi dôležitou a váženou potravinou.

Podľa najnovších výskumov sa veľmi cení aj liečivá hodnota tejto kvalitnej strukoviny, a to jednak ako liek proti infarktu (viedenská škola podávaním sójových bôbov znižuje v krvi obsah lipoidov, takže sa v žilách netvoria krvné zrazeniny) a jednak proti kôrnateniu tepien čiže artérioskleróze.
Sója sa priamo označuje za liek proti artérioskleróze, za protisklerotickú potravinu.

Sójovú múku, ktorá je dnes všade v predaji, možno dobre primiešať do všetkých našich bežných múk a sójové bôby možno jesť ako hrach, šošovicu a fazuľu.

sója fazuľová

Sladké drievko hladkoplodé

Napísané , autor:
Odpovedať

Sladké drievko hladkoplodé — Lékořice lysá

ľudove sladké drevo — sladké dřevo

Glycyrrhiza glabra L.

Sladké drievko hladkoplodé je trváca, asi 1,5 m vysoká bylina, ktorá má v zemi vretenovitý koreň s početnými, až vyše 1 m dlhými výhonkami. Na osi sú nepárno perovitozložené listy, skladajúce sa zo 6-8 jariem. Jednotlivé lístky sú vajcovité a celistvookrajové.

Ozdobné modrofialové kvety sú zoskupené do strapcov a sú motýľo kvetého typu. Plod je struk. Kvitne v júni.

Sladké drievko rastie divo v Azii, avšak oddávna sa pestuje pre koreň. (Radix liguiritiae, Radix glycyrrhizae glabrae), ktorý sa dodáva alebo nelúpaný (Radix liguiritiae ruda), alebo lúpaný (Radix liguiritiae mundata).

Aj u nás sa sladké drievko pestovalo a doteraz sa v obmedzenom množstve pestuje, napr. na južnom Slovensku a na južnej Morave v okolí Hustopeča a Mikulova. Z kultúr aj u nás miestami splaňuje.

Pestovanie sladkého drievka vyžaduje mimoriadne skúsenosti. Pestuje sa alebo zo semena, čo je veľmi zdĺhavé a trvá niekoľko rokov, alebo sa rozmnožuje vegetatívne, sadením asi 20 cm dlhých výhonkov, odrezaných zo starých koreňov.
Pri zbere v jeseni alebo na jar sa najprv odrežú byle a potom sa opatrne vykopávajú len dlhé postranné korene, ktoré sa odrezávajú od hlavného podzemku. Rastlina sama sa pritom neporuší, naopak, medzi tieto staré kultúry sa vkladajú nové odnože.
Tak možno udržovat kultúru v stálej produkcii a zbierat korene každý rok.

Korene sa rýchlo usušia a uskladňujú na suchom mieste. Obsahujú 6-14 % sladkohorkého glykozidu glycyrizínu, glykozid likviricín, asparagín, škrob, kyselinu jablčnú a triesloviny.

Farmaceutický priemysel vyrába z drogy celý rad galenických preparátov (liečivých sirupov, čajov, zahustených štiav Succus liguiritiae, extraktov a piluliek), ktoré majú odhlieňovací a preháňajúci účinok a upravujú nepríjemnú chut a vôňu.

sladké drievko hladkoplodé

Agát biely

Napísané , autor:
Odpovedať

Agát biely — Akát

Robinia pseudo-acacia L.

Agát biely je vysoký strom, niekedy však len ker, s veľkými nepárno perovito zloženými listami, zloženými zo 6-8 jariem vajcovitých lístkov. Listy sú podopreté dvoma hrubými tŕňmi, ktoré vzniklí z prílistkov.

Biele, voňavé kvety sú zoskupené do previsnutých, bohatých strapcov. Majú červenkastý, dvojpyskový kalich a typickú motýľokvetú korunu (pozri komonicu). Tyčiniek je 10 a sú dvojzväzkové. Plod je mnohosemenný struk.

Agát biely sa s obľubou vysádza do stromoradí a do sadov, pretože vytvára úhľadné strapce kvetov až v júni, keď už ostatné stromy dávno odkvitli.

Miestami splaňuje, obyčajne ako ker.

Zbierajú sa strapce kvetov (Flos robiniae pseudo-acaciae, Flos pseudo-acaciae), a to bez prímesí, a starostlivo sa usušia.

Droga obsahuje voňavú silicu, ďalej glykozid robinín a agátová kôra obsahuje proteid robín, ktorý pôsobí toxicky u dobytka a koní.

Kvety sa považujú v ľudovej liečbe za prostriedok uvoľňujúci kŕče.

Agát biely

agát biely

Bôľhoj lekársky

Napísané , autor:
Odpovedať

Bôľhoj lekársky — Úročnik bolhoj

Anthyllis vulneraria L.

Bôľhoj lekársky je trváca, motýľokvetá bylina, ktorá vyháňa z podzemku vystúpavé alebo priame, jednoduché, chlpaté, asi 30 cm vysoké osi a dlhostopkaté, celistvookrajové, elipsovité listy. Osové listy sú nepárno perovito zložené.

Drobné kvety sú na koncoch osí zhluknuté do hlávok, podoprených prstovitorozoklanými listami. Kalichy sú päťzubé, naduté a plstnaté, koruny sú žlté, niekedy až slabo červenkasté, tyčinky sú jednozväzkové.
Plod je jednosemenný až dvojsemenný struk, uzavretý v uschnutom kalichu.

Bôľhoj lekársky rastie hojne na trávnatých stráňach a na suchých lúkach v predhoriach všetkých našich hôr a vytvára podľa sfarbenia koruny a kalicha rôzne odrody. V horských krajoch sa pestuje na poliach ako krmovina pod menom „žltá ďatelina“.

Zbierajú sa kvetné hlávky bez podporných listeňov (Flos anthyllidis).

Droga obsahuje triesloviny, saponín, sliz a žlté farbivo.

V ľudovej liečbe sa bôľhoj lekársky používal ako dobrý prostriedok na otvorené rany, na ktoré sa prikladala rozmliaždená vňať. Odtiaľ pochádza názov rastliny vo všetkých jazykoch, i v latinčine.

Sušený bôľhoj lekársky sa používaI ako náhradka za pravý čaj.

bôľhoj lekársky