Čeľaď: Kysličkovité — Oxalidaceae
Kyslička obyčajná — Šťavel kyselý
Oxalis acetosella L.
Kyslička obyčajná je drobná bylinka vyrastajúca zo slabého, plazivého podzemku, ktorý nahradzuje nadzemnú os. Z podzemku vyrastajú jednak charakteristické dlhostopkaté listy, zložené z troch srdcovitých, po odtrhnutí rýchlo vädnúcich lístkov, jednak dlhostopkaté ozdobné kvety.
Kvety sa skladajú z piatich kališných lístkov, z piatich bielych, jemne ružovožilkovaných, nerovnako veľkých korúnných lupienkov, 10 tyčiniek a semenníka, skladajúceho sa z piatich plodolístov. Plod je tobolka.
Kyslička obyčajná rastie najradšej v tienistých a v1hkých lesoch, najmä pri lesných potokoch a rybníkoch a pod., obyčajne hromadne na dosť veľkých priestranstvách, vytvárajúc tak ucelené, pospájané porasty.
Kvitne v apríli a v máji a často v jeseni aj druhýkrát. Podľa potreby sa zbiera kvitnúca vňať a rýchlo sa usuší.
Kyslička obsahuje veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá jej dáva príjemnú kyslastú chuť, a preto ju najmä deti s obľubou trhajú a jedia. Vo veľkých dávkach by však mohla kyselina pôsobiť jedovato. Platí to i pre dobytok, ktorý kysličkové porasty rád spásava.
Listy rozotreté s cukrom poskytujú zdravý a osviežujúci nápoj, ktorý má slabé močopudné účinky.
Kým nebola známa syntetická výroba kyseliny štaveľovej, kyslička obyčajná sa miestami pestovala aj vo veľkom množstve a slúžila na výrobu tejto kyseliny.