Mrlik voňavý
Chenopodium ambrosioides
Mrlik voňavý je cudzia rastlina, privezená kedysi ako liečivá rastlina z Mexika. U nás sa miestami hojne pestuje.
Má mohutnú, priamu, rozkonárenú os, ktorá vyrastá z jednoročného koreňa a dosahuje výšku až 1 m. Listy na hlavnej osi sú kopijovité, plytko zúbkaté, na rube posiate drobnými lesklými žliazkami.
Z pazúch listov vybiehajú postranné konáriky, ktoré nesú drobné celistvookrajové listy druhého radu. V ich pazuchách prisadajú klbka drobných zelenkastých kvietkov, ktoré majú päťdielne nepatrné okvetie, päť tyčiniek a čiernohnedé semená.
Mrlík voňavý sa sadí v záhradách pod menom „jezuitský alebo mexický čar. Pre farmaceutické účely sa pestuje v kultúrach liečivých rastlín. Celá rastlina má prenikavý zápach.
Zbiera sa vňať (Herba chenopodii), ktorá má silný antihelmintický účinok, pôsobiaci proti cudzopasným červom. Obsahuje mrlíkovú silicu, askaridol (Oleum chenopodii aethereum), ktorú farmaceutický priemysel získava ako antihelmintický liek. Čaj je dobrý prostriedok na trávenie.
Mrlík voňavý sa dobre pestuje. Predpestujeme si sadenice výsevom semena buď v parenisku, alebo na záhone a vyrastené priesady vysadíme na určené miesto. Zbierame ho tak, že vňať, len čo dorastie, ešte pred rozkvitnutím odrežeme a dobre usušírne.
Rastlina rýchlo dorastá, takže dáva dvojnásobnú až trojnásobnú úrodu.
Mesačné archívy: marec 2012
Chochlačka dutá
Chochlačka dutá
ľudove dymnica dutá
Corydalis cava
Chochlačka dutá má v zemi guľatú, dutú, dosť veľkú hľuzu, naspodku s početnými korienkami. Priama, asi 2 dm vysoká os nesie obyčajne dva ozdobné, striedavé, dvakrát na klinovité segmenty trojito rozdelené listy. Jednotlivé listové segmenty sú opäť dvojitodielne až trojitodielne.
Súmerné nachové kvety vytvárajú strapec. Vyrastajú v pazuchách celookrajových listov, majú dva opadavé kališné lístky a štyri korunné lupienky, vybiehajúce v zahnutú ostrohu. Tyčinky sú dvojzväzkové. Plod je tobolka.
Chochlačka dutá rastie hojne v listnatých lesoch a kroviskách a kvitne hneď z jari.
Kedysi sa zbierali duté hľuzy (Tuber corydalis cavae, Bulbus corydalis cavae), ktoré sú jedovaté a obsahujú asi 12 róznych alkaloidov, z ktorých najúčinnejší je bulbokapnín. Hľuzy sa používali proti hlístam a ako upokojujúci prostriedok, pôsobiaci aj proti traseniu údov.
Je potrebný ďalší výskum.
Vlkovec obyčajný
Vlkovec obyčajný
ľudove vlčie jablko
Aristolochia clematitis
Vlkovec obyčajný patrí k teplomilným rastlinám, a preto sa vyskytuje len v teplejších krajoch nášho štátu, najmä na južnom Slovensku. Rastie s obľubou vo viniciach, pri pustých cestách a v kroviskách svetlých hájov. Vcelku je málo známy.
Z trváceho, plazivého podzemku vyháňa niekoľko dm vysokú os, ktorá je celkom holá a nesie listy s podlhovasto okrúhlymi, naspodku srdcovito vykrojenými čepeľami. Listy sú nápadné tým, že čepele sa ohýbajú vrcholmi k zemi.
Kvety sa objavujú v neskorej jari, sú bledožlté a prisadajú po niekoľkých v pazuchách listov. Okvetie je rúrkovité, rúrka okvetia je mierne prehnutá, naspodku zhrubnutá a v ústí jazýčkovito rozšírená. V rúrke je šest tyčiniek. Semenník po opelení dozrieva na tobolku.
Vlkovec obsahuje kyselinu aristolochiovú a alkaloid aristolochín.
Kedysi sa zbieral podzemok (Radix aristolochiae), ktorý má podobné účinky ako príbuzný kopytník a slúžil ako prostriedok proti reumatizmu a aj po pohryzení zmijou sa vkladal do rozrezanej rany.
Dnes sa zbiera iba vňať (Herba aristolochiae) a používa sa len vo zverolekárstve na hojenie rán, najmä u koní.
Kopytník európsky
Kopytník európsky
Asarurn europaeurn
Kopytník patrí medzi prvé jarné byliny, ktoré kvitnú hneď na jar. Pozná sa ľahko podľa dvoch, zriedka troch dlhostopkatých listov, ktorých čepele sú obličkovité, tmavozelené, lesklé, kožovité a majú tvar konského kopyta.
V machu pod napadaným, hnijúcim listím sa rozkonáruje hrubý podzemok, z ktorého vyrastá medzi listami jediný, zvončekovitý, trojcípy nachový kvietok s 12 tyčinkami. Plod je šesťpuzdrová tobolka.
U nás sa kopytník vyskytuje najhojnejšie v tienistých lesoch a v lieskových kroviskách.
Zbiera sa podzemok (Radix asari). Obsahuje najmä triesloviny a éterický olej, ktorý ak sa získa z čerstvej drogy, obsahuje až 50 % asarónu čiže kopytníkového gáfru. Gáfor dáva droge charakteristický zápach, odpornú chuť a dráždi na kýchanie.
Droga je mierne jedovatá.
Kopytník bol jedným z najpoužívanejších liečiv. Kým sa k nám nezačal dovážať známy americký ipekakuánový koreň, slúžil podzemok kopytníka ako prostriedok na vracanie a preháňanie. Vo f armácii sa pripravovali rôzne galeniká (tinktúry, odvary, sirupy).
Dnes sa pomerne málo používa, nanajvýš vo zverolekárstve ako močopudný a preháňajúci prostriedok.
Černuška siata
Černuška siata
Nigella sativa
Medzi pestované iskerníkovité liečivé rastliny patrí u nás ešte černuška siata. Je to drobnejšia bylina, ktorá má asi 2 dm vysokú, niekedy i rozkonárenú os a perovito zložené, na čiarkovité segmenty dvojito až trojito strihané listy.
Úhľadné kvety jednotlivo prisadajú na koncoch konárikov a skladajú sa z piatich, dosť veľkých, korunovito sf arbených, bledomodrých, zeleno žilkovaných kališných lístkov, naspodku zúžených a na hornom konci mierne zahrotených, ktoré by sa mohli považovať za korunné lupienky.
Vlastné lupienky sú nepatrné a nepodobajú sa lupienkom. Kvety majú mnoho tyčiniek, plody sú mechúriky.
Černuška siata sa od nepamäti pestuje na poliach. Pretože je jednoročná, má pomerne krátky čas rastu a jej kultúra je pohodlná.
Pestuje sa pre voňavé čierne semená (Semen nigellae sativae, Sernen cumini nigri), v obchode známe pod menom „čierna rasca“. Semená sa vyklepávajú zo zrelých mechúrikov; pri veľkom množstve sa vymlátia strojorn.
Dosušené sa uschovávajú v dobre uzavretých nádobách, chránených pred svetlom. Semena obsahujú 40 % mastného oleja, 1 % príjemne voňajúcej silice, saponín a alkaloid nigelín.
Černuška siata je jednak liečivá, jednak koreninová a technická rastlina.
„Čierna rasca“ má močopudné a mliekopudné účinky a pôsobí proti nadúvaniu. Olej z černušky sa používa v potravinárstve, najmä v cukrárstve ako aromatizačná prísada.
U nás divo rastie veľmi podobná černuška roľná, ktorej semená neobsahujú voňavú silicu a nesmú sa miešať s „čiernou rascou“.
Blyskáč jarný
Blyskáč jarný
Ficaria verna
Blyskáč jarný je prvá jarná iskerníkovitá rastlina, ktorá často kvitne už pod topiacim sa snehom. V zemi má zväzok hľuzovitých koreňov, z ktorých vyrastajú poliehavé, rozkonárené osi so stopkatými, okrúhlo srdcovitými, plytko zúbkatými ozdobnými listami.
Zlatožlté, akoby lakované úhľadné kvety majú naspodku len tri kališné lístky, zato však majú väčší počet 6-12 korunných lupienkov. Plody sú nažky.
Rastie vo veľkom množstve vo vlhkejších lesoch, krovískách a sadoch.
Zbiera sa vňať (Herba ficariae), ktorá obsahuje jedovaté alkaloidy chelidonín a cholerytrín. V ľudovej liečbe sa droga používala proti skorbutu, bradaviciam a svrabu. Vo francúzskom liekopise sa odporúča extrakt z drogy pri ťažkostiach s hemoroidami.
Je zaujímavé, že pri severných morských pobrežiach jedia blyskáč jarný ako jarný šalát. To svedčí o tom, že jeho jedovatosť nie je veľká. Iskerníkovité rastliny sú síce všetky jedovaté a obsahujú alkaloidy, najmä ranunkulín, ale v nerovnakej miere, ba niekedy v úplne nepatrnom množstve.
Tak si možno vysvetliť požívanie blyskáča jarného a jeho vňate ako potraviny.
Severské národy sa používaním tejto rastliny rastúcej hneď z jari chránia proti skorbutu (choroba z nedostatku vitamínu C). Je to podobný prípad ako pri lyžičníku lekárskom.
Plamienok rovný
Plamienok rovný
Clematis recta
Plamienok rovný je mohutná, viac ako 1 m vysoká trváca rastlina s priamou, rozkonárenou byľou, na ktorej sú protistojné, nepárno perovito zložené, podlhovasto vajcovité listy.
Bohaté, vrcholíkovito rozkonárené strapce nesú množstvo bielych kvetov, zložených zo štyroch až piatich okvetných lístkov, početných tyčiniek a piestikov, z ktorých po opelení dozrievajú plody, nažky.
Rastie v teplejších oblastiach republiky, v húštinách, na okrajoch lesov a v kroviskách na stráňach. Kvitne v letných mesiacoch.
Vňat plamienka rovného má starú povesť liečivej rastliny s alchymistickým názvom „Flammula Jovis“.
Droga obsahuje najmä v listoch saponín a anemonín, ktorý spôsobuje na koži sčervenenie. Od tohto pochádza i názov rastliny.
Prášková droga sa používala proti ekzérnom, lišajom, svrabu a iným kožným chorobám.
Hlaváčik letný
Hlaváčik letný
ľudove ohniváček
Adonis aestivalis
Hlaváčik letný je oproti príbuznému hlaváčiku jarnému jednoročnou rastlinou. Má priamu, asi 2 dm vysokú byľ, pokrytú listami, ktoré sú mnohonásobne delené na čiarkovité segmenty.
Byľ a jej konáre sú ukončené ozdobným kvetom, ktorý sa skladá z piatich zelených kališných lístkov a zo šiestich až ôsmich ohnivočervených korunných lupienkov. Každý lupienok má naspodku čiernu škvrnu.
V kvete je veľké množstvo tyčiniek s čiernymi peľnicami a piestikov, z ktorých po opelení dozrievajú nažky, nahromadené do hlávky.
Rastie ako obyčajná burina vo všetkých druhoch obilia a kvitne v letných mesiacoch.
Hlaváčik letný obsahuje podobné, ale omnoho menej účinné glykozidy než hlaváčik jarný.
Hlaváčik jarný
Hlaváčik jarný
ľudove slepomak jarný
Adonis vernalis
Hlaváčik jarný vyháňa z trváceho podzemku jednoduchú, asi 2 dm vysokú byľ, porastenú listami, ktoré sa mnohonásobne delia na čiarkovité segmenty.
Byľ sa končí na jar úhľadným, veľkým kvetom, pozostávajúcim z 15-20 voľných, žltých, lesklých korunných lupienkov, podopretých odspodku piatimi voľnými kališnými lístkami.
Ako väčšina iskerníkovitých rastlín i kvet hlaváčika jarného má väčší počet tyčiniek a piestikov, z ktorých po opelení dozrievajú zobákovité nažky.
Hlaváčik jarný je našou teplomilnou rastlinou, ktorá rastie na teplých, vápenatých stráňach stepí a lesostepí južného Slovenska, južnej Moravy a stredných Čiech. Je vzácny, a preto chránený. Na zber treba hlaváčik jarný pestovať zo semien.
I keď jeho semená ťažko klíčia, dajú sa však dobre v debničkách predpestovat a na jar sa vysádzajú semenáčiky na vopred pripravené, teplé, suché, vápenaté miesto. Pritom sa nesmie zabúdat, že hlaváčik je jedovatá rastlina.
Zbiera sa celá kvitnúca vňať (Herba adonidis), ktorú sušíme opatrne v tieni a v prievane alebo v sušiarni. Na správnom sušení hlaváčika jarného veľa záleží.
Hlaváčik jarný má v medicíne dlhú a slávnu minulosť ako liek proti srdcovým chorobám. Je blízky náprstníkovým jedom, oproti ktorým má však určité výhody. Obsahuje najmä jedovaté glykozidy adonitoxín a cymarín a iné látky. Vo f armácii sa používa na prípravu galenických prípravkov a špeciálnych prípravkov.
Prilbica modrá
Prilbica modrá
ľudove omej
Aconitum napellus
Prilbica modrá je mohutná, dekoratívna iskerníkovitá rastlina. Vyrastá z dvoch alebo viacerých koreňových hľúz, z jednej minuloročnej a ostatných tohoročných; byľ má vysokú vyše metra. Byľ má veľké dlanité 5-7 dielne listy a v lete mohutný strapec ozdobných, fialovomodrých kvetov.
Kvet sa skladá z 5 korunovito sfarbených, fialovo modrých kališných lístkov, z ktorých zadný je zväčšený a prilbovito vyklenutý, ďalej z niekoľkých korunných lupienkov a z veľkého množstva tyčiniek. Plod je mechúrik s mnohými čiernymi semenami.
Prilbica modrá rastie na Slovensku na vlhkých, hnojených miestach a popri potokoch až po podhôrne pásmo, v Čechách v horských oblastiach Beskýd a Krkonôš. Často sa sadí ako ozdobná rastlina v mestských i vidieckych záhradkách.
Málokedy si však pestovatelia uvedomujú, že prilbica modrá, ako aj všetky druhy prilbíc a všetky iskerníkovité, je jedovatá.
Je vzácna, a preto chránená rastlina. Pre potreby priemyslu sa musí pestovať, najlepšie vegetatívne, z mladých hľúz, zriedka zo semien, čo je veľmi zdĺhavé. Pri manipulácii s prilbicou je potrebné veľmi opatrné zaobchádzanie, lebo je jednou z najjedovatejších rastlín.
Zbierajú sa hľuzy (Tubera aconiti), zriedkavejšie aj listy (Folium aconiti). Droga obsahuje jedovatý alkaloid akonitín a rad ďalších látok. Farmaceutický priemysel vyrába z hrúz alebo z listov špeciálne prípravky.
U nás rastie viac druhov prilbíc, preto je potrebná určitá opatrnosť, aby nenastala zámena s pravou prilbicou modrou.