Škoricovník čínsky

Škoricovník čínsky    Vavrínovité
Cinnamomum aromaticum Nees    Lauraceae
Opis: Škoricovníky sú vždyzelené tropické stromy, v kultúre i kry. Kmeň má rozpraskanú popolavosivú kôru. Listy sú krátko stopkaté, svetlozelené, kožovité, aromatické, s výraznou žilnatinou. Drobné nenápadné príjemne voňajúce kvety sú zostavené do vrcholíkových zväzkov.
Pôvod a rozšírenie: Domovom škoricovníka je južná Čína. Významnejší je však škoricovník cejlónsky (Cinnamomum zeylanicumBLumE). V súčasnosti sa oba škoricovníky pestujú v Indii, Srí Lanke, Číne, Thajsku, Vietname a v Indonézii.
Používaná časť rastliny: Olúpaná kôra škoricovníka čínskeho — škorica čínska — vytvára po usušení jednoduché žltohnedé rúrky alebo polkruhovité či ploché pásiky. Kvalitnejšia a viac hodnotená škorica cejlónska vytvára po usušení zvinuté dvojrúrky.
Obsahové látky: Najdôležitejšou účinnou látkou je silica, ktorá sa destiluje z kôry. Jej obsah i chemické zloženie sa odlišuje podľa toho, odkiaľ rastliny pochádzajú. Čínska škorica má 1-2 % silice so 75-90 % škoricového aldehydu, neobsahuje augenol. Cejlónska škorica má 1-1,5 % silice so 65-75 % aldehydu a 10 % eugenolu. Iné zloženie má škorica barmská a seychelská. Okrem silice obsahuje škorica ešte malé množstvo slizu a trieslovín.
Použitie v kozmetike: V kozmetike sa uplatňuje škoricová silica destilovaná nielen z kôry, ale aj z listov. Obsahuje látky s veľkým dezinfekčným a dezodoračným účinkom, preto sa pridáva do voňavých zložiek určených pre kozmetiku ústnej dutiny, t. j. do zubných pást, ústnych vôd, sprayov ap. Škoricový aldehyd sa uplatňuje v parfémových zložkách, ale pretože je drahý, vyrába sa dnes väčšinou synteticky.
Iné použitie: Všetky kultúrne kultivary škorice sa uplatňujú najmä ako korenie. Používa sa celá alebo mletá škorica. Pre svoju vôňu je veľmi obľúbená v potravinárstve a likérnictve.
škoricovník čínsky